Dennis Christensen bol 6. júna 2019, teda dva týždne po tom, čo súd zamietol jeho odvolanie, premiestnený z vyšetrovacej väzby v meste Oriol do trestaneckej kolónie č. 3 v meste Lgov. Toto mesto sa nachádza asi 200 kilometrov od Oriolu, kde žije Dennisova manželka a jeho priatelia.

Pri príchode do väznice Dennis zažil urážky a pokusy zlomiť jeho pevné rozhodnutie zostať verný Bohu. No on sa v plnej miere spolieha na Jehovu a vďaka tomu zostal vnútorne silný a odvážny. (1. Petra 5:10)

Odkedy bol Dennis zatknutý a uväznený, bratia a sestry láskavo podporujú jeho manželku Irinu a starajú sa o ňu. Člen vedúceho zboru Mark Sanderson a ďalší bratia, ktorí majú v našej organizácii dôležité úlohy, sa v júni s Irinou stretli vo Fínsku, aby ju duchovne povzbudili.

Dennis je v trestaneckej kolónii už takmer dva mesiace. Irina nedávno dostala povolenie, aby mu mohla každý deň zatelefonovať. Dostala aj povolenie, aby ho mohla vo väznici navštíviť.

Od Dennisovho zatknutia a uväznenia, teda za posledné dva roky, zažili Christensenovci veľa skúšok. Napriek tomu zostávajú pevní a radostní. Irina hovorí, že ju veľmi povzbudzujú Dennisove listy, ktoré dostáva raz za týždeň. Jeden z nich sa jej mimoriadne páčil. Napísal v ňom: „Byť pozitívny je základ úspechu. A my máme tak veľa dôvodov byť radostní!“ Na záver dodal: „Zmyslom našej existencie je podporovať Jehovovo právo vládnuť nad všetkým. Uvedomujem si, že je to beh na dlhú trať a zatiaľ sme ešte nedobehli do cieľa. Ale nakoniec do cieľa dobehneme a zvíťazíme. Som si tým na sto percent istý.“

Na medzinárodnom zjazde v Dánsku, ktorý sa konal v júli tohto roku, prečítal člen vedúceho zboru Stephen Lett pozdrav od Dennisa Christensena, ktorý účastníkom zjazdu okrem iného odkázal: „Veľmi rád by som bol na tomto zhromaždení spolu s vami. Ale teraz to nie je možné, lebo som ešte nedokončil svoju úlohu. Ale určite sa stretneme a už teraz sa na to veľmi teším.“

Keď bol Pavol vo väzení v Ríme, svojim spolukresťanom napísal: „Ďakujem vždy svojmu Bohu, kedykoľvek si na vás spomeniem, pri každej svojej pokornej prosbe za vás všetkých, keď s radosťou predkladám svoju pokornú prosbu... lebo vás mám v srdci. Veď sa všetci so mnou zúčastňujete na nezaslúženej láskavosti, tak na mojich [väzenských] putách, ako aj na obhajobe a zákonnom upevňovaní dobrého posolstva.“ ​(Filipanom 1:3, 4, 7)