Dňa 1. apríla 2021 sa v Moskve konala tlačová konferencia pri príležitosti 70. výročia deportácie Jehovových svedkov na Sibír. Len o niekoľko dní neskôr medzinárodná organizácia International Memorial Society pozvala viacero ruských vedeckých pracovníkov a aktivistov za ľudské práva na akademickú konferenciu, ktorá sa konala 6. apríla. Rečníci, ktorí na nej vystúpili, hovorili nielen o deportácii v roku 1951, ktorá mala názov operácia Sever, ale aj o dlhej histórii prenasledovania Jehovových svedkov v Rusku.

Za operáciou Sever stálo sovietske ministerstvo štátnej bezpečnosti (MGB). Začiatkom roka 1951 ministerstvo poslalo Josifovi Stalinovi, ktorý bol vtedy vodcom Sovietskeho zväzu, memorandum, kde sa okrem iného písalo: „Na potlačenie akejkoľvek protisovietskej ilegálnej činnosti sekty jehovistov MGB [Ministerstvo štátnej bezpečnosti] ZSSR považuje za nevyhnutné poslať všetkých jehovistov, o ktorých vieme, od hraníc s Ukrajinou, Bieloruskom, Moldavskom, Lotyšskom, Litvou a Estónskom – spolu s rodinami – do vyhnanstva v Irkutskej a Tomskej oblasti.“ Do vyhnanstva na Sibír bolo takto poslaných takmer 10 000 ľudí, čo bolo viac ako 3 000 rodín. Bola to najväčšia deportácia členov nejakého náboženstva v dejinách Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR).

Alexandr Gurjanov, ktorý konferencii predsedal, vo svojom úvodnom príhovore poznamenal: „Prenasledovanie tejto náboženskej skupiny... pokračuje aj dnes, preto hovoriť o histórii operácie Sever je mimoriadne dôležité.“

Pavel Poľan, historik, geograf a odborník, ktorý sa venuje nútenej migrácii v ZSSR, rozoberal históriu Jehovových svedkov v Sovietskom zväze a vysvetlil jeden z dôvodov deportácie. Koncom 40. a začiatkom 50. rokov 20. storočia si MGB začalo všímať, že Jehovovi svedkovia sú veľmi dobre organizovaní. Pán Poľan tiež povedal, že Jehovovi svedkovia „sú vynikajúci misionári, čo sa predstaviteľom ateistickej vlády vôbec nepáčilo“.

Valerij Borščev, aktivista za ľudské práva a predstaviteľ Moskovskej helsinskej skupiny, hovoril o tom, ako sa sovietska vláda snažila „prevychovať“ Jehovových svedkov prostredníctvom propagandy a ďalších metód. Pán Borščev tiež povedal, že časom si „komisári [pre náboženské záležitosti] uvedomili, že to všetko bolo zbytočné a že to nefungovalo“. A vyjadril Jehovovým svedkom uznanie za to, že zostali vo svojom presvedčení pevní.

Sergej Davidis, člen rady Centra pre ľudské práva Memorial a vedúci programu na podporu politických väzňov, zhrnul, ako boli Jehovovi svedkovia v Rusku prenasledovaní od roku 1998. Spomenul, že rozhodnutie Najvyššieho súdu z apríla 2017, ktorým bola nariadená likvidácia právnych subjektov Jehovových svedkov, bolo založené hlavne na obvinení, že Jehovovi svedkovia tvrdia, že sú pravým náboženstvom. „Toto obvinenie je absurdné,“ zdôraznil pán Davidis. „Je prirodzené, že každé náboženstvo je presvedčené o tom, že jeho náuky sú správne.“

Brat Jaroslav Sivuľskij, zástupca Európskej asociácie Jehovových svedkov, hovoril o tom, aký ťažký život mali svedkovia na Sibíri, ako mu o tom rozprávali jeho rodičia. Niektoré rodiny sa ocitli v drsných podmienkach sibírskych lesov bez strechy nad hlavou. Bratia si preto museli vykopať diery v zemi a ich rodiny v nich museli bývať celé mesiace, kým sa im nepodarilo postaviť nejaký dom. Kým žili v lesoch, často museli jesť žihľavu alebo kôru stromov. Mnohí zomreli od hladu alebo preto, že ochoreli.

Brat Sivuľskij poznamenal, že dôvodom deportácie v roku 1951 bolo to isté, čo je dôvodom prenasledovania Jehovových svedkov v Rusku aj dnes. Štátne orgány si zle vysvetľujú politickú neutralitu Jehovových svedkov. Myslia si, že nechcú poslúchať vládu a zákony. Prehliadajú pri tom skutočnosť, že svedkovia sú známi svojím úctivým postojom k autoritám, ako aj tým, že príkladne dodržiavajú zákony a sú usilovnými pracovníkmi.

Alexandr Gurjanov na záver spomenul súčasnú situáciu v Rusku. Povedal: „Vláda má mimoriadne negatívny postoj voči tejto náboženskej skupine.“ Všetci prítomní si mohli jasne uvedomiť, že dnes, 70 rokov po tejto deportácii, sa história opakuje. Občania, ktorí dodržiavajú zákony, sú znova vyhlasovaní za zločincov len pre to, že praktizujú svoje náboženstvo, na čo majú podľa ústavy právo.

Video z tejto konferencie je v ruštine k dispozícii online.