Dňa 16. decembra 2021 Naberežnočelninský mestský súd v Tatárskej republike uznal za vinných Iľchama, Konstantina, Vladimira a Ajdara. Iľcham a Konstantin boli odsúdení na 30 mesiacov väzenia podmienečne, Vladimir na 37 mesiacov podmienečne a Ajdar na 33 mesiacov podmienečne.

Iľcham Karimov

• Narodený: 1981 (Džambaj, Uzbekistan)

• Stručný životopis: Vyučil sa za sklára. Aby mohol finančne pomáhať svojej rodine v Uzbekistane, pracoval vo viacerých zamestnaniach. Do Ruska emigroval v roku 2000. Jedného dňa v roku 2001 sa modlil k Bohu o pomoc. Hneď nasledujúci deň stretol Jehovových svedkov a začal študovať Bibliu. V roku 2004 sa dal pokrstiť. V roku 2012 sa oženil s Juliou.

Konstantin Matrašov

• Narodený: 1988 (Prokopievsk)

• Stručný životopis: Ešte keď bol chlapec, zomrel mu otec. Pracuje ako mechanik. Finančne pomáha svojej mame, ktorá sa stala Jehovovou svedkyňou, keď mal osem rokov. Veľmi silne naňho pôsobí nádej, o ktorej sa píše v Biblii. Pokrstiť sa dal v roku 2018.

Vladimir Mjakušin

• Narodený: 1987 (Nižnekamsk)

• Stručný životopis: Vyštudoval technickú školu a akadémiu. Pracuje ako hlavný inžinier vo výrobe automobilového elektrického vybavenia. Veľmi si cení, aká je Biblia logická a jasná a akú múdrosť obsahuje. Pokrstiť sa dal v roku 2013. V roku 2017 sa oženil so Svetlanou.

Ajdar Juľmetiev

• Narodený: 1993 (Nižnekamsk)

• Stručný životopis: Študoval hudbu a vyučil sa aj za automechanika a touto prácou sa aj živí. Bibliu začal študovať, keď si všimol, ako biblické zásady pomohli jeho rodičom. Pokrstiť sa dal v roku 2012. V roku 2013 sa oženil s Aľbinou. Z dôvodu svedomia odmietol nastúpiť na vojenskú službu a namiesto nej vykonával civilnú službu.

Dňa 27. mája 2018 príslušníci štátnej bezpečnosti v Tatársku urobili razie v desiatich domácnostiach Jehovových svedkov a bratov Iľchama, Konstantina, Vladimira a Ajdara vzali do vyšetrovacej väzby. Všetci boli vo väzbe viac ako 160 dní a potom im bolo nariadené domáce väzenie.

Hoci v súčasnosti títo bratia už nie sú v domácom väzení, všetci boli pridaní na ruský federálny zoznam „extrémistov“ a stále sa na nich vzťahujú súdne obmedzenia, pre ktoré nemôžu opustiť oblasť, kde bývajú, nemôžu sa dostať k svojim bankovým účtom a majú problém nájsť si prácu.

V súvislosti s vyšetrovacou väzbou sa Ajdar vyjadril: „Prišlo mi na myseľ veľmi veľa biblických veršov... Jehova mi pomohol spomenúť si na mnoho vecí, na ktoré by som si sám určite nespomenul.“

Keď Konstantin prišiel do väznice, bol veľmi rozrušený. No hneď sa rozhodol hľadať príležitosti hovoriť druhým o svojej viere. Začal zvestovať sudcom, väzenským dozorcom, spoluväzňom, policajtom a strážnikom. Hovorí: „Keď som bol vo väzbe, mohol som vydávať svedectvo viac, ako keď som bol na slobode. Bolo to podobné, ako napísal apoštol Pavol v prvom storočí v liste Filipanom 1:12, 13: ‚Bratia, chcem, aby ste vedeli, že moja situácia prispieva k šíreniu dobrej správy. O tom, že som vo väzení pre vieru v Krista, sa dozvedela celá prétoriánska stráž a všetci ostatní.‘“

Vladimir je veľmi vďačný aj za to, ako mu bratia a sestry pomáhali v praktickom ohľade. Spomína: „Od manželky som sa dozvedel, že naši priatelia jej často dávali peniaze, aby mohla nakúpiť potraviny a poslať mi ich. Väznica stanovuje obmedzenia v tom, koľko toho môže väzeň za mesiac dostať, a moje zásielky často dosiahli maximálny limit.“

Iľcham hovorí o tom, ako si posilnil vzťah s Jehovom. Rozpráva: „Táto skúška ma ešte viac priblížila k môjmu nebeskému Otcovi. Teraz mu ešte viac dôverujem a viac sa naňho spolieham. Moje modlitby k Jehovovi sú dlhšie, zmysluplnejšie a vrúcnejšie.“

Sme presvedčení, že Jehova týchto našich bratov a sestry požehná za to, že tieto skúšky znášajú „s plnou vážnosťou a úprimnou oddanosťou“. (1. Timotejovi 2:2)