1. APRÍLA 2019
RUSKO

V Rusku bol odsúdený ďalší Jehovov svedok

PREHRAŤ

Ten istý súd, ktorý odsúdil brata Dennisa Christensena na šesť rokov väzenia, uznal 1. apríla 2019 za vinného aj 56-ročného Sergeja Skrynnikova. Čím sa previnil tento ruský občan? Praktizuje náboženstvo Jehovových svedkov. Obžaloba žiadala, aby bol za to odsúdený na tri roky väzenia. Súd žiadosti prokuratúry nakoniec nevyhovel, no vymeral mu pokutu vo výške 350 000 rubľov (4 759 eur).

Sergej Skrynnikov má so svojou manželkou Ninou jednu dcéru. Obaja svojej dcére a jej manželovi pomáhajú starať sa o ich päť detí. Okrem toho sa starajú aj o Nininých zostarnutých rodičov.

Brat Skrynnikov na súde s úctou, no veľmi presvedčivo obhajoval svoju vieru. Okrem iného povedal: „Ak by som sa na súčasnú situáciu pozeral očami neveriaceho človeka, možno by som bol zúfalý... No ja som Jehovov svedok a pozerám sa na to očami viery. Ak Boh dovolí, aby som bol odsúdený na tri roky, treba to chápať nie ako trest, ale ako osobitné poverenie zvestovať na novom mieste. Takže nie som zúfalý... Boh je jeden a ten istý, či sme na slobode, alebo vo väzení. Nikdy nás neopustí. Ak sme mu verní, stojí pri nás, nech sme kdekoľvek.“

Bratia a sestry so silnou vierou, akú prejavil aj brat Skrynnikov, nás veľmi povzbudzujú. Keď vidíme, akými náročnými skúškami prechádzajú, z celého srdca súhlasíme so slovami apoštola Pavla z Rimanom 15:13: „Nech vás Boh, ktorý dáva nádej, naplní všetkou radosťou a pokojom tým, že veríte, aby sa vám mocou svätého ducha rozhojnila nádej.“

Záverečná reč brata Skrynnikova

Pôvodne v ruštine

Najprv by som chcel poďakovať predsedovi súdu Glebovi Borisovičovi Noskovovi za to, že ma neposlal do väzby, takže som mohol byť celý čas so svojou rodinou. Rád by som tiež vyjadril poďakovanie všetkým súdnym úradníkom za ich prácu.

Mimoriadne poďakovanie patrí štátnej zástupkyni, pani Nadežde Gennadijevne Naumovovej za to, že so mnou počas vyšetrovania zaobchádzali korektne.

Takisto by som rád poďakoval svojim právnikom, pani Irine Alexandrovne Krasnikovovej a pánovi Antonovi Nikolajevičovi Bogdanovovi, za obrovský kus práce, ktorý vykonali. Obzvlášť na mňa zapôsobilo, že dokázali zariadiť, aby sa na súd dostavil odborník až z Čeľabinska.

Ďakujem vám, milí priatelia, za to, že ste ma prišli povzbudiť na všetky zasadania súdu, aj keď bolo oznámené, že proces nebude verejný.

Ďakujem svojej mame, ktorá ma sem prichádzala podporiť, aj keď jej zdravie už neslúži najlepšie.

Ďakujem aj svojej milovanej manželke, ktorá už 37 rokov pri mne stojí v radostných, ale aj v tých menej príjemných chvíľach.

Samozrejme, najväčšia vďaka patrí môjmu milovanému Bohu Jehovovi, ktorý moje srdce napĺňa pokojom a radosťou. Možno tomu ani nebudete veriť, ale nemám v srdci ani náznak nespokojnosti alebo roztrpčenia pre to, čo sa teraz so mnou deje. Cítim len radosť a pokoj.

To, čo sa teraz deje, je splnením proroctva z 2. Korinťanom 4:8, 9: „Sme tiesnení vo všetkom, ale nie nehybne zovretí; sme zmätení, ale nie celkom bez východiska; sme prenasledovaní, ale nie zanechaní napospas; sme zrážaní, ale nie zničení.“

Tieto slová ukazujú, že Boží služobníci budú utláčaní a prenasledovaní. No zároveň nás uisťujú, že činnosť, ktorou ich Pán Ježiš poveril, sa nezastaví. Naopak, naberie obrátky a bude rásť. Na všetkých, ktorí sa považujú za Kristových nasledovníkov, sa vzťahujú jeho slová z Matúša 28:19, 20:

„Preto choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich v mene Otca a Syna a svätého ducha a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do záveru systému vecí.“

Jehovov duch kresťanov vedie a dáva im mimoriadnu silu. Tak im pomáha, aby mohli zvládnuť úlohy od Boha aj napriek tomu, že sú prenasledovaní. Uisťuje nás o tom aj história Jehovových svedkov. V tridsiatych rokoch minulého storočia bola pred Božími služobníkmi úloha, ktorá sa na prvý pohľad zdala nezvládnuteľná – dostať sa s dobrou správou o Božom Kráľovstve do všetkých kútov Sovietskeho zväzu. No vďaka tomu, že zvestovateľskú činnosť riadi Kristus, zariadil veci tak, že začiatkom päťdesiatych rokov sama sovietska vláda na vlastné náklady poslala tisíce rodín Jehovových svedkov na Sibír, do najvzdialenejších končín tejto krajiny. Stalo sa to pred viac ako 60 rokmi. A čo vidíme dnes? Vládni úradníci na Sibíri žasnú nad tým, v akom rozsahu sa vykonáva naša činnosť. Istý analytik, ktorý pozná históriu Jehovových svedkov v ZSSR, to vyjadril takto: „Bojovať proti Jehovovým svedkom je ako fúkať do odkvitnutej púpavy. Čím silnejšie fúknete, tým viac semienok vyletí a tým ďalej sa dostanú.“

Teraz sú Jehovovi svedkovia v podobnej situácii. Koho stretávame, keď zvestujeme z domu do domu? Ženy v domácnosti a dôchodcov. Je ťažké zastihnúť doma pracujúcich ľudí. Je ťažké a niekedy dokonca nemožné dostať sa do budov so zvýšenou ochranou, do väzníc, na súdy a do väzenských táborov. Lenže zvestovateľskú činnosť riadi Kristus a [Jehova] vložil do mysle a srdca pracovníkov ministerstva spravodlivosti, aby vykonali jeho vôľu. Takže nakoniec sa ministerstvo spravodlivosti, Vyšetrovací výbor Ruskej Federácie, prokuratúra a ďalšie orgány činné v trestnom konaní priamo a aktívne zapojili do zvestovateľskej činnosti Jehovových svedkov. Ako? Kroky, ktoré podnikajú proti Jehovovým svedkom spôsobili, že od Kaliningradu po Sachalin a Kurilské ostrovy, od Archangeľska po Krym a Jaltu sa v rodinách, na pracoviskách, vo väzeniach, na súdoch a v nápravných pracovných táboroch oznamuje meno Zvrchovaného vládcu, Boha Jehovu. Jehovovi svedkovia si takúto zvestovateľskú kampaň nedokázali predstaviť ani v najsmelších snoch. Pre našu zvestovateľskú činnosť sa otvorili nové možnosti a nové miesta. Jehovovi svedkovia považujú za veľkú česť, keď môžu zvestovať na miestach, kam sa dobrá správa ešte nedostala. A my sme túto možnosť dostali vďaka ruskej prokuratúre.

Pozrime sa teraz do budúcnosti. Ak bude vláda naďalej posielať Jehovových svedkov do väzenia a do nápravných táborov, o desať rokov ich v každom takom zariadení bude zhruba 200. Skúste si to predstaviť: štyri zbory v každej väznici! Riaditelia väzníc budú prosiť ministerstvo spravodlivosti, aby pustilo Jehovových svedkov na slobodu. Čo myslíte, o čo sa bude modliť väčšina Jehovových svedkov? „Pane, obmäkči srdce riaditeľa, aby ma neposlal na slobodu. Mám tu teraz toľko ľudí, ktorých učím o Biblii, a je tu ešte toľko ľudí, ktorým môžem o Tebe hovoriť.“

Ak by som sa na súčasnú situáciu pozeral očami neveriaceho človeka, možno by som bol zúfalý. Asi by som si povedal: „Nikoho som nezabil, nikoho som neprepadol, nikomu som nič neukradol. Dokonca som sa s nikým ani nepohádal. Dokazujú to správy z obecného aj okresného úradu. Napriek tomu prokuratúra žiada, aby som išiel na tri roky do väzenia.“ Vyzerá to ako zúfalá situácia. No ja som Jehovov svedok a pozerám sa na to očami viery. Ak Boh dovolí, aby som bol odsúdený na tri roky, treba to chápať nie ako trest, ale ako osobitné poverenie zvestovať na novom mieste. Takže nie som zúfalý. Naopak, považujem za česť, že môžem slúžiť Bohu na mieste, kde ešte žiadni Jehovovi svedkovia nie sú. Správy v médiách túto krajinu dôkladne zorali. Teraz je čas siať.

Boh je jeden a ten istý, či sme na slobode, alebo vo väzení. Nikdy nás neopustí. Ak sme mu verní, stojí pri nás, nech sme kdekoľvek. Som si istý, že Boh vzal do úvahy, aké mám fyzické i psychické zdravie, a ak bude chcieť, vloží do mysle a srdca predsedu súdu, aby vyhovel vašej žiadosti, pani Naumovová. Netrpezlivo očakávam 1. apríl. V Hebrejom 13:6 sa píše: „Jehova je môj pomocník; nebudem sa báť. Čo mi môže urobiť človek?“ Ak mi sám Boh Jehova bude pomáhať, koho sa mám báť?

Sergej Skrynnikov