Jehovovi svedkovia pôsobia v Indii od roku 1905. V roku 1926 bola v Bombaji zriadená kancelária a v roku 1978 získali zákonnú registráciu. Svedkovia využívajú slobody zaručené indickou ústavou, ktoré zahŕňajú aj právo vyznávať, prejavovať a šíriť svoju vieru. Právne víťazstvo v známom precedentnom prípade Bijoe Emmanuel verzus štát Kérala, ktoré Jehovovi svedkovia dosiahli na Najvyššom súde Indie, prispieva k ochrane ústavných práv všetkých občanov. Jehovovi svedkovia v Indii v podstate môžu praktizovať svoje náboženstvo bez prekážok. Predsa sa však v niektorých štátoch stali terčom davových útokov a iných prejavov náboženskej neznášanlivosti.

V roku 1977 Najvyšší súd Indie rozhodol, že je rozdiel medzi šírením viery a obracaním druhých na inú vieru. Vyhlásil, že nikto nemá právo obracať druhých na inú vieru a že zákony o zákaze obracania na inú vieru, ktoré zaviedli niektoré štáty Indie, sú právoplatné. Keď dav napadne svedkov, násilníci sa pred políciou odvolávajú na vyhlásenie Najvyššieho súdu a nepravdivo tvrdia, že svedkov pristihli, ako obracajú ľudí na svoju vieru. V štátoch, kde takýto zákon nemajú, odporcovia nesprávne uplatňujú zákon z čias kolonizácie a hovoria, že zvestovateľská činnosť svedkov je rúhanie. Viedlo to k tomu, že od roku 2002 dav napadol svedkov už vyše 150-krát. Miestne úrady tento problém často ešte zhoršujú svojím prístupom. Obetiam násilností neposkytujú dostatočnú ochranu a útočníkov súdne nestíhajú.

Jehovovi svedkovia v Indii naďalej rokujú s vládnymi predstaviteľmi a podávajú žiadosti na súdy, aby hájili svoje právo slobodne praktizovať svoje náboženstvo. Očakávajú, že miestne úrady i široká verejnosť budú rešpektovať vyhlásenie Najvyššieho súdu Indie, ktoré zaznelo v prípade Bijoe Emmanuel verzus štát Kérala: „Naša tradícia učí tolerancii, naša filozofia hlása toleranciu, naša ústava vedie k tolerancii – tak po nej nešliapme.“ Svedkovia dúfajú, že ich snahy povedú k ukončeniu násilností a k vytvoreniu atmosféry náboženskej tolerancie.