Európsky súd pre ľudské práva 26. júna 2014 rozhodol v prospech Jehovových svedkov a potvrdil ich právo mať náboženské zhromaždenia bez zásahov zo strany ruskej vlády. Vo svojom jednomyseľnom rozhodnutí súd uviedol, že Rusko porušilo článok 5 (právo na slobodu a bezpečnosť) a 9 (sloboda myslenia, svedomia a náboženstva) Európskeho dohovoru o ľudských právach, keď polícia večer 12. apríla 2006 urobila raziu na mieste náboženského zhromaždenia a v rozpore so zákonom ho prerušila.

V ten večer sa Jehovovi svedkovia na celom svete zhromažďovali na výročnej Slávnosti na pamiatku smrti Ježiša Krista. Dva moskovské zbory si na túto mimoriadnu príležitosť prenajali poslucháreň školy a očakávali účasť vyše 400 ľudí. Keď zhromaždenie prebiehalo, zrazu do posluchárne vtrhla poriadková polícia, ktorá prišla desiatimi policajnými vozidlami a dvomi minibusmi, spolu so špeciálnou policajnou jednotkou (OMON) a desiatkami policajných dôstojníkov v uniformách. Okamžite uzavreli budovu a náboženské zhromaždenie prerušili, hoci na to nemali súdny príkaz. Všetkým prítomným nariadili opustiť budovu, potom poslucháreň prehľadali, skonfiškovali náboženskú literatúru a násilne odviedli 14 mužov na miestnu policajnú stanicu, kde ich zadržiavali. Keď na policajnú stanicu prišiel advokát, ktorého zadržaní svedkovia požiadali, aby ich zastupoval, policajti ho prehľadali, zrazili na zem a priložili mu nôž na krk s vyhrážkou, že ak sa opováži podať žalobu, jeho rodina pocíti následky. Takmer po štyroch hodinách boli zadržaní svedkovia prepustení a mohli sa vrátiť domov.

Nikolaj Krupko spolu s ďalšími troma Jehovovými svedkami, ktorí boli zadržaní, podali žalobu na týchto predstaviteľov bezpečnostných orgánov za nezákonné prerušenie náboženského zhromaždenia a za to, že ich nezákonne zadržali. Keď Ľublinský okresný súd a Moskovský mestský súd ich žalobu zamietli, v júni 2007 podali sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva.

Európsky súd v prípade Krupko a ďalší verzus Rusko vydal 26. júna rozhodnutie, v ktorom sa uvádzalo: „Súd opakovane vyjadril stanovisko, že dokonca ani v prípade, keď úrady neboli patrične informované o nejakom verejnom podujatí, ale účastníci tohto podujatia nijako nenarúšali verejný poriadok, nemožno považovať rozpustenie takéhoto pokojného zhromaždenia policajtmi za krok, ktorý je ‚nevyhnutný v demokratickej spoločnosti‘... O to viac to platí v tomto prípade, keďže zhromaždenie nebolo hlučným podujatím vonku, ale išlo o dôstojnú náboženskú slávnosť, ktorá prebiehala v sále, a nepreukázalo sa, že by spôsobila nepokoj alebo ohrozila verejný poriadok. Aj keby úrady boli úprimne presvedčené, že podujatie môžu označiť za nelegálne, pretože o ňom neboli vopred informované, tento ozbrojený zásah početných príslušníkov poriadkovej polície s cieľom narušiť slávnostný obrad, ako aj následné zatknutie a trojhodinové zadržanie sťažovateľov bolo neprimeraným krokom v záujme ochrany verejného poriadku.“

Toto je už štvrté rozhodnutie proti Rusku v súvislosti s porušovaním práv Jehovových svedkov. V roku 2007 Európsky súd v prípade Kuznecov a ďalší verzus Ruská federácia rozhodol, že Rusko porušilo Dohovor, keď miestni verejní činitelia nezákonne rozpustili zhromaždenie sluchovo postihnutých svedkov v Čeľabinsku. V roku 2010 Európsky súd vydal rozhodnutie v prípade Jehovovi svedkovia v Moskve proti Rusku, keď moskovská prokuratúra nezákonne nariadila likvidáciu a zákaz právneho subjektu, ktorý používali Jehovovi svedkovia v Moskve. V roku 2013 v prípade Avilkinová a ďalší verzus Rusko Európsky súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že Rusko porušilo základné právo na súkromie, keď petrohradská mestská prokuratúra nariadila, aby jej bez vedomia a súhlasu pacientov boli poskytované dôverné informácie týkajúce sa ich zdravotného stavu.

Tieto rozhodnutia Európskeho súdu sú ďalším dôkazom, že ruské úrady v snahe brániť Jehovovým svedkom v náboženskej činnosti porušili práva a slobody, ktoré zaručuje Ústava Ruskej federácie i Európsky dohovor.