Jehovovi svedkovia pôsobia na území, ktoré je teraz známe ako Palestína, od roku 1919. Prvý zbor založili v Ramalláhu v roku 1920 a druhý založili neďaleko Betlehema v roku 1942. Po palestínskej vojne v roku 1948 bola krajina rozdelená na dve časti. Na jednej z nich vznikol nový štát, Izrael, a druhá časť sa dostala pod nadvládu Jordánska. Takmer 20 rokov nemohli svedkovia v oboch častiach medzi sebou vôbec komunikovať. Po šesťdňovej vojne v roku 1967 bola komunikácia obnovená a svedkovia na západnom brehu Jordánu sa mohli znovu slobodne zhromažďovať a venovať sa náboženskej činnosti.

Hoci sa Jehovovi svedkovia v Palestíne snažili získať oficiálnu registráciu, úrady ich žiadosti zamietli. Svedkovia sa síce môžu stretávať, aby uctievali Boha, a hovoriť o svojom náboženskom presvedčení iným, ale keďže nie sú oficiálne zaregistrovaní, úrady im ako jednotlivcom odmietajú vydať doklady o ich právnom postavení. Preto sa naďalej usilujú o to, aby im ako jednotlivcom boli priznané základné ľudské práva a aby ako náboženská spoločnosť získali zákonné uznanie.