V roku 2012 sa sedemročná Vivienne Falconeová a jej rodičia chceli v Mainzi zúčastniť 3-dňového zjazdu, ktorý každý rok usporadúvajú Jehovovi svedkovia. Preto v apríli toho roku jej rodičia písomne požiadali riaditeľstvo školy, aby bola Vivienne uvoľnená na jeden deň z vyučovania a mohla sa zúčastniť na piatkovom programe zjazdu. Vedenie školy však túto žiadosť zamietlo. No keďže Viviennini rodičia považujú aj biblické vzdelávanie za veľmi dôležité, rozhodli sa, že ju so sebou na zjazd zoberú. Falconeovci sa okrem toho odvolali proti rozhodnutiu školy na národnú radu pre vzdelávanie. Tá však zjazd Jehovových svedkov neuznala ako náboženský sviatok a nariadila im, aby zaplatili správny poplatok.

Rozhodnutie národnej rady pre vzdelávanie by mohlo mať pre Vivienniných rodičov negatívne následky. Podľa nemeckého práva je školská dochádzka povinná a rodičia musia dbať o to, aby sa ich deti vzdelávali. Neospravedlnená absencia je považovaná za porušenie zákona, za čo môžu rodičia dostať pokutu alebo im za to v extrémnych prípadoch hrozí väzenie. Viviennini rodičia považovali zamietnutie ich žiadosti za porušenie ich práva na náboženskú slobodu a práva na výchovu svojho dieťaťa v súlade so svojím náboženským presvedčením.

Viviennini rodičia Stefano a Elisa Falconeovci podali na Regionálny správny súd sťažnosť proti rozhodnutiu národnej rady pre vzdelávanie. Uviedli, že na týchto celodenných náboženských zhromaždeniach môžu spolu uctievať Boha ako rodina a posilniť si v neho vieru. Vo svojej sťažnosti napísali: „Tieto každoročné zjazdy sú pre nás jednou z hlavných udalostí roka a sú dôležitou súčasťou nášho náboženského života.“ * Súd rozhodol v prospech Falconeovcov a uznal, že každoročné regionálne zjazdy Jehovových svedkov môžu byť považované za náboženské sviatky. No národná rada pre vzdelávanie sa proti tomuto rozhodnutiu súdu odvolala. Ako argument uviedla, že i keď sú pre Jehovových svedkov ich zjazdy slávnostnou udalosťou, v pravom zmysle slova to nie sú náboženské sviatky, ako napríklad Vianoce, Veľká noc, či iné sviatky, ktoré štát uznáva.

Dňa 27. júla 2015 Vyšší správny súd v Hesensku potvrdil rozhodnutie nižšieho súdu. Vyšší súd vyhlásil, že každé náboženské združenie sa môže samo rozhodnúť, čo považuje za náboženský sviatok. Potvrdil tiež, že štát by nemal zasahovať do náboženských záležitostí, a uviedol: „V opačnom prípade by štát porušil práva zaručené [nemeckou] ústavou, ktorá umožňuje cirkvám, náboženským spoločnostiam a ideologickým združeniam, aby samy spravovali svoje záležitosti a slobodne rozhodovali o svojich vnútorných otázkach.“ Súd ďalej uviedol, že štát „má zostať v náboženských a ideologických záležitostiach neutrálny“.

Vyšší súd sa tiež odvolal na oficiálnu webovú stránku Jehovových svedkov, kde je vysvetlené, že Jehovovi svedkovia považujú svoje zjazdy za náboženské sviatky. Súd uviedol, že keď národná rada pre vzdelávanie zamietla žiadosť Falconeovcov o uvoľnenie ich dcéry zo školy, „nevzala do úvahy právo dieťaťa na náboženskú slobodu... ako ani právo rodičov... na výchovu detí v súlade so svojím náboženským presvedčením a ideológiou“. Súd dospel k záveru, že „rozhodnutie [národnej rady pre vzdelávanie] je v rozpore s neutralitou, ktorá sa vyžaduje od štátnej organizácie“.

Viviennini rodičia sa po priaznivom rozsudku vyjadrili takto: „Ako Jehovovi svedkovia si vážime vzdelanie, ktoré naše deti dostávajú v škole, a považujeme ho za dôležité. Naše deti vedieme tak, aby sa rady učili. No zároveň si veľmi vážime biblické vzdelávanie, pretože naše deti si takto rozvíjajú lásku k duchovným veciam aj vzťah k Bohu a to im pomáha, aby boli k druhým láskavé, ohľaduplné a aby sa z nich stali vyrovnaní ľudia. Z rozhodnutí súdov sa veľmi tešíme.“

Právny zástupca Falconeovcov Armin Pikl poznamenal: „Toto rozhodnutie uznáva zjazdy Jehovových svedkov za náboženské sviatky a potvrdzuje právo rodičov na výchovu detí v súlade so svojím náboženským presvedčením. Vďaka tomuto priaznivému rozsudku budú môcť byť aj iní študenti spomedzi Jehovových svedkov ospravedlnení z vyučovania a zúčastniť sa na zjazdoch, ktoré ich môžu obohatiť. Verím, že to aj v iných krajinách súdy vezmú do úvahy, keď budú riešiť podobné prípady.“