Ako už bolo zverejnené na stránke jw.org a v časopise The New York Times, Vojenské historické múzeum Bundeswehru v nemeckých Drážďanoch odmietlo odovzdať archív sestry Annemarie Kusserowovej, čím porušuje jej poslednú vôľu a závet. No nedávno objavené dôkazy podporujú nárok Jehovových svedkov na tento archív. To našu organizáciu podnietilo otvoriť voči múzeu nový súdny prípad.

Viac než sedem rokov sa Jehovovi svedkovia neúspešne snažili dohodnúť s múzeom a získať archív. Naša organizácia teda podala podnet na súd. Na naše sklamanie bola žiadosť v roku 2021 zamietnutá, lebo súd rozhodol, že múzeum nadobudlo archív v dobrej viere.

Keď mala Annemarie 26 rokov, začala veľmi pedantne zbierať materiály o Jehovových svedkoch počas holokaustu a vytvárať archív. Chránila si ho viac ako 65 rokov až do svojej smrti v roku 2005 – a niekoľko ráz preň riskovala aj život. To, čo zanechala pre budúce generácie a hlavne pre svojich spoluveriacich, bolo medzinárodne ohodnotené ako historický poklad.

Annemarie zozbierala tieto materiály, lebo veľmi túžila, aby sa čo najviac ľudí poučilo z toho, čo sa stalo jej rodine a akí verní zostali. Preto uviedla náboženskú spoločnosť Jehovovi svedkovia ako výlučného dediča tohto archívu. Jej posledná vôľa nebola doteraz naplnená.

Annemarie a jej štyria súrodenci vyrozprávali svoj príbeh v roku 1991 v britskom dokumentárnom filme Fialové trojuholníky. Film sa zameriaval na príbeh rodiny Kusserowovcov, aby vykreslil, ako nacistický režim prenasledoval Jehovových svedkov za to, že sa odmietli vzdať svojej viery a podporovať Hitlera. Annemarie bola vo filme zachytená aj so svojimi cennými dokumentmi a fotografiami.

Annemarie v rozhovore, ktorý bol s ňou vedený krátko pred jej smrťou, vyrozprávala príbeh, ako ju gestapo zatklo v jej byte a takmer prišla o najcennejšie časti svojho archívu. Povedala: „V chodbe stál tento kufrík a pod ním boli listy a všetky ostatné dokumenty.“ Vravela, že veľký kufrík naplnila jablkami a dúfala, že tým odláka pozornosť vojakov, aby sa nepozreli pod neho. Vravela si, že v prípade, že by jej plán zlyhal, aspoň bude mať vo väzení čo jesť. Našťastie jej plán vyšiel.

Krátko po Annemariinej smrti archív z jej domu zmizol. Neskôr sa zistilo, že jeden Annemariin brat, ktorý už nebol Jehovovým svedkom, archív predal múzeu. Annemarie na také niečo svojmu bratovi nikdy nedala zvolenie. Medzičasom jej brat zomrel.

Zvyšní členovia Kusserowovcov, ktorí si boli vedomí Annemariinej vôle, zostali v šoku, keď súd rozhodol, že múzeum si môže archív ponechať. Odvtedy rodina, priatelia a iní Jehovovi svedkovia, ktorých prenasledoval nacistický režim, napísali stovky listov múzeu a ministerstvu obrany, pod ktorého činnosť múzeum spadá, so žiadosťou vrátiť archív Jehovovým svedkom tak, ako si Annemarie priala.

Medzi jedinečnými dokumentmi v archíve je aj rozlúčkový list Annemariinho brata Wilhelma s jeho poslednými slovami z 26. apríla 1940. Ako Jehovov svedok odmietol nastúpiť na vojenskú službu. Za jeho odmietavý postoj z dôvodu svedomia ho nacisti odsúdili na smrť.

Vo Wilhelmovom liste stálo: „Drahí rodičia, bratia a sestry: Všetci pre mňa veľa znamenáte. Vždy si na vás spomeniem, keď sa pozerám na našu spoločnú fotografiu. Aké krásne to bolo u nás doma. Ale nadovšetko musíme milovať nášho Boha, tak ako nám to náš Vodca Ježiš Kristus prikázal. Keď mu zostaneme verní, odmení nás.“ Bol zastrelený 27. apríla. Mal 25 rokov.

Rodičia Annemarie, Franz a Hilda Kusserowovci, mali 11 detí. Rovnako ako Wilhelm a Franz, aj ich ostatní synovia boli uväznení za to, že sa odmietli zapojiť do vojny. Mladšie deti nechceli salutovať „Heil Hitler“, pozdrav oslavujúci Hitlera, a boli odlúčení od rodičov a poslaní do nápravných zariadení a neskôr do náhradných rodín.

Keď Wolfganga, jedného z mladších synov Kusserowovcov, predviedli pred vojenský tribunál, odvážne povedal: „Bol som vychovávaný ako Jehovov svedok podľa toho, čo dal Boh zapísať vo Svätom písme. To najväčšie a najsvätejšie prikázanie, ktoré ľuďom dal, je: ‚Budeš milovať svojho Boha nadovšetko a svojho blížneho ako seba samého.‘ Ďalšie prikázanie znie: ‚Nezabiješ.‘ Nechal to náš Stvoriteľ zapísať pre stromy?“

Wolfganga popravili gilotínou 28. marca 1942. Mal 20 rokov.

Annemarie a jej rodina za svoju vieru a pevné odhodlanie postaviť sa nacistom zaplatili vysokú cenu. Niektorí prišli o život, lebo odmietali zabíjať. Dokopy strávili členovia tejto rodiny vo väzení 47 rokov.

Archív zvečňuje výnimočný príklad viery tejto rodiny. Materiály živo ilustrujú, ako veľmi posilní človeka viera, keď stojí tvárou v tvár krutému prenasledovaniu a hrozbe smrti. Tento dôležitý odkaz môže byť plne docenený len v múzeách Jehovových svedkov.

V októbri 2022 zomrel Paul Gerhard Kusserow, posledný syn z rodiny Kusserowovcov. Dúfal, že sa dožije toho, že si vojenské múzeum uctí pamiatku jeho sestry, čoho sa verejne dožadoval až do svojej smrti. Vravieval: „Moji bratia zomreli, pretože nechceli nastúpiť na vojenskú službu. Nemyslím si, že je správne, aby bolo toto dedičstvo uložené vo vojenskom múzeu.“

Jehovovi svedkovia s ním súhlasia. Je to hrubá morálna nespravodlivosť zo strany múzea, že nerešpektuje Annemariinu jednoznačnú vôľu. Vôľu rodiny Kusserowovcov v minulosti nerešpektoval nacionálny socializmus a znova ju nerešpektuje ani dnešné Nemecko.

Žiaľ, ani samotnému archívu nie je prejavená náležitá úcta. Len šesť z viac ako 1 000 materiálov tohto archívu je zverejnených a zvyšok je ukrytý v sklade múzea a verejnosť z neho nemá žiadny úžitok.

Modlíme sa, aby súd konečne zveril archív Jehovovým svedkom, ktorí majú zákonné aj morálne právo na jeho vlastníctvo. (Lukáš 18:7)