Počas odvolacieho konania vo štvrtok 23. mája 2019 využil Dennis právo posledného slova. Nasleduje prepis jeho reči (pôvodne v ruštine):

Teraz by som sa chcel zvlášť poďakovať všetkým, ktorí mi posledné dva roky počas tohto súdneho procesu pomáhali a podporovali ma.

Predovšetkým sa chcem poďakovať mojej manželke Irine, ktorá už od začiatku robí všetko, čo môže, aby mi pomáhala a podporovala ma. Starala sa o mňa, nosila mi oblečenie, jedlo, lieky a ďalšie veci, ktoré som potreboval, kým som bol vo vyšetrovacej väzbe. Podporovala ma citovo aj duchovne. Veľmi mi pomáhali jej návštevy, ako aj listy, ktoré som od nej dostával každý deň.

Moja drahá manželka, si pre mňa úžasným príkladom v tom, akú máš silnú vieru, obrovskú trpezlivosť, pokoj a optimizmus. Veľmi si cením tvoju lásku ku mne a k pravde. Chcem, aby si vedela, že ťa veľmi milujem a som na teba nesmierne hrdý!

Chcem tiež poďakovať mojej rodine v Dánsku, zvlášť môjmu otcovi, ktorý je už v pokročilom veku, a mojej sestre. Chcem vám povedať, že mi veľmi chýbate. Mám vás veľmi rád a cením si všetko, čo pre mňa robíte. Počas mojej väzby ste ma povzbudzovali mnohými listami a telefonátmi. Som si istý, že sa nikdy nevzdáte a nikdy neprestanete veriť, že jedného dňa budeme ako rodina opäť spolu.

Rád by som sa poďakoval aj svojim mnohým priateľom z celého sveta. Podporovali ste ma listami, povzbudzujúcimi slovami, krásnymi kresbami a darčekmi. Vďaka tomu som si uvedomil, že nie som sám a že mám veľkú medzinárodnú rodinu.

Moji drahí priatelia, chcem, aby ste vedeli, že každý jeden list, či už dlhší, alebo kratší, ma povzbudil a posilnil. Prosím, nebuďte smutní, ak som vám neodpísal. Sľubujem, že v budúcnosti vás vyhľadám, aby som vám osobne poďakoval a objal vás!

Rád by som poďakoval aj dánskemu veľvyslanectvu v Moskve a všetkým jeho pracovníkom. Boli ste na mojich súdnych pojednávaniach a viackrát ste ma navštívili, kým som bol vo vyšetrovacej väzbe. Povzbudenie a užitočné rady, ktoré som od vás dostal, pre mňa veľa znamenali. Veľmi si cením vašu podporu a pomoc.

Rád by som sa tiež poďakoval tomuto odvolaciemu súdu, že mi umožnil, aby som bol na tomto pojednávaní osobne prítomný. Keď som sa na iných odvolacích pojednávaniach zúčastňoval len cez videokonferenčný hovor, nepočul som všetko dobre. Polovicu toho, čo sa dialo v súdnej sieni, som si musel domýšľať. Preto bolo pre mňa veľmi ťažké obhajovať sa. Okrem toho počas videokonferenčného hovoru som sedel za mrežami ako nejaké zviera v ZOO. Takéto zaobchádzanie v 21. storočí považujem za úplne neprimerané a nehumánne.

Doteraz som strávil vo vyšetrovacej väzbe takmer 2 roky a tento súdny proces sa ťahá už 15 mesiacov. Na to, aby človek niečo také zvládol, nevzdal sa a nepodľahol skľúčenosti, potrebuje veľkú vnútornú silu. V Biblii, v liste Filipanom vo 4. kapitole a 13. verši, sa píše: „Na všetko mám silu prostredníctvom toho, ktorý mi ju prepožičiava.“ a A v knihe Izaiáš v 12. kapitole a 2. verši sa píše: „Hľa, Boh je moja záchrana. Budem dôverovať a nebudem sa desiť; veď Jah, Jehova je moja sila a moja moc a stal sa mi záchranou.“

Počas celého tohto obdobia som cítil, že môj Boh Jehova je so mnou. Dával mi silu, aby som to všetko zvládol – silu na to, aby som sa nevzdal, bojoval proti skľúčenosti, zachoval si radosť, dokázal byť šťastný a mal úsmev na tvári. Som mu za to veľmi vďačný a som hrdý na to, že môžem byť jedným z jeho svedkov – že som Jehovov svedok.

Mnohí sa ma pýtajú, ako ma tento súdny proces ovplyvnil. Samozrejme, nie je ľahké byť taký dlhý čas vo vyšetrovacej väzbe, odlúčený od svojej manželky, rodiny a priateľov. Posledné dva roky som bol skoro stále sám. Dalo by sa povedať, že ani poriadne nežijem, len prežívam. Každý deň som strávil 23 hodín vo väzenskej cele s rozmermi 3 krát 6 metrov. Jednu hodinu denne som sa mohol prechádzať na dvore, ktorý má tiež rozmery 3 krát 6 metrov, ale aspoň to bolo vonku. Stretol som tam rôznych ľudí a mal som veľa zaujímavých rozhovorov. A zistil som, že mnohí z týchto väzňov sa snažia o to, aby mali spravodlivý súdny proces v súlade so zákonom. Väčšina z nich má pocit, že ich nikto nepočúva. A rovnaký pocit som mal počas posledných dvoch rokov aj ja. Snažil som sa ich povzbudiť najlepšie, ako som vedel, lebo som presvedčený, že Ježiš Kristus by urobil to isté.

Počas obdobia, keď som bol vo väzení, som získal veľa nových priateľov. Niektorí z nich prišli na viaceré moje súdne pojednávania, iní mi písali listy. Niektorých poznám osobne, iných zatiaľ nie. A nie všetci majú rovnaké náboženské presvedčenie ako ja. Ale podporujú ma, lebo sa jednoducho nedokážu len tak prizerať na nespravodlivosť, ktorá sa tu v Rusku deje, keď sa niekto snaží označiť Jehovových svedkov – pokojamilovných občanov, ktorí milujú svojich blížnych ako samých seba – za zločincov a nazýva ich extrémistami. Je to absurdné a úplne proti logike. Mnohí sú šokovaní, že v 21. storočí sa niečo také v Rusku deje.

Niektorí sa ma pýtajú, ako tento súdny proces ovplyvnil moju vieru. Moja viera je teraz ešte silnejšia a pocítil som pravdivosť toho, čo sa píše v Biblii, v liste Jakuba v 1. kapitole vo veršoch 2 až 4: „Považujte to len za radosť, moji bratia, keď sa stretávate s rôznymi skúškami, lebo istotne viete, že tá vyskúšaná akosť vašej viery spôsobuje vytrvalosť. Ale nech vytrvalosť dokončí svoje dielo, aby ste boli úplní a zdraví v každom ohľade a aby vám nič nechýbalo.“

Ani zďaleka nie som úplný v tom zmysle, že by som už bol dokonalý, ale učím sa vytrvávať a aj v skúške si zachovať radosť. A čo je najdôležitejšie, cítim sa ešte bližšie k môjmu Bohu Jehovovi. Ešte viac túžim hovoriť o ňom a o jeho zámere. Ešte viac chcem oznamovať dobrú správu o jeho Kráľovstve, ktoré je jediným riešením problémov ľudstva. Ešte viac túžim hovoriť s druhými o dobrej správe z Biblie, o správe o pokoji a večnom živote v raji na zemi, a chcem im pomôcť, aby sa priblížili k nášmu Stvoriteľovi a získali silnú vieru v neho a v jeho sľuby.

Táto reč sa oficiálne nazýva „posledné slovo na obhajobu“ a toto sú zrejme posledné slová, ktoré budete odo mňa dnes počuť. Toto súdne pojednávanie bude možno posledné a ukončí túto dvojročnú kapitolu môjho života. Ale rozhodne to nebudú moje posledné slová v tomto súdnom prípade ani posledné slová o nespravodlivosti, ktorá sa tu v Rusku pácha na pokojamilovných, nevinných ľuďoch. Toto je len začiatok. Je toho ešte veľa, čo chcem verejnosti povedať. Nezostanem ticho, ako keby som sa dopustil niečoho zlého. Nemám čo skrývať. Mám čisté svedomie – neurobil som nič zlé, neporušil som žiadny ruský zákon a nemám sa za čo hanbiť.

To, čo sa deje v mojom prípade a v prípade ďalších Jehovových svedkov – falošné obviňovanie z extrémizmu, výsluchy, zatýkanie, razie, konfiškovanie majetku, vyšetrovanie, hrozby a teraz dokonca aj mučenie –, to je to, za čo sa treba hanbiť. Pravda nakoniec vyjde najavo a skôr či neskôr spravodlivosť zvíťazí. V Biblii sa v liste Galaťanom v 6. kapitole a 7. verši píše: „Nedajte sa zviesť: Bohu sa nemožno posmievať. Veď čokoľvek človek rozsieva, to bude aj žať.“

Bol som odsúdený na šesť rokov väzenia, ale za čo? Neexistuje žiaden dôkaz, že by som sa dopustil niečoho nesprávneho. Naopak, dôkazy svedčia o tom, že som robil len to, na čo mám právo podľa článku 28 Ústavy Ruskej federácie. Dodržiavam zákony ruskej vlády a som čestný človek. Som veriaci človek, kresťan, Jehovov svedok a mám rád ľudí tu v Rusku. Za čo mám byť odsúdený? Za čo mám byť poslaný na šesť rokov do väzenia? Za nič. Je to nespravodlivé.

Úprimne dúfam, že tento odvolací súd sa dnes postaví na stranu zákona a zabezpečí, aby zvíťazila spravodlivosť. Dúfam, že tento súd ukončí náboženské prenasledovanie, ktoré sa tu v Rusku deje. Naozaj dúfam, že tento súd celému svetu ukáže, že tu v Rusku má skutočne každý zaručenú náboženskú slobodu.

V blízkej budúcnosti sa splnia slová z Micheáša 4. kapitoly, veršov 3 a 4, kde sa píše, že Boh „bude konať súd medzi mnohými ľuďmi... A budú musieť prekovať svoje meče na radlice a svoje oštepy na záhradnícke nožnice. Nepozdvihnú meč, národ proti národu, ani sa už viac nebudú učiť vojne. A budú sedieť každý pod svojím viničom a pod svojím figovníkom a nikto nespôsobí, aby sa chveli.“

Boh vždy súdi spravodlivo a pod jeho vládou už nebudú žiadne konflikty, násilie ani vojny. Naopak, všade bude pokoj a nebude už nič, z čoho by ľudia mali strach. Inými slovami, všetci budú skutočne šťastní.

Vážená pani sudkyňa, rozhodnutím, ktoré dnes vynesiete, môžete urobiť veľký krok týmto smerom, smerom k spravodlivosti a pokoju; veľký krok smerom k svetu bez strachu, smútku a nespravodlivosti. Dúfam, že tento krok urobíte. Vopred vám ďakujem!