Keď vypukla vojna na Ukrajine, Iryna Makuchová, 46-ročná slobodná sestra, zvážila, že pre ňu bude bezpečnejšie opustiť krajinu. Na železničnej stanici v Charkove videla, ako ľudia v panike nastupujú do vlakov bez toho, aby vedeli, kam vlastne idú. Vlak, do ktorého nasadla Iryna, mal zatemnené okná, aby sa znížila pravdepodobnosť útoku naň. Až keď sa vlak pohol zo stanice, Iryna sa dozvedela, že smeruje na Slovensko.

Dnes Iryna býva v susednom Česku. Do Prahy pricestovala 3. marca 2022. Našla si prácu v jednej väznici. Býva v byte spolu s ďalšími dvoma sestrami z Ukrajiny, ktoré tiež utiekli pred vojnou. Iryna sa učí po česky a znova slúži celým časom, tak ako to robila posledných 20 rokov.

Vyjadrila sa: „Na vlastné oči som videla, ako sa Jehova prostredníctvom svojho ľudu o nás stará. Nesmierne to posilnilo moju vieru.“

Takmer 23 000 bratov a sestier z Ukrajiny sa rozhodlo odísť do iných krajín. Hoci tí, ktorí sa rozhodli zostať v zahraničí, žijú v bezpečnejších podmienkach, predsa to nie je vždy jednoduché. Musia si nájsť novú prácu a bývanie, vybaviť si doklady, zapísať deti do školy a pri tom všetkom sa učiť nový jazyk. Zisťujú, že dobré duchovné návyky a milujúca rodina bratov a sestier sú pre nich v týchto ťažkých časoch cennou oporou.

Trojčlenná rodina Perčakovcov – Anatolij, Olena a ich 17-ročná dcéra Alina bývali v Mykolajivskej oblasti. Keď bola časť ich štvrte zbombardovaná, rozhodli sa odísť. Odsťahovali sa 6. marca 2022. Keďže Anatolij má moldavské občianstvo, dostal povolenie vziať svoju rodinu do Rumunska. Presťahovanie do inej krajiny Olena opísala tak, že je to, „akoby ste vykorenili strom zo zeme a presadili ho niekam inam“.

Vďaka pomoci bratov v Rumunsku majú Perčakovci teraz vlastné bývanie. Okrem toho si Anatolij aj Olena už našli prácu a Alina pokračuje cez internet v štúdiu na svojej škole na Ukrajine.

Bratia a sestry v Rumunsku pomáhajú tejto rodine nielen v praktickom ohľade, ale starajú sa aj o ich emocionálne a duchovné potreby. Pravidelne s nimi trávia čas, aby sa v cudzej krajine necítili osamelí. Olena a Alina sa učia rumunčinu pomocou aplikácie JW Language a tiež tak, že sa so svojím novým zborom zapájajú do služby. Anatolij sa naučil po rumunsky už ako dieťa.

„Od začiatku sme videli, ako sa Jehova o nás stará,“ rozpráva Anatolij. „Cítime, ako nám prejavuje lásku prostredníctvom organizácie a podpory bratov a sestier.“

Sestra Alina Havryľuková ovdovela ešte pred vojnou. Spolu so svojím 16-ročným synom Vladyslavom prišla 27. februára 2022 z Vinnycie na Ukrajine do poľského mesta Suwałki. Hovorí: „Najprv som nevedela, kde budeme so synom bývať a z čoho budeme žiť, ale dôverovala som, že Jehova sa o nás postará.“

Alina, ktorá má 37 rokov, si okamžite po príchode začala hľadať prácu, ktorá by jej nebránila pravidelne chodiť na zhromaždenia. Našla si prácu ako vychovávateľka v škole. Hovorí: „Najdôležitejšie je, že vďaka tejto práci mám viac možností zvestovať a zároveň dokážem uživiť rodinu.“

Alina a Vladyslav sa učia po poľsky a dlhodobo slúžia ako pomocní priekopníci v poľskom zbore. Vladyslav už začal chodiť na strednú školu.

Naši ukrajinskí bratia a sestry prežívajú náročné obdobie a veľa zmien, ale Jehova im neprestáva dávať mimoriadnu silu. Presvedčili sa o pravdivosti slov z 2. Korinťanom 4:8: „Sme utláčaní zo všetkých strán, ale nie sme zahnaní do kúta, sme bezradní, ale nie úplne bez východiska.“