V júli 1948 sa nemecké mesto Kassel stalo dejiskom zjazdu, ktorý sa zapísal do histórie Jehovových svedkov. Bolo to najväčšie zhromaždenie, aké sa im v Európe podarilo zorganizovať krátko po druhej svetovej vojne. V lete uplynulo od toho pamätného zjazdu presne 70 rokov. Svedkovia pri tejto príležitosti usporiadali v Kasseli výstavu, ktorá trvala 12 dní a navštívilo ju viac ako 2 000 ľudí. Reportáž o výstave sa objavila vo vysielaní miestnej nemeckej televízie, ako aj na stránkach viacerých miestnych novín.

Na spomínanom povojnovom zjazde bolo prítomných 23 150 účastníkov a pokrstených bolo 1 200 nových Jehovových svedkov. No pozoruhodný bol aj tým, že väčšina rečníkov a mnohí z poslucháčov boli bývalí väzni koncentračných táborov. Preto bolo veľmi vhodné, že pri otvorení spomienkovej výstavy prehovoril aj riaditeľ pamätníka obetiam nacizmu v bývalom koncentračnom tábore Breitenau Dr. Gunnar Richter. Vo svojom príhovore poslucháčom priblížil, aké utrpenie museli Jehovovi svedkovia znášať za nacistického režimu.

Z vystavených fotografií bolo vidno, že mesto Kassel bolo po bojoch druhej svetovej vojny takmer úplne zničené. Úrady mohli dať svedkom na zjazd k dispozícii len jednu lúku, ktorá bola navyše posiata krátermi po výbuchoch bômb. Prípravné práce trvali asi štyri týždne. Brat Kurt Rex, jeden z pamätníkov tohto zjazdu, si na to zaspomínal takto: „Bolo to fyzicky veľmi namáhavé. Najprv sme museli vedrami vyčerpať dažďovú vodu z bombových kráterov. Potom sme sa pustili do ich zasypávania. Z ruín domov v okolí sme brali kamene a ďalšie trosky a sypali sme ich do jám po bombách. Potom sme celú plochu planírovali. Bola to ťažká práca, lebo sme nemali k dispozícii väčšie mechanizmy ani poriadne náradie. Takmer po celý čas pršalo, a tak sme boli stále premoknutí.“ Napriek neustávajúcemu dažďu naši bratia premiestnili na fúrikoch okolo 10 000 kubických metrov kameňa a iného materiálu.

Na otvorení výstavy vystúpil s prejavom aj zástupca pobočky Jehovových svedkov v Nemecku Wolfram Slupina. Opísal, s akým postojom bratia a sestry pripravovali tento zjazd: „Aj keď mali za sebou väznenie v koncentračných táboroch, neprepadli sebaľútosti ani túžbe po pomste... Tešili sa, že sú znova slobodní, a s nadšením sa pustili do práce.“

K návštevníkom výstavy sa prihovorila aj členka kasselského mestského zastupiteľstva Esther Kalveramová, ktorá vystúpila v mene správy mesta. Okrem iného povedala: „Tento zjazd bol pamätný nielen pre Jehovových svedkov, ale aj pre mesto Kassel.“

Zjazd v roku 1948, ako aj výstava v roku 2018 pri príležitosti 70. výročia zjazdu ukázali jednu dôležitú vec: Jehovových svedkov neodradia ani veľké prekážky od toho, aby organizovali zhromaždenia, na ktorých môžu byť vyučovaní z Biblie. (Žalm 35:18)