Roman Baranovskij

• Narodený: 1974 (Balakovo, Saratovská oblasť)

• Stručný životopis: Živí sa tým, že rekonštruuje byty, a finančne pomáha aj svojej mame. Rád hrá na gitare a má rád aj šach a futbal.

  Už ako tínedžer uvažoval o zmysle života. Spomína: „Niekoľkokrát som sa modlil k Bohu, aby mi ukázal tú správnu cestu.“ V roku 1993 začal študovať Bibliu s Jehovovými svedkami. Pokrstiť sa dal v roku 1997.

Valentina Baranovská

• Narodená: 1951 (Vannovka, Kazachstan)

• Stručný životopis: Pracovala ako účtovníčka a finančná poradkyňa až do roku 2006, keď odišla do dôchodku. Rada varí a skladá piesne a básne.

  V roku 1995 začala študovať Bibliu s Jehovovými svedkami spolu so svojím synom. Zvlášť na ňu zapôsobilo, keď sa dozvedela, že Boh nemôže klamať. Pokrstiť sa dala v roku 1996.

Dňa 10. apríla 2019 v neskorých večerných hodinách príslušníci polície v Abakane urobili raziu u brata Romana Baranovského a jeho matky Valentiny a v troch ďalších domácnostiach. Romanovi a Valentine policajti zhabali Biblie, elektronické zariadenia a osobné dokumenty a začalo sa proti nim trestné stíhanie.

Roman spomína: „Keď prišli policajti, práve sme mali zhromaždenie a rozoberali sme 1. Korinťanom 10:13. Bola tam jedna dôležitá myšlienka – Jehova neurčuje, akú skúšku zažijeme... Neuvažuje takto: ‚Ty si silný, takže ty zvládneš aj takúto skúšku. Ale ty si slabší, tak ty budeš mať ľahšiu skúšku.‘ Ak by to tak bolo, všetko by záviselo od našej vlastnej sily. No každý z nás môže zažiť rôzne skúšky. A ak sa spoľahneme na silu od Jehovu, môžeme vo všetkých skúškach vytrvať.“

V júli 2020 Valentina dostala mozgovú príhodu. Hovorí: „Čím viac sa mi zhoršoval zdravotný stav, tým viac som cítila, že Jehova je so mnou. Stále som sa modlila a mala som pocit, akoby ma Jehova vzal do náručia. Cítila som taký pokoj, že sa to slovami ani nedá opísať.“

Po tom všetkom, čo Valentina zažila, povedala: „Som rozhodnutá slúžiť nášmu Otcovi večne a zostať mu verná, nech už sa v mojom živote stane čokoľvek.“

Roman povedal, že jeho vieru veľmi posilňuje, keď rozjíma o Božích služobníkoch, ktorí sú príkladom vytrvalosti, či už z biblických čias, alebo zo súčasnosti. Často pri tom premýšľa: Čo všetko museli znášať a prečo? Čo im pomohlo, aby zostali verní? Ako im Jehova pomáhal svojím duchom? Odpovede na takéto otázky Romana ešte viac uisťujú, že bez ohľadu na to, s akou skúškou sa stretne, „ak to bude potrebné, Jehova mu dá aj nadľudskú silu“.

Modlíme sa, aby sa Roman, Valentina a všetci ostatní naši drahí bratia a sestry v Rusku ďalej spoliehali na Jehovu, ktorý je naším útočiskom a silou. (Žalm 46:1)