V nedeľu 26. júla 1931 sa brat Joseph Rutherford, vtedajší prezident spoločnosti Watch Tower Bible and Tract Society, prihovoril k vyše 15 000 poslucháčom na zjazde v Columbuse v americkom štáte Ohio. Časť programu vysielalo viac ako 450 rozhlasových staníc na celom svete. Bolo to vôbec prvý raz, čo sa nejaký program vysielal cez toľko rozhlasových staníc. Brat Rutherford predniesol aj historickú rezolúciu s názvom „Nové meno“. Obsahovala vyjadrenie: „Chceme byť známi a nazývaní týmto menom, to jest Jehovovi svedkovia.“ (Pozri rámček „ Rezolúcia“.) Poslucháči reagovali jasným „Áno!“ a nastal burácajúci potlesk.

Brat Arthur Worsley, ktorého životný príbeh bol uverejnený v roku 1986, o tejto udalosti povedal: „Nikdy nezabudnem na ten ohromný radostný krik a búrlivý potlesk, ktorý sa rozliehal po celom mieste, kde sa podujatie konalo.“

Niektorí poslucháči v iných krajinách si túto rezolúciu vypočuli cez rozhlas. Brat a sestra Barberovci z Austrálie povedali: „Keď sa v Amerike ozval aplauz, bratia v Melbourne vyskočili zo sedadiel a pridali sa k nemu.“ V Japonsku si rezolúciu vypočula malá skupina vrátane sestry Macue Išiiovej, ktorá neskôr napísala: „Aj my sme začali od radosti kričať spolu s našimi bratmi v Amerike.“

V Columbuse v štáte Ohio, kde sa konal zjazd, boli v obchodoch vyvesené plagáty vítajúce Medzinárodných Bádateľov Biblie. Neskôr boli nahradené plagátmi s nápisom „Vitajte, Jehovovi svedkovia“. Dňa 28. júla 1931 bolo v novinách The Messenger, ktoré vydávala spoločnosť Watch Tower Bible and Tract Society a v ktorých sa písalo o novinkách zo zjazdu, prvý raz použité meno Jehovovi svedkovia v tlači.

Krátko po zjazde bola zorganizovaná rozsiahla zvestovateľská kampaň s rozširovaním brožúrky Kráľovstvo, nádej sveta, ktorá obsahovala rezolúciu s týmto novým menom. Za dva a pol mesiaca sa rozdalo viac ako päť miliónov brožúr. Veľa ich bolo doručených náboženským vodcom, vládnym úradníkom a podnikateľom.

Brat Martin Pötzinger spomínal na toto obdobie slovami: „Keď sme sa predstavovali: ‚Dnes som k vám prišiel ako Jehovov svedok,‘ v každých dverách sme videli užasnuté tváre. Ľudia potriasali hlavou alebo sa pýtali: ‚Ale ste ešte stále Bádatelia Biblie, nie?‘“ (Pozri rámček „ Predstavujeme Jehovovo meno pomocou svedeckých kariet“.) No o neskoršom období brat Pötzinger napísal: „Ako sa to zmenilo! Teraz, skôr ako stihnem niečo povedať, ľudia poznamenajú: ‚Vy ste určite Jehovov svedok.‘“

Brat A. Macmillan, ktorý takisto navštívil zjazd v roku 1931, neskôr vysvetlil, prečo je naše meno také priliehavé: „Myslím, že to bol skvelý nápad, pretože toto meno hovorí svetu, čo robíme a čím sa zaoberáme. Predtým sme sa nazývali Bádatelia Biblie. Prečo? Pretože sme nimi boli. A keď sa k nám v štúdiu pridali ľudia na celom svete, začali sme sa nazývať Medzinárodní Bádatelia Biblie. No teraz sme svedkovia pre Boha Jehovu a toto meno verejnosti hovorí, kto sme a čo robíme.“

V súčasnosti sú milióny ľudí na celom svete hrdí na to, že sú známi ako Jehovovi svedkovia. (Izaiáš 43:10–12)