Dňa 18. septembra 2015 sa Okresný súd Bratislava I zaoberal prípadom Martina Boora a v plnej miere ho zbavil viny. Tento Jehovov svedok bol odsúdený za to, že z dôvodu svedomia odmietol nastúpiť vojenskú službu. Jeho meno bolo očistené po 90 rokoch od vynesenia rozsudku. Je to najstarší prípad na Slovensku, keď bol odopierač vojenskej služby z dôvodu svedomia zbavený viny.

Martin sa pripojil k Medzinárodnému združeniu Bádateľov Biblie, ako boli vtedy známi Jehovovi svedkovia, v roku 1920, keď mal 17 rokov. V októbri roku 1924 bol povolaný do armády. Martin sa na základe svojho náboženského presvedčenia odmietol zapojiť do vojenských činností a zložiť vojenskú prísahu. Úrady preto nariadili, že sa má podrobiť psychiatrickému vyšetreniu. Lekárske vyšetrenie ukázalo, že je mentálne úplne v poriadku, a okrem iného v ňom bolo uvedené: „[Jeho] náboženské presvedčenie sa nezakladá na chorých predstavách.“

Keďže Martin bol duševne zdravý, súd 2. apríla 1925 dospel k záveru, že keď odmietol nastúpiť do armády, dopustil sa vážneho zločinu. Tento mladý ženatý muž si s odvahou vypočul rozsudok: dva roky väzenia a sprísnený režim, ktorý zahŕňal aj samoväzbu a znížený prídel jedla. No Martin nakoniec nemusel vo väzení zostať tak dlho. Za dobré správanie bol 13. augusta 1926 podmienečne prepustený.

Martin Boor zomrel 7. januára 1985. Pozostalí príbuzní sa po prvýkrát pokúsili súdne očistiť jeho meno v roku 2004, no bezúspešne. O sedem rokov neskôr požiadali Okresný súd Bratislava I o obnovu procesu, pretože Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v prelomovom prípade Bajatjan verzus Arménsko dospel k záveru, že Európsky dohovor o ľudských právach chráni aj právo na odmietnutie vojenskej služby z dôvodu svedomia. Aj keď tu bol pevný právny podklad na to, aby mohol byť rozsudok nad Martinom Boorom zrušený, slovenské súdy žiadosť jeho príbuzných ponechávali bez povšimnutia. Veci sa pohli až vtedy, keď sa na súd dostal ďalší prípad odmietnutia vojenskej služby z dôvodu svedomia.

Tak ako Martin Boor, aj Imrich Vajda bol Jehovov svedok, ktorý odmietol nastúpiť vojenskú službu. V roku 1959 a 1961 ho za to komunistický režim poslal do väzenia. Dňa 13. marca 2014 Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že má byť na základe československého zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii zbavený viny. Účelom tohto zákona bolo napraviť nespravodlivé rozsudky z čias komunistického režimu. V prípade Imricha Vajdu Ústavný súd po prvý raz konkrétne stanovil, ako majú slovenské súdy aplikovať rozhodnutie ESĽP vynesené v prípade Bajatjan verzus Arménsko. Rozhodol, že na všetkých, ktorí z dôvodu svedomia odmietli nastúpiť vojenskú službu, „je spravidla potrebné aplikovať osobitné právne inštitúty – amnestie alebo reštitúcie“.

Toto priaznivé rozhodnutie v prípade Imricha Vajdu sa stalo dôležitým precedensom a vytvorilo príležitosť na podanie novej žiadosti na Okresný súd Bratislava I, aby bol Martin Boor v plnej miere zbavený obvinenia. Tento súd žiadosti 18. septembra 2015 vyhovel. Vďaka tomu bol odopierač vojenskej služby z dôvodu svedomia Martin Boor po 90 rokoch od vynesenia rozsudku v plnej miere zbavený viny. Bolo to 30 rokov po jeho smrti.

Spomínané rozhodnutie ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky v prípade Imricha Vajdu tak pomohlo napraviť roky trvajúcu nespravodlivosť. Doteraz bolo na Slovensku v plnej miere zbavených viny celkovo 51 Jehovových svedkov, z ktorých väčšina bola väznená v rokoch 1948 až 1989.