Vo štvrtok 16. mája mohol Dennis počas odvolacieho konania hovoriť takmer hodinu na svoju obhajobu. Nasledujúca správa je prepisom Dennisovej pôsobivej reči (pôvodne v ruštine), ktorú predniesol na súde:

Pred mnohými rokmi jeden bezcharakterný človek povedal tento výrok: „Čím častejšie sa nejaká lož opakuje, tým viac sa stáva pravdou,“ alebo inak povedané, tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Lož, ktorú sa niektorí snažili predkladať ako pravdu, viedla k problémom a k utrpeniu mnohých nevinných ľudí.

To všetko sa odohralo v minulosti a mnohí dnes veria, že v 21. storočí sú ľudia už natoľko vzdelaní a poučení z histórie, že niečo také sa nemôže opakovať.

Ale zdá sa, že to tak vôbec nie je. Táto taktika opakovania lži sa opäť používa, a to na súde proti mne, ako aj proti ďalším Jehovovým svedkom v Rusku. A opäť to vedie k problémom a k utrpeniu mnohých nevinných ľudí.

V mojom prípade je touto lžou obvinenie, že som údajne ďalej tajne pokračoval v činnosti Miestnej náboženskej organizácie Jehovových svedkov v meste Oriol, ktorá bola súdom zakázaná a označená ako extrémistická.

Toto obvinenie bolo bez jediného dôkazu stále znovu a znovu opakované pred súdom. Vyzerá to tak, že tí, ktorí ma obviňujú, sa snažia urobiť zo lži pravdu.

Pravdou však je, že som nikdy nebol členom právneho subjektu Miestna náboženská organizácia Jehovových svedkov v Oriole.

Áno, som veriaci, som jedným z Jehovových svedkov. S priateľmi sme navštevovali zhromaždenia náboženskej skupiny, ktorá nemá nič spoločné s právnym subjektom Miestna náboženská organizácia Jehovových svedkov v Oriole. A bolo to v úplnom súlade so zákonmi a s článkom 28 Ústavy Ruskej federácie.

Nepokračoval som v činnosti zakázanej Miestnej náboženskej organizácie Jehovových svedkov v meste Oriol a neporušil som žiaden z ruských zákonov. Nikdy som sa nezapojil do nijakej extrémistickej činnosti.

Mnohí ľudia sa ma pýtajú: „Prečo sú pokojamilovní Jehovovi svedkovia vykresľovaní ako extrémisti a čo také urobili, že ich nazývajú extrémistami?“ Moja odpoveď je: „Naozaj neviem!“

Jehovovi svedkovia milujú svojich blížnych ako samých seba. Snažia sa byť užitoční pre spoločnosť. Sú to čestní ľudia, ktorí dodržujú zákony a platia dane. Čo extrémistické robia? Za seba môžem povedať, že neviem, a ani počas týchto súdnych procesov som doteraz nedostal odpoveď na túto otázku.

Obvinili ma z toho, že som pokračoval v činnosti malého právneho subjektu, ktorý tvorilo asi desať členov a ktorý bol súdom vyhlásený za extrémistický. Kedy a ako som pokračoval v činnosti tohto právneho subjektu? Čo extrémistické som robil?

Počas súdneho procesu som na tieto otázky nedostal ani jedinú odpoveď. A viete prečo? Pretože tí, ktorí ma obviňujú, sa snažia urobiť zo lži pravdu, a to tak, že ju znovu a znovu opakujú.

Tu v Rusku sa niekto veľmi snaží vykresliť pokojamilovných Jehovových svedkov ako extrémistov. Ale je to obrovská nespravodlivosť a nemá to nič spoločné s pravdou. Jehovovi svedkovia nie sú extrémisti. A viete prečo?

Po prvé, Jehovovi svedkovia nikdy neberú do rúk zbraň a nebojujú vo vojnách. Počas druhej svetovej vojny radšej obetovali svoj život, než by mali slúžiť v nemeckej armáde. Nešli na východný front a nezabíjali sovietskych vojakov.

V ZSSR boli Jehovovi svedkovia kruto prenasledovaní a označovaní za antikomunistov a nepriateľov ľudu. Ale voči svojim prenasledovateľom necítili nenávisť.

Jehovovi svedkovia sú zjednotení v celosvetovom bratstve, v ktorom sú ľudia rôznych národov a rás. Žijú spolu v pokoji. To je dôkaz toho, že hoci sme odlišní, je možné prekonať rozdiely a byť jednotní.

Po druhé, v žiadnej krajine okrem Ruska nie sú Jehovovi svedkovia obvinení z extrémizmu. Vo viac ako 200 krajinách po celom svete Jehovovi svedkovia slobodne uctievajú Boha. Sú známi ako pokojamilovní ľudia, ktorí s extrémizmom nemajú absolútne nič spoločné.

Sú zjednotení učením, ktoré je založené na Biblii. Učia sa prejavovať také vlastnosti, ako láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, viera, miernosť a sebaovládanie.

Tieto vlastnosti sa v Biblii označujú ako „ovocie svätého ducha“ a v spoločnosti nespôsobujú žiadne problémy. A nemajú ani nič spoločné s extrémizmom. Naopak, z týchto vlastností má každý len úžitok.

Po tretie, viacerí ruskí odborníci v oblasti dodržiavania ľudských práv odsúdili to, že sa ruský zákon o potlačovaní extrémistickej činnosti uplatňuje proti Jehovovým svedkom. Mnohí z nich otvorene povedali, že to kazí povesť Ruska ako demokratického štátu. Títo uznávaní odborníci by neodsúdili uplatňovanie tohto zákona proti Jehovovým svedkom, ak by v tom, čo robia, bol čo i len náznak extrémizmu.

Po štvrté, aj medzinárodné spoločenstvo odsúdilo, že sa ruský zákon o potlačovaní extrémistickej činnosti uplatňuje proti Jehovovým svedkom. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vyzýva ruskú vládu, aby prestala s uplatňovaním tohto zákona proti Jehovovým svedkom. Výbor OSN pre ľudské práva opakovane vyhlásil, že nie je správne, že sa v Rusku uplatňuje zákon o potlačovaní extrémistickej činnosti proti Jehovovým svedkom, následkom čoho sú prenasledovaní pokojamilovní a nevinní ľudia.

Ježiš Kristus svojich učeníkov varoval: „Ak prenasledovali mňa, budú prenasledovať aj vás.“ ​(Ján 15:20) a Nakoniec bol Ježiš na základe falošného obvinenia odsúdený a zabitý, čo bola obrovská nespravodlivosť.

No dnes už nežijeme v prvom storočí a ani v stredoveku. Žijeme v 21. storočí, v čase, keď sú chránené ľudské práva a sloboda náboženstva. A tieto práva by mali byť rovnaké pre každého človeka.

Je vôbec možné, aby niekto zakazoval človeku veriť v Boha a potom ho za to uväznil? Som presvedčený, že to nie je správne. Takéto veci sa dejú iba v totalitných štátoch, a nie v demokratickom štáte, v ktorom sa dodržujú zákony. Dúfam, že Rusko takým štátom je alebo že sa o to aspoň snaží.

Počas tohto súdneho procesu som počul, že niektorí ľudia v Rusku považujú za extrémistické, ak je niekto presvedčený, že jeho náboženstvo je pravé, a hovorí o tom. Ale to je úplne nelogické, pretože každý veriaci človek je presvedčený o tom, že jeho náboženstvo je pravé. Prečo by sa k nemu inak hlásil?

A ak tento argument stačí na to, aby bol niekto vyhlásený za extrémistu, tak podľa toho by bol extrémistom aj Ježiš Kristus. Pontskému Pilátovi povedal: „Preto som sa narodil a preto som prišiel do sveta, aby som svedčil o pravde. Každý, kto je na strane pravdy, počúva môj hlas.“ ​(Ján 18:37)

To znamená, že pravda existuje. Ježiš túto pravdu zvestoval a učil ju aj svojich učeníkov. A nebola to len nejaká pravda vo všeobecnom zmysle. Ježiš hovoril o pravde, ktorá sa týkala Božieho zámeru. A Božím zámerom bolo, aby Ježiš ako „syn Dávidov“, čiže jeho potomok, slúžil ako Veľkňaz a Kráľ Božieho Kráľovstva.

Ježiš vysvetlil, že hlavným dôvodom, prečo prišiel na zem, bolo, aby zvestoval pravdu o tomto Kráľovstve. Považujú dnes ľudia Ježiša za extrémistu, pretože hovoril o pravde?

Jehovovi svedkovia nasledujú jeho príklad a zvestujú pravdu, o ktorej sa píše v Biblii. Zvestujú, že Božie Kráľovstvo je jediným riešením všetkých problémov ľudstva. A o tom, čo sa píše v Božom Slove, v Biblii, hovoria všetkým ľuďom.

Ježiš raz v modlitbe Bohu povedal: „Posväť ich pravdou. Tvoje slovo je pravda.“ ​(Ján 17:17) Preto je veľmi dôležité, aby sa všetci dozvedeli biblickú pravdu. Je to pre ich dobro a nemá to nič spoločné s extrémizmom.

Jehovovi svedkovia nie sú jediní ľudia, ktorí si cenia Bibliu. Ruský vedec Michail Lomonosov povedal: „Stvoriteľ dal ľuďom dve knihy. Prvá odhaľuje jeho úžasnú moc. A druhá jeho vôľu. Tou prvou knihou je svet, ktorý vytvoril... druhou knihou je Sväté písmo.“

Lomonosov nepochybne dôkladne študoval Sväté písmo. A to, čo povedal, je pravda. O Bohu sa môžeme veľa dozvedieť z pozorovania stvorenia. A ešte viac sa o ňom môžeme dozvedieť, keď čítame, študujeme a dôkladne skúmame jeho Slovo, Bibliu.

Biblia o sebe píše: „Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné na učenie... na ukázňovanie v spravodlivosti, aby bol Boží človek celkom spôsobilý, úplne vyzbrojený pre každé dobré dielo.“ ​(2. Timotejovi 3:16, 17) Teda pre každé dobré dielo!

Na kresťanských zhromaždeniach, ktoré som navštevoval, na ktorých som sa podieľal a ktoré viedla náboženská skupina, ktorá nemá žiadne spojenie s právnym subjektom Miestna náboženská organizácia Jehovových svedkov v Oriole, sme rozoberali, ako konať dobro druhým.

Z oboch videí našich zhromaždení z 19. a 26. februára 2017, ktoré sme videli tu na súde, je jasné, že sa na nich nerobilo ani nehovorilo nič extrémistické. Rozoberali sme tam biblické myšlienky, ktoré sú užitočné pre všetkých ľudí. Náboženské zhromaždenia prebiehali v pokoji a v radostnom duchu, presne tak ako je to na všetkých zhromaždeniach Jehovových svedkov.

Biblické myšlienky, ktoré sme rozoberali, nie sú pre spoločnosť nebezpečné. Naopak, mnohým ľuďom veľmi pomáhajú a dávajú im útechu. Tým, ktorí smútia, lebo stratili niekoho blízkeho, Biblia dáva utešujúci sľub: „Ako posledný nepriateľ má byť zničená smrť.“ ​(1. Korinťanom 15:26)

Smrť je nepriateľom, ktorého sa bojí každý človek, ale nie Boh. V Izaiášovi 25:8 Boh sľubuje, že „navždy pohltí smrť“. „Zvrchovaný Pán Jehova istotne zotrie slzy zo všetkých tvárí.“

Skúste si to predstaviť. Už viac nebudú žiadne pohreby ani žiadne cintoríny. Keď sa splní úžasný Boží sľub o vzkriesení, ľudia budú plakať už len od radosti. Nakoniec všetok smútok a bolesť, ktorú spôsobila smrť, bude minulosťou.

Tieto sľuby majú pre mňa veľký význam, pretože smrť mi vzala mnohých blízkych ľudí. Počas mojej väzby mi zomrela stará mama Helga Margrethe Christensenová. Mal som s ňou výnimočne blízky vzťah a veľmi veľa pre mňa znamenala.

Bola v našej rodine prvá, kto začal študovať Bibliu, a stala sa Jehovovou svedkyňou. Pravdu z Biblie učila najprv môjho otca a neskôr aj mňa. Mnohí ľudia, ktorí ju poznali – jej susedia, kolegovia a členovia rodiny –, ju mali veľmi radi a vážili si ju.

Aj ona mala rada všetkých ľudí a vážila si ich, a to bez ohľadu na ich náboženstvo, národnosť alebo farbu pleti. Každému sa snažila pomôcť a vo svojom okolí bola známa svojimi dobrými skutkami. Žiaľ, niektorí by ju zrejme označili za extrémistku. No väčšina rozumných ľudí by s tým určite nesúhlasila.

Veľmi sa teším na deň, keď ju Boh vzkriesi a znovu sa stretneme. Žiaľ, nemohol som ísť na jej pohreb. Nemohol som počas tohto ťažkého obdobia ani utešiť moju rodinu, pretože som bol vo vyšetrovacej väzbe pre absurdné obvinenia z extrémizmu.

Utešuje ma biblická nádej na vzkriesenie. Vďaka nej som si istý, že som svoju starú mamu nestratil navždy, ale že sa jedného dňa opäť stretneme na očistenej zemi pod vládou Božieho Kráľovstva. A ak táto nádej pomáha mne, som presvedčený, že môže pomôcť aj druhým.

Ďalší biblický sľub, ktorý sme rozoberali na našich zhromaždeniach, sa týka raja, ktorý má byť v budúcnosti tu na zemi. Potom bude dosť jedla pre všetkých a nebudú už žiadne choroby, presne tak ako sa o tom píše v Izaiášovi 33:24: „A nijaký usadlík nepovie: ‚Som chorý.‘ Ľudu, ktorý býva v krajine, bude odpustené ich previnenie.“

Môže byť zvestovanie o týchto sľuboch nebezpečné pre spoločnosť? Nie, práve naopak. Tieto sľuby dávajú ľuďom nádej a pomáhajú im. Ježiš povedal: „Šťastní sú tí, čo počujú Božie slovo a dodržiavajú ho!“ ​(Lukáš 11:28)

Každý sa môže rozhodnúť sám, či tomu bude veriť alebo nie. Boh nikoho nenúti, aby mu slúžil. V Jeremiášovi 29:11 sa píše: „‚Lebo ja dobre poznám myšlienky, ktoré zamýšľam voči vám,‘ je Jehovov výrok, ‚myšlienky o pokoji, a nie o nešťastí, aby som vám dal budúcnosť a nádej.‘“

Boh nám ponúka ten najlepší spôsob života. Chce, aby sme sa stali jeho blízkymi priateľmi. Jehovovi svedkovia povzbudzujú ľudí, aby si vybrali tento spôsob života, vďaka ktorému môžu mať blízky vzťah k Bohu a získať večný život. A to nemá nič spoločné s extrémizmom. Čo extrémistické som teda urobil? Prečo ma chce niekto odsúdiť na šesť rokov väzenia?

Nikdy som sa nesprával ako zločinec alebo extrémista. Moji susedia, miestny policajt a aj policajti, s ktorými som sa stretol vo vyšetrovacej väzbe, sa o mne vyjadrujú pozitívne. Preto sa ešte raz chcem spýtať: Čo extrémistické som urobil? Prečo ma chce niekto odsúdiť na šesť rokov väzenia?

Naozaj tomu nerozumiem a nedokážem to pochopiť už celé dva roky. Odvolací súd mi možno dokáže odpovedať na tieto otázky, pretože prvostupňový súd mi na ne neodpovedal.

Ako som už povedal, žijeme v 21. storočí, a nie v stredoveku. Ľudstvo odvtedy urobilo pokrok. No je smutné, že ľudia v Rusku sú znovu prenasledovaní pre svoju vieru. Niektorí sú dokonca pre svoju vieru mučení.

Počas vyšetrovania siedmich Jehovových svedkov 15. februára 2019 vyšetrovací výbor v meste Surgut použil mučenie. Takto chceli spomenutých svedkov prinútiť, aby povedali to, čo chceli počuť. Nebolo im dovolené uplatniť právo nevypovedať proti sebe alebo proti svojim blízkym, ktoré zaručuje článok 51 Ústavy Ruskej federácie. A to napriek tomu, že tento článok platí pre všetkých ľudí v Rusku.

Nútili ich, aby si kľakli na kolená a ruky držali nad hlavou. Surovo ich bili a ponižovali pre ich národnosť a náboženstvo. Potom im dali na hlavu plastové vrecia, ktoré utesnili lepiacou páskou, takže nemohli dýchať. Ruky im zviazali za chrbtom a zviazali im aj nohy. Kričali na nich a nútili ich, aby povedali určité veci. Niektorí Jehovovi svedkovia viackrát stratili vedomie, pretože nemohli dýchať, a takmer zomreli. Potom ich poliali vodou a dávali im elektrické šoky.

To všetko dôkladne zdokumentoval jeden odborník. No napriek tomu sa proti vyšetrovaciemu výboru nezačalo žiadne trestné stíhanie. Nadriadené orgány pred tým jednoducho zatvárajú oči alebo vyhlasujú, že Jehovovi svedkovia si zranenia spôsobili sami. To je naozaj absurdné. Je to nehorázna lož.

Vrhá to veľmi zlé svetlo na moderné dejiny Ruska a verím, že páchatelia sa dostanú pred súd a budú potrestaní. Ako mohli niečo také urobiť? Ako môžu používať rovnako hrozné, sadistické metódy, aké používal Hitler či Stalin? Verím, že to nezostane len tak. Úprimne dúfam, že to bol len obrovský omyl, ktorý sa čoskoro napraví.

V súdnom rozhodnutí sa uvádza: „Ak niekto pokračuje v činnosti náboženskej organizácie, ktorá bola súdnym rozhodnutím zakázaná pre svoju extrémistickú činnosť, považuje sa za extrémistu a dopúšťa sa trestného činu, za ktorý bude potrestaný v súlade so zákonom.“ To je úplne pochopiteľné. Ale čo to má spoločné so mnou?

Nič z toho sa ma netýka. Nikdy som nemal nič s právnym subjektom Miestna náboženská organizácia Jehovových svedkov v Oriole. A nijakým spôsobom som nepokračoval v jeho činnosti.

Všetko, čo som robil, som robil, pretože som kresťan. Náboženská skupina, ku ktorej patrím, nesúvisí s právnym subjektom Miestna náboženská organizácia Jehovových svedkov v Oriole. Vždy som konal v súlade so zákonom a v súlade s článkom 28 Ústavy Ruskej federácie.

To, čo som robil, som nikdy nepovažoval za pokračovanie „nezákonnej“ činnosti právneho subjektu Miestna náboženská organizácia Jehovových svedkov v Oriole. V telefonickom rozhovore, ktorý sme si mohli vypočuť aj tu na súde, som povedal jednému priateľovi: „Sme náboženská skupina. Nemáme žiadne väzby na právny subjekt Miestna náboženská organizácia Jehovových svedkov v Oriole ani na Administratívne centrum.“

Prvostupňový súd tento fakt odignoroval a použil falošné svedectvo utajeného svedka A. P. Jermolova, ktorý je agentom FSB. Odvolací súd si môže overiť, že A. P. Jermolov je v skutočnosti Oleg Gennadievič Kurďumov.

Oleg Kurďumov vo svojom svedectve vyhlásil, že nič nevie, a odmietal vypovedať proti sebe na základe článku 51 ruskej ústavy. No na druhý deň podal odlišné svedectvo pod falošným menom A. P. Jermolov. Neskôr pod týmto menom svedčil opäť.

Na súde sme videli dve videá, na ktorých boli naše zhromaždenia z 19. a 26. februára 2017. Tieto zhromaždenia nemali nič spoločné s právnym subjektom Miestna náboženská organizácia Jehovových svedkov v Oriole. Z videí je jasné, že jedným z tých, ktorí tajne nahrávali naše zhromaždenia, bol Oleg Kurďumov. Bolo až smiešne sledovať, aké jednoznačné bolo, že toto video nahrával práve on. Keď sa pohol, pohla sa aj kamera, a keď k nemu niekto prišiel, bolo jasne počuť, ako hovorí: „Zdravím, volám sa Oleg.“

To znamená, že najprv pracoval ako tajný agent FSB a nahrával naše náboženské zhromaždenia. Potom prišiel na súd, predstavil sa svojím skutočným menom a povedal, že o ničom nevie. Na druhý deň klamal, pričom používal falošné meno. Opakovane klamal a vystupoval ako utajený svedok. Je toto v súlade so zákonom?

Podľa zákona agenti FSB nemôžu na súde vypovedať ako utajení svedkovia. No prokurátor, prokuratúra, ako aj sudca pred tým jednoducho zatvárali oči a dovolili mu, aby podal falošné svedectvo. Teraz je toto svedectvo použité proti mne. Nedokážem pochopiť, ako to mohol súd pripustiť.

Ešte viac ma prekvapuje, ako to všetko mohla dopustiť prokuratúra. Tá má zabezpečiť, aby sa dodržiavali všetky ruské zákony a aby ani jeden z nich nebol porušovaný. No prokuratúra to dovolila a jednoducho pred tým zatvorila oči.

Preto sa obraciam na odvolací súd. Nechápte ma zle, nemám nič proti týmto ľuďom. Nemyslím si, že sú to zlí ľudia, a bol by som rád, keby sme niekedy v budúcnosti išli spolu na kávu a zasmiali sa nad tým, aké to bolo všetko absurdné. No som sklamaný z toho, ako zle si urobili svoju prácu, a to som povedal ešte veľmi mierne.

Chápem, že pre prvostupňový súd bolo veľmi výhodné, že mohol použiť falošné svedectvo utajeného svedka, ktorý bol agentom FSB. Keďže tento človek nemá svedomie, nemal problém klamať, prekrúcať pravdu a povedať súdu hocičo, len aby ma odsúdili.

Takýto svedok sa nedá považovať za dôveryhodného a jeho svedectvo nemôže byť brané ako spoľahlivé. Ako je možné, že nevinní ľudia sú posielaní na základe falošných svedectiev do väzenia?

Asi pred dvomi rokmi som súdu na jednom z mnohých pojednávaní týkajúcich sa predĺženia mojej vyšetrovacej väzby povedal, aby mi vrátili slobodu a normálny život. A stále žiadam o to isté.

Čo sa týka môjho uväznenia, zdá sa mi, že tu nejde len o to, aby som bol odsúdený a izolovaný od spoločnosti. Ide aj o to, aby sa verejnosť nedozvedela o tomto súdnom prípade.

Považujem za protizákonné a neľudské, že som uväznený. Je tu snaha o to, aby som sa nemohol dobre obhajovať a aby sa médiá nedozvedeli, aká je pravda. Ale raz ten čas určite príde.

Chcem, aby ste mi vrátili slobodu a normálny život, aby som mohol opäť pokojne žiť v tomto krásnom meste so svojou manželkou Irinou. Už skoro dva roky nemôžem žiť tak, ako by som chcel. O mojom živote rozhodujú iní.

FSB ma ohovorilo a pošpinilo moje dobré meno. Sfalšovali dokumenty a štúdie odborníkov a použili proti mne utajeného svedka, ktorý na súde vystupoval pod falošným menom a klamal.

To všetko urobili preto, aby si ľudia mysleli, že pokojamilovný veriaci človek je extrémista, nebezpečný pre spoločnosť a pre ruskú národnú bezpečnosť. No tieto obvinenia sú smiešne a absurdné.

Je smutné, že aj súd ma na základe týchto obvinení uznal za vinného, pričom ignoroval fakty. Vážená pani sudkyňa, prosím, zastavte túto nespravodlivosť a zabezpečte, nech zvíťazí pravda. Chcem len naspäť svoj normálny život.

Stále platí to, čo som povedal pred tromi mesiacmi na súde, že som ochotný prijať iba jediné rozhodnutie, a to zbavenie obvinenia, ospravedlnenie a odškodné. Na nič iné nepristúpim.

Akékoľvek iné rozhodnutie bude nespravodlivé a odvolám sa proti nemu na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Som si istý, že tam určite vyhrám.

Potom bude Európsky súd, ľudia na celom svete a aj mnohí vysokí úradníci v Rusku vrátane ruského prezidenta Vladimira Vladimiroviča Putina prekvapení a budú sa pýtať, ako je možné, že súd v Oriole nevidel to, čo bolo úplne jasné. Že tento proces bol postavený na lži, z ktorej sa pokúsili urobiť pravdu tým, že ju neustále opakovali.

Bude to naozaj nevyhnuté, aby sa nastolila spravodlivosť? Ak dnes odvolací súd rozhodne, že áno, chcem povedať vám a aj všetkým, ktorí sú tu dnes prítomní, a všetkým, ktorí sledujú tento proces, že som na to pripravený.

Nevzdám sa, pretože viem, že som neurobil nič, z čoho ma obviňujú, a pravda je na mojej strane. Aj keby som mal ísť do väzenia, nemám z toho strach. Ale ak to tak bude, bude to úplne nespravodlivé rozhodnutie.

No nebojím sa toho. Cítim pokoj a som vyrovnaný. Môj Boh Jehova ma nikdy neopustí a už teraz cítim, ako sa plnia tieto nádherné slová:

Veď Boh je spravodlivý,

na moju lásku on pamätá.

Vždy blízko mňa je Boh môj,

s Jehovom už viac nie som sám.

Boh môj sa o mňa stará,

on ma ochráni až do konca.

Veď Jehova je môj Otec,

Priateľ a Boh.

To je všetko, čo som chcel povedať. Ďakujem, že ste si ma vypočuli.