Ústavný súd Južnej Kórey bude znova skúmať, či je v súlade s ústavou, že vláda odmieta rešpektovať právo na výhradu svedomia. * Len pred štyrmi rokmi, v roku 2011, tento súd rozhodol, že potrestať odopieračov vojenskej služby z dôvodu svedomia podľa súčasného zákona o vojenskej službe nie je protiústavné. Tým potvrdil svoje stanovisko z roku 2004.

Teraz súd urobil neobvyklý krok – touto otázkou sa bude zaoberať znova, a preto 9. júla 2015 prerokuje prípady troch odopieračov z dôvodu svedomia. Uzákonenie práva na odopretie vojenskej služby z dôvodu svedomia písomne podporili viaceré organizácie, ktoré boli v pozícii priateľov súdu (amicus curiae). Právo odoprieť vojenskú službu z dôvodu svedomia je v súčasnosti medzinárodne uznávanou právnou normou. Preto sa skutočnosť, že Južná Kórea stále odmieta prijať túto normu, stáva stredobodom pozornosti medzinárodného spoločenstva.

Výbor OSN pre ľudské práva vyzval Južnú Kóreu, aby zmenila svoj prístup k otázke výhrady svedomia. Od roku 2006 vydal tento výbor päť rozhodnutí, ktoré sa týkali vyše 500 prípadov odmietnutia vojenskej služby z dôvodu svedomia. * Uvádzalo sa v nich, že Južná Kórea musí prijať také legislatívne opatrenia, ktoré by zaručili právo na výhradu svedomia.

Organizácia Amnesty International, ktorá sa zaoberá ochranou ľudských práv a má sídlo v Londýne, zaviedla Medzinárodný deň odopieračov vojenskej služby z dôvodu svedomia. Oznámila to v článku z 13. mája 2015, ktorý sa zameriaval hlavne na to, ako k tejto otázke pristupuje Južná Kórea. V článku sa písalo najmä o mladých Jehovových svedkoch v odvodovom veku a o ťažkostiach, ktoré im spôsobujú súčasné zákony Južnej Kórey. V ten istý týždeň uverejnili rôzne medzinárodné médiá vrátane CNN a The Washington Post články o odopieraní vojenskej služby z dôvodu svedomia a o mladých svedkoch, ktorí zastávajú taký postoj.

Keď niekto z Jehovových svedkov v Južnej Kórei odmietne nastúpiť vojenskú službu, súd ho spravidla odsúdi za vyhýbanie sa brannej povinnosti. No sudcovia sú s týmto postupom čím ďalej, tým viac nespokojní. Je im nepríjemné, že majú odsúdiť pokojamilovného mladého človeka len za to, že sa drží svojho hlbokého náboženského presvedčenia. * Napríklad predsedkyňa Regionálneho súdu v Suwone nedokázala zadržať slzy, keď vynášala rozsudok nad jedným Jehovovým svedkom, keďže zákon jej nedával žiadnu inú možnosť, len uznať ho vinným.

Sudca regionálneho súdu v meste Kwangdžu vydal 12. mája 2015 v jednom z takých prípadov rozhodnutie o nevine. Išiel tým proti zavedenému precedenčnému právu, no vyriešil tak svoju morálnu dilemu, ktorú v ňom vyvolal prípad troch Jehovových svedkov. Keďže chcel dať podnet na celkovú zmenu prístupu, povedal im: „Jediné, čo pre vás môžem urobiť, je zapáliť zápalku a dúfať, že vy jej plamienok dokážete rozdúchať na veľký oheň.“ Štátny zástupca sa proti tomuto rozsudku odvolal.

Siedmi sudcovia na regionálnych súdoch takisto neodsúdili odopieračov z dôvodu svedomia, ale postúpili ich prípady na Ústavný súd, a to aj napriek tomu, že o takých prípadoch rozhodol už v rokoch 2004 a 2011. Títo sudcovia odmietli poslať do väzenia mladých mužov len preto, že poslúchajú hlas svojho svedomia. V jednom z prípadov sudca Joung-hun Kchang z Regionálneho súdu Soul-sever uviedol, že potrestať tých, čo z dôvodu svedomia odmietajú nastúpiť na vojenskú službu, je „porušovanie ich práv a nerešpektovanie ich identity. Je to šliapanie po ľudskej dôstojnosti.“

V decembri 2014 sa konala konferencia Kórejskej advokátskej komory o výhrade svedomia. Hlavný prejav na nej predniesla bývalá sudkyňa Najvyššieho súdu Su-an Čchonová. V prejave nazvala rozhodnutie Výboru OSN pre ľudské práva a tiež rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva adresované Južnej Kórei „národnou hanbou“. Povedala v ňom, že „posielať do väzenia stovky mladých mužov je neospravedlniteľné“, a nabádala prítomných sudcov a právnikov, aby „apelovali na súdy“ a žiadali ich, aby rozhodovali v súlade s medzinárodnými normami.

Sudkyňa Čchonová zakončila svoj prejav konštatovaním: „Mali by sme čo najskôr prijať zákon o alternatívnej službe... Prijatie alternatívnej služby by bolo míľnikom v dejinách Kórey a významným pokrokom v oblasti ľudských práv, ktorý by sa dosiahol pod vedením prvej prezidentky. Len tak sa naša krajina zbaví nálepky zaostalosti v oblasti ľudských práv.“

Po celé desaťročia tisíce Jehovových svedkov v Južnej Kórei trpeli vo väzniciach za to, že sa svedomito držali svojho presvedčenia. Preto s napätím očakávajú, ako Ústavný súd rozhodne. V súvislosti s tým si kladú otázky: Zastanú sa sudcovia odopieračov vojenskej služby z dôvodu svedomia? Bude Južná Kórea konať v súlade s medzinárodne uznávanými normami v otázkach ľudských práv?