Dvadsaťročný Artur Avanesjan je väznený vo väzenskej kolónii v meste Šuša v Náhornom Karabachu, pretože odmietol nastúpiť vojenskú službu. Bol odsúdený na 30-mesačný trest odňatia slobody aj napriek tomu, že bol ochotný vykonávať civilnú službu. Súdy všetkých stupňov v Náhornom Karabachu odmietli rešpektovať jeho základné ľudské právo nenastúpiť vojenskú službu z dôvodu svedomia.

Pán Avanesjan, ktorý je Jehovov svedok, vysvetľuje svoje hlboké náboženské presvedčenie takto: „Moje svedomie mi nedovoľuje nastúpiť vojenskú službu. Chcem svojim blížnym prejavovať lásku, a preto nechcem proti nikomu zdvihnúť zbraň ani nikomu ublížiť. Nechcem sa vyhýbať svojim povinnostiam voči štátu. Usiloval som sa o to, aby som namiesto vojenskej služby mohol vykonávať civilnú službu, ale nebolo mi to umožnené.“

Pán Avanesjan bol 29. januára 2014 predvolaný pred odvodovú komisiu na vojenský komisariát v meste Askeran v Náhornom Karabachu. Hneď ďalší deň podal žiadosť o civilnú službu a vysvetlil v nej, že odmieta vojenskú službu z dôvodu svedomia. Zároveň vyjadril ochotu vykonávať civilnú službu. Vzhľadom na to, že si uvedomoval, že v Náhornom Karabachu ešte nebola civilná služba zavedená, požiadal o právnu pomoc.

Keďže pán Avanesjan má arménsky pas, jeho právny zástupca sa stretol s príslušnými úradníkmi tak z Náhorného Karabachu, ako aj z Arménska. Zdalo sa, že pánovi Avanesjanovi bude umožnené vykonávať civilnú službu v Arménsku, a preto sa tam presťahoval. Dňa 13. februára 2014 podal žiadosť o civilnú službu na Vojenský komisariát Arménskej republiky v meste Masis.

Arménska komisia pre civilnú službu však pánovi Avanesjanovi nezaslala žiadne predvolanie na výkon civilnej služby a 14. júla 2014 ho arménska polícia v Jerevane predviedla na hlavnú policajnú stanicu, kde ho čakali policajti z Náhorného Karabachu. Tí ho ihneď zatkli a proti jeho vôli ho previezli do Askeranu v Náhornom Karabachu. V podstate bol bez akéhokoľvek pojednávania, súdneho nariadenia či ďalších právnych formalít z Arménska deportovaný.

Pán Avanesjan bol hneď 14. júla 2014 umiestnený do väzenskej cely. Nasledujúci deň si vypočul obžalobu a dozvedel sa, že prvostupňový súd v Náhornom Karabachu už pred časom vydal príkaz na jeho umiestnenie do vyšetrovacej väzby. Súd neupustil od svojho pôvodného rozhodnutia, dal pána Avanesjana do väzby a poslal ho do väzenskej kolónie v meste Šuša. Všetky žiadosti o jeho prepustenie z vyšetrovacej väzby boli zamietnuté. V tom čase mal iba 18 rokov.

Dňa 30. septembra 2014 Spartak Grigorjan, sudca prvostupňového súdu v Náhornom Karabachu, odsúdil Artura Avanesjana na 30 mesiacov za to, že odmietol nastúpiť vojenskú službu. * Pán Avanesjan sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal. Odvolací súd aj Najvyšší súd Náhorného Karabachu ho však uznali za vinného, a preto pán Avanesjan zostane vo väzení do konca januára 2017.

Shane Brady, právny zástupca pána Avanesjana, sa vyjadril: „Pán Avanesjan bol zadržaný, daný do väzby, postavený pred súd a uznaný za vinného len preto, že sa úprimne držal svojho náboženského presvedčenia. Napriek tomu všetkému je rozhodnutý naďalej sa pevne riadiť svojím svedomím.“ No pán Brady dodal, že vedenie väznice už umožnilo pánovi Avanesjanovi vlastniť Bibliu a biblické publikácie a prijímať návštevy rodinných príslušníkov.

Po tom, čo pán Avanesjan využil všetky právne prostriedky, ktoré mu miestne zákony umožňovali, obrátil sa na Európsky súd pre ľudské práva. Tento väzeň svedomia očakáva, že súd rozhodne v jeho prospech (i keď je pravdepodobné, že rozhodnutie bude vydané až niekoľko mesiacov po jeho prepustení), pretože Európsky súd sa už niekoľkokrát zastal práva na odopretie vojenskej služby z dôvodu svedomia. Bolo to tak v prípade Bajatjan verzus Arménsko, keď veľký senát Európskeho súdu uznal, že odopretie vojenskej služby z dôvodu svedomia je chránené právom na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva. Aj ďalšie rozhodnutia Európskeho súdu sa pridŕžali tohto stanoviska. *

Rozsudky Európskeho súdu viedli k tomu, že vo svete sa stále viac rešpektuje základné ľudské právo na výhradu svedomia, a to dokonca aj v čase politickej nestability alebo vojny. Napríklad v júni 2015 ukrajinský vyšší súd potvrdil, že odopierači vojenskej služby z dôvodu svedomia majú právo vykonávať civilnú službu aj počas mobilizácie.

Jehovovi svedkovia v Náhornom Karabachu, ako aj na celom svete dúfajú, že vláda tejto krajiny uzná právo odmietnuť vojenskú službu z dôvodu svedomia za základné ľudské právo. Kladú si otázku, kedy vláda prestane posielať pokojamilovných mladých mužov do väzenia a umožní im vykonávať civilnú službu. Ak by Náhorný Karabach uznal toto základné ľudské právo, konal by v súlade so všeobecne prijímanými európskymi normami. Zároveň by táto krajina dala najavo, že si váži hlboké presvedčenie mladých ľudí, ako je aj Artur Avanesjan.