Dňa 28. septembra 2021 je to presne 75 rokov odvtedy, ako sa konal prvý celoštátny zjazd Jehovových svedkov v Rumunsku. Bolo to krátko po druhej svetovej vojne, v období tvrdého prenasledovania. Hoci odporcovia sa veľmi snažili zabrániť, aby sa zjazd konal, bratia a sestry sa veľmi tešili, že sa na ňom mohli stretnúť.

Zjazd sa uskutočnil 28. a 29. septembra 1946 v Rímskych arénach v Bukurešti. Bratia v Rumunsku si prenajali vlak, ktorým sa niektorí delegáti mali dostať na zjazd. Duchovní pravoslávnej cirkvi sa snažili, aby tento vlak neprišiel načas, a zariadili, aby po ceste niekoľkokrát neplánovane zastavil.

V Bukurešti sa už v piatok, deň pred zjazdom, začali o deviatej ráno na stanici schádzať bratia, aby privítali tých, ktorí mali prísť vlakom o 10.00. Aj keď vlak veľmi meškal, bratia sa tým nenechali odradiť a trpezlivo čakali až do šiestej večer, keď konečne prišiel.

Keďže po vojne bolo veľmi veľa domov zničených, delegáti nemali veľa možností, kde by sa mohli ubytovať. A tak bratia napríklad kúpili slamu a naukladali ju na trávnik u jedného brata, ktorý býval neďaleko miesta, kde sa konal zjazd. Keďže noci boli teplé, rodiny mohli spať pod holým nebom.

V sobotu doobeda bolo na zjazde asi 3 400 ľudí. Dozvedeli sa, že časopis Strážna veža bude opäť vychádzať v rumunčine a v maďarčine dvakrát mesačne. Počas zjazdu bratia rozdali účastníkom asi 1 000 výtlačkov jej prvého vydania. Do Strážnej veže sa nejaký čas pridávali ďalšie študijné články, aby bratia dohnali, čo cez vojnu zameškali.

V nedeľu si verejnú prednášku vypočulo až 15 000 ľudí. Medzi prítomnými boli vládni predstavitelia, policajti a pravoslávni duchovní vo svojich kňazských rúchach. Bratia sa dozvedeli, že niektorí duchovní zariadili, aby boli neďaleko miesta konania zjazdu rozmiestnené sudy s benzínom, ktoré mali počas programu vybuchnúť. Bratom sa tomu s pomocou polície podarilo zabrániť.

Počas programu sa jeden kňaz snažil dostať na pódium, ale bratia mu v tom zabránili. Jeden brat mu povedal: „Nie je potrebné, aby na tomto zjazde vystúpil nejaký pravoslávny kňaz. Ale budeme veľmi radi, keď si sadnete a budete počúvať.“ Kňaz sa už potom o nič nepokúšal. Rumunský generálny prokurátor sa neskôr vyjadril, že zjazd bol veľmi dobre zorganizovaný.

Bratia sa ani napriek hrozbám nenechali zastrašiť. Brat Vasile Sabadâş, ktorý má teraz 96 rokov a ktorý bol tiež na tomto zjazde, povedal: „Nespomínam si, že by sme sa niečoho báli. Na prenasledovanie sme boli zvyknutí. Nemali sme strach.“

Vasile spomína, že tento zjazd pomohol posilniť jednotu Jehovovho ľudu v Rumunsku. Mnohí študovali a dali sa pokrstiť počas vojny, takže boli v pravde len krátko. Preto mali na vojnu rôzne názory. No po tomto zjazde boli bratia „jednotní a šťastní“, ako povedal brat Vasile. Povedal tiež: „Želal som si, aby sa zjazd nikdy neskončil. Bolo veľmi ťažké rozlúčiť sa s bratmi.“

Dnes môžu bratia a sestry v Rumunsku slúžiť Jehovovi slobodne. V roku 2020 tam bolo viac ako 39 000 Jehovových svedkov. A v roku 2021 sa Slávnosti na pamiatku smrti Ježiša Krista zúčastnilo viac ako 100 000 ľudí, čo bol v tejto krajine nový rekord.

Naši bratia a sestry v Rumunsku nám dali veľmi pekný príklad v tom, ako boli ochotní prekonať akúkoľvek prekážku, aby mohli byť spolu na zjazde. Sme veľmi vďační nášmu Bohu, Jehovovi, že našich bratov a sestry počas tohto nezabudnuteľného zjazdu chránil. (Hebrejom 10:24, 25)