Dňa 29. októbra 2015 rozhodla trojčlenná sudcovská porota Oblastného súdu v Oši, že Jehovove svedkyne Oksana Koriakinová a jej mama Nadežda Sergienková majú byť zbavené viny, čím potvrdila rozsudok nižšieho súdu. Ženy boli falošne obvinené z toho, že v rámci svojej náboženskej činnosti okradli občanov mesta Oš.

Polícia zatkla Oksanu Koriakinovú a Nadeždu Sergienkovú v marci 2013 na základe vykonštruovaných obvinení. Obe ženy mali jasné dôkazy o svojej nevine a svedectvá očitých svedkov, ktorí to mohli potvrdiť. Napriek tomu polícia pokračovala v trestnom stíhaní a Mestský súd v Oši poslal Oksanu a Nadeždu do domáceho väzenia, kým neprebehne súdne konanie.

Mestský súd v Oši neskôr vyhlásil, že policajné vyšetrovanie Oksany a Nadeždy bolo protiprávne a zaujaté a že vyšetrovatelia „viackrát porušili postup vyšetrovania predpísaný zákonom“. Vyšetrovatelia napríklad preskúmali miesto údajného trestného činu až štyri mesiace po udalosti. Okrem toho nezískali žiaden materiál, ktorý by dokazoval pravdivosť obvinenia. V procese identifikácie podozrivých osôb porušili predpisy do takej miery, že výsledky boli neskôr vyhlásené za neplatné. Ľudia, ktorí sa vyhlasovali za údajné obete zločinu, svoju výpoveď počas vyšetrovania i počas súdneho procesu opakovane menili.

Sudca prvostupňového súdu prišiel k záveru, že údajné obete krádeže majú voči Jehovovým svedkom predsudky a že vyšetrovatelia zneužili svoju právomoc, „k čomu ich viedlo to, že [Oksana a Nadežda] sú členkami náboženskej organizácie Jehovových svedkov“. Napríklad tieto dve svedkyne boli obvinené z krádeže, ale pri domovej prehliadke, ktorá sa konala až po niekoľkých mesiacoch, sa vyšetrovatelia zamerali na niečo iné. Hľadali takzvanú zakázanú náboženskú literatúru, no nakoniec žiadnu nenašli.

Počas domáceho väzenia nesmeli Oksana a Nadežda opustiť mesto Oš bez povolenia miestnych úradov. V predpísanom čase sa museli zdržiavať vo svojich domovoch, čo pre obe ženy znamenalo značné obmedzenie. Vyše dvoch rokov im toto nariadenie bránilo riadne vykonávať bežné povinnosti a náboženské činnosti.

Navyše úrady Nadežde zadržali pas, čo jej sťažovalo nájsť si prácu. Raz, keď mala zdravotné ťažkosti, nemohla ísť do nemocnice a musela zostať doma, ako jej to predpisoval súdny príkaz. Oksana si musela vypýtať od sudcu povolenie, keď chcela s manželom cestovať mimo mesta Oš. Neistota v súvislosti s tým, ako sa bude vyvíjať situácia v súdnom procese, spôsobovala Oksane i jej manželovi úzkosť a poruchy spánku.

Mestský súd v Oši 7. októbra 2014 zbavil Oksanu a Nadeždu viny, pretože „sa nenašli žiadne dôkazy ich previnenia“, no prokurátor opakovane podával proti rozsudku odvolania, čím sa celý proces predĺžil o ďalší rok. Svedkyne tak zostali v domácom väzení až do októbra 2015, keď sa konalo zasadanie odvolacieho súdu.

Dňa 29. októbra 2015 trojčlenná sudcovská porota Oblastného súdu v Oši, ktorá prerokovala odvolanie, potvrdila rozsudok prvostupňového súdu. Odvolací súd rozhodol, že „argumenty uvedené v [prokurátorovom] odvolaní sa počas súdneho konania ukázali ako nepodložené“. Potvrdil tiež, že Oksana a Nadežda sú nevinné, a nariadil, aby boli ihneď prepustené z domáceho väzenia. Okrem toho súdy dospeli k záveru, že obe ženy majú dostať peňažnú kompenzáciu za majetkové a finančné straty, ktoré im vznikli v dôsledku protiprávnej žaloby a súdneho procesu.

Oksana sa k rozsudku vyjadrila takto: „Mne aj mame sa veľmi uľavilo, keď nás súd zbavil viny a zrušil naše domáce väzenie. Tešíme sa na to, že znova budeme môcť žiť plnohodnotným životom na slobode, tráviť čas s rodinou a priateľmi a naplno sa zapájať do náboženských činností.“

Oksana, Nadežda a ostatní Jehovovi svedkovia v Kirgizsku sú vďační, že súdy sa zastali práva a odhalili, že miestni predstavitelia v Oši boli motivovaní náboženskými predsudkami. Dúfajú, že toto rozhodnutie povedie miestnu vládu k tomu, aby uznala ich právo na slobodu náboženstva, ktoré zaručuje ústava, a udelila Jehovovým svedkom v južnom Kirgizsku zákonnú registráciu.