Juhokórejčan Dong-hjukch Sin si už ako chlapec uvedomoval, že jedného dňa bude musieť nastúpiť vojenskú službu. Keď dostal povolávací rozkaz, splnil si svoju vojenskú povinnosť a v roku 2005 bol prepustený do civilu. Potom bol automaticky zaradený do zoznamu záložníkov a nasledujúcich osem rokov bol pravidelne povolávaný, aby sa zúčastnil vojenských cvičení.

Nejaký čas po tom, ako pán Sin odišiel do civilu, začal študovať Bibliu. Biblické myšlienky o pokojnom spolužití všetkých národov naňho veľmi zapôsobili a jeho svedomie ho podnietilo k tomu, aby odmietol nastúpiť na vojenské cvičenie. Keď bol v marci 2006 predvolaný na cvičenie záložníkov, vojenských úradníkov informoval, že sa nebude môcť tohto cvičenia zúčastniť z dôvodu svedomia.

Južná Kórea neuznáva právo na odopretie vojenskej služby z dôvodu svedomia. V súčasnosti dostalo predvolanie na vojenské cvičenie záložníkov vyše 40 Jehovových svedkov, ktorí sú odopieračmi vojenskej služby z dôvodu svedomia.

Vojenské úrady neuznali dôvody, pre ktoré pán Sin odmietol nastúpiť na vojenské cvičenie ako záložník, a v roku 2006 mu zaslali celkovo 30 povolávacích rozkazov. Dostával ich aj nasledujúcich sedem rokov. Od marca 2006 do decembra 2013 ich dostal 118. * Pán Sin však zakaždým úctivým spôsobom odmietol nastúpiť na vojenské cvičenie, za čo bol trestne stíhaný 49-krát. Pred prvostupňovými a odvolacími súdmi sa musel obhajovať celkovo 69-krát a 35-krát bol odsúdený.

Súdy nemali najmenšiu pochybnosť, že pán Sin naozaj poslúchal hlas svojho svedomia. V rozhodnutí okresného súdu v meste Ulsan zo 7. októbra 2014 sa uvádzalo: „Je pochopiteľné, že keď sa [Dong-hjukch Sin] stal Jehovovým svedkom, nemal v tomto prípade inú možnosť, len porušiť zákon, pretože nastúpiť vojenskú službu by bolo v rozpore s jeho svedomím a náboženským presvedčením.“

Aj keď okresný súd chápal, aké problémy to pánovi Sinovi spôsobilo, juhokórejským súdom zväzuje ruky zákon o vojenskej službe. Pánovi Sinovi súdy udelili pokutu vo výške 16 miliónov wonov (vyše 12 000 eur) a šesťkrát bol odsúdený na minimálne šesť mesiacov, no nakoniec boli rozsudky nahradené podmienečným trestom. V jednom rozsudku bol pán Sin odsúdený na 200 hodín verejnoprospešných prác.

Pán Sin hovorí: „Veľmi ma to skľučovalo a bol som z toho vystresovaný. Zdalo sa mi, že sa táto situácia nikdy nevyrieši. To, že som bol často predvolávaný na súd, spôsobilo bolesť aj mojej rodine. Môžem povedať, že moja mama trpela počas tých deviatich rokov rovnako ako ja a odnieslo si to jej zdravie. Keď som videl, ako ju táto situácia veľmi znepokojuje, bol som z toho zdrvený. Spôsobilo mi to aj finančné problémy. Úrady ma neustále povolávali na cvičenie, trestne stíhali, bol som viackrát odsúdený a musel som sa zúčastňovať na súdnych pojednávaniach. Často som chýbal v práci, a preto som musel sedemkrát meniť zamestnanie.“

Pán Sin sa vo všetkých prípadoch, keď bol uznaný za vinného, odvolal na vyššie juhokórejské súdy, no bezvýsledne. Dokonca aj Najvyšší súd jeho odvolania štyrikrát zamietol. Keď využil všetky právne prostriedky, ktoré mu miestne zákony umožňovali, obrátil sa v júni 2016 na Výbor OSN pre ľudské práva. V sťažnosti uviedol, že v jeho prípade Južná Kórea porušila svoj záväzok dodržiavať Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, pretože bol opakovane povolávaný na vojenské cvičenie a opakovane trestne stíhaný a uznaný za vinného. V sťažnosti vyzdvihol tri body, v ktorých došlo k porušeniu jeho práv:

• Keď sú odopierači vojenskej služby z dôvodu svedomia opakovane povolávaní a následne trestaní za to, že vojenskú službu nenastúpia, medzinárodné zákony to jasne považujú za porušenie práva na spravodlivý súdny proces.

• To, že bol opakovane povolávaný na vojenské cvičenie a opakovane trestne stíhaný, potvrdzuje jasný zámer úradov donútiť ho, aby nastúpil vojenskú službu. Opakované trestné stíhanie negatívne zasiahlo každú stránku života pána Sina. Navyše bol vystavený ponižujúcemu zaobchádzaniu, keďže bol znevažovaný a označený za zločinca len za to, že sa snažil uplatniť si právo na výhradu vo svedomí.

• Bolo porušené jeho právo na slobodu svedomia a náboženstva, pretože vojenskú službu odmietol nastúpiť na základe svojho pevného náboženského presvedčenia.

Pán Sin pevne verí, že jeho sťažnosť sa vyrieši v jeho prospech, pretože Výbor OSN pre ľudské práva opakovane nariadil Južnej Kórei, aby rešpektovala právo na výhradu vo svedomí. * Očakáva, že súdy vydajú rozhodnutie, v ktorom zohľadnia postoj tých, ktorí sú vedení ako vojaci v zálohe, a poznamenáva: „Neľutujem, že sa pevne držím biblických zásad a že sa riadim svojím svedomím, ale nesúhlasím s tým, ako sa úrady ku mne správali. Dúfam, že vláda Južnej Kórey uzná, že každý človek má právo odmietnuť vojenskú službu, ak je v rozpore s jeho svedomím.“ Jehovovi svedkovia v Južnej Kórei i na celom svete dúfajú v to isté.