Články v časti Správy o Jehovových svedkoch, kde sa píše o našich bratoch a sestrách, ktorí sú prenasledovaní, nám pomáhajú vytrvávať. Vďaka nim môžeme týchto bratov a sestry lepšie spoznať. Ich príbehy a vyjadrenia nás posilňujú a zjednocujú. Vidíme z nich tiež, že si napriek skúškam udržiavajú radosť. Prečítajte si, ako tieto články pomáhajú bratom a sestrám na celom svete.

Podobne ako mnohým z nás, aj bratovi Miguelovi Silvovi a jeho manželke Mónice (na fotografii hore), zvláštnym priekopníkom v Portugalsku, sa pre pandémiu úplne zmenil bežný režim. Vyrovnať sa s tým môže byť emocionálne náročné. No veľmi ich povzbudila správa o bratovi Konstantinovi Baženovovi. Konstantin si chcel čítať Bibliu, ale vo väzení sa k nej nemohol dostať. No nevzdal sa a rozhodol sa „urobiť si“ vlastnú Bibliu. Začal si zapisovať verše, ktoré si pamätal. Miguel a Mónica sa z toho naučili niečo veľmi dôležité. Miguel hovorí: „Nezaoberáme sa stále tým, čo počas pandémie nemôžeme robiť, ale zameriavame sa na to, čo môžeme robiť, keď sme doma. A snažíme sa byť za to vďační.“

Okrem toho sa Miguel a Mónica rozhodli každý deň si viac čítať Bibliu a viac o tom premýšľať. Mónica hovorí: „Veríme, že Jehova nám neskôr pomôže spomenúť si na to, čo si teraz ukladáme do srdca.“ Miguel dodáva: „Príbeh brata Baženova nás tiež povzbudil, aby sme sa na svoje ‚domáce väzenie‘ pozerali ako na príležitosť povzbudzovať druhých, radostne spievať na chválu Jehovovi a zlepšovať svoje modlitby.“

Sestra Christine Mouhima Etondeová, pravidelná priekopníčka, ktorá slúži v Kamerune, hovorí, že správy o prenasledovaní v nej dlho vyvolávali strach. Ale teraz sa na ne pozerá inak. Vysvetľuje: „Môj pohľad úplne zmenili články o našich bratoch a sestrách, ktoré sú zverejňované v Správach o Jehovových svedkoch. Keď čítam o tom, aký majú postoj, o ich konkrétnych modlitbách, vidím ich usmiate tváre a čítam si, ako sa dopredu pripravovali na prenasledovanie, či už boli mladí, alebo starí, povzbudzuje ma to, aby som sa aj ja snažila ešte lepšie spoznať Jehovu. Moja láska k nemu stále rastie. Teraz si už dokážem predstaviť, že aj keď budem prenasledovaná, nebudem mať strach. Predstavujem si, ako sa v tej situácii modlím, rozjímam o Jehovovi a cítim radosť.“

Na brata Iuliana Nistora a jeho manželku Oanu, ktorí sú z Rumunska, silne zapôsobilo, ako svoju vieru obhájil na súde brat Anatolij Tokarev. Bol pokojný, úctivý a zároveň pevne rozhodnutý zostať verný Jehovovi. Jeho príklad podnietil Iuliana a Oanu, aby sa zamysleli nad tým, ako by svoju vieru obhájili pred súdom oni. „Na rodinnom uctievaní sme si predstavovali, že stojíme pred súdom a musíme sa obhajovať. Vysvetliť svoje presvedčenie tak úctivo a taktne, ako to urobil náš brat, nebolo ľahké,“ spomína Oana. „Na konci rodinného uctievania sme sa cítili ešte bližšie k našim bratom a sestrám. Uvedomili sme si tiež, aké dôležité je byť pripravení obhájiť svoju vieru a pamätať, prečo môžeme byť hrdí, že sme Jehovovi svedkovia.“

Sestra Anna Ravoajarisonová z Madagaskaru zistila, že sa musí zamyslieť nad kvalitou svojich modlitieb. Keď si prečítala článok o bratovi Džovidonovi Bobodžonovi, povedala: „Niekedy, keď mám toho cez deň príliš veľa, mám pocit, že moje modlitby sú mechanické. Ak aspoň pár minút nepremýšľam nad tým, čo chcem Jehovovi povedať, opakujem tie isté vety.“ Snažila sa predstaviť si, ako by sa cítila na mieste brata Džovidona. Uvažovala, či by sa aj ona vedela tak konkrétne modliť, ak by sa ocitla v podobnej situácii. „Z tohto príbehu som sa naučila, že by som si pred modlitbou vždy mala vyhradiť nejaký čas, aby som porozmýšľala, čo Jehovovi poviem. Som veľmi vďačná, že máme takéto články.“

Brat Ruben Catarino a jeho manželka Andreia, pravidelní priekopníci z Portugalska, sa vďaka týmto článkom cítia ešte bližšie k svojim bratom a sestrám. Ruben hovorí: „Aj predtým sme vedeli, že naši bratia v iných krajinách sú prenasledovaní, ale nepoznali sme ich. Nevedeli sme, aký majú život a s akými problémami zápasia. Ale vďaka týmto článkom o nich teraz vieme omnoho viac a môžeme sa za nich konkrétnejšie modliť. Sú nám oveľa bližší a cítime, že naše modlitby majú väčšiu silu.“

Mnohí z nás to vnímajú podobne ako sestra Cecilia Cardosová, pravidelná priekopníčka z Portugalska, ktorá hovorí: „Keď čítam, čo všetko zažívajú naši bratia a sestry, ešte viac si uvedomujem, aké dôležité je osobné štúdium. Čím viac študujem Bibliu, tým viac Jehovovi dôverujem a tým väčšiu lásku k nemu cítim. Viem, že Jehova mi pomôže, aby som sa na svoj strach pozerala len ako na zrnko piesku. Strach nad nami zvíťazí iba vtedy, keď sa prestaneme spoliehať na Jehovu.“

Sme veľmi vďační, že máme na našej stránke príbehy našich bratov a sestier, ktorí sú pre nás príkladom viery a odvahy. Aj vďaka týmto správam „môžeme s plnou dôverou povedať: ‚Jehova je môj pomocník, nebudem sa báť.‘“ (Hebrejom 13:6)