PETROHRAD. V roku 2016 uplynie 125 rokov, odkedy úrady cárskeho Ruska poslali do vyhnanstva Semiona Kozlického, jedného z prvých Jehovových svedkov v tejto krajine. Za to, že šíril posolstvo Biblie, ho v roku 1891 bez súdu poslali v reťaziach do vyhnanstva na Sibír, kde žil až do svojej smrti v roku 1935.

Za posledných sto rokov sa postoj Ruska k Jehovovým svedkom v podstate nezmenil. Ako sa píše v jednej z najnovších správ Výboru OSN pre ľudské práva, viaceré informácie naznačujú, že v Rusku stále dochádza k „potlačovaniu slobody prejavu... a slobody vierovyznania a jeho obeťou sú okrem iných aj Jehovovi svedkovia“.

Výbor OSN pre ľudské práva má za úlohu sledovať, či sa dodržiava Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorého zmluvným štátom je aj Rusko. Prof. Dr. Heiner Bielefeldt, osobitný spravodajca OSN pre slobodu náboženstva a vierovyznania, sa vyjadril: „Autori Paktu chápali, aká dôležitá je sloboda náboženstva a vierovyznania, a preto ju povýšili na slobodu, ktorú nie je možné derogovať [odňať alebo obmedziť], a to ani za mimoriadnych okolností (článok 4.2). Takýto štatút má len málo ľudských práv.“ Po 113. zasadnutí (pozri obrázok hore) vydal Výbor OSN najnovšiu pravidelnú správu o Ruskej federácii. Uviedol v nej, že hoci Rusko zdanlivo chráni slobodu náboženstva tým, že sa stalo zmluvným štátom Paktu, súdy Ruskej federácie svojvoľne používajú zákon o potlačovaní extrémizmu na to, aby zakročili proti Jehovovým svedkom.

Ruský Federálny zákon o potlačovaní extrémistickej činnosti (č. 114-FZ) bol prijatý v roku 2002 čiastočne pre obavy z terorizmu. Rusko tento zákon v rokoch 2006, 2007 a 2008 novelizovalo tak, že momentálne siaha „ďaleko za hranice obáv z extrémizmu a terorizmu,“ píše sa v článku s názvom „Ruský zákon o extrémizme porušuje ľudské práva“, ktorý priniesli noviny The Moscow Times. Zákon teraz „iba preberá pojmy, ktoré sa od útoku na Svetové obchodné centrum [v New Yorku] 11. septembra vo svete bežne používajú na opis teroristických činov, a vzťahuje ich na náboženské skupiny, ktoré v Rusku nie sú vítané,“ vysvetľuje Dr. Derek Davis, bývalý riaditeľ Inštitútu J. M. Dawsona pre štúdium vzťahov cirkvi a štátu pri Baylorovej univerzite, a pokračuje: „Označenie ‚extrémisti‘ sa neoprávnene a nevhodne používa na Jehovových svedkov.“

Ako zistil Výbor OSN, problém spočíva v tom, že zákon len veľmi neurčito definuje, čo je extrémistická činnosť. Geraldine Faganová, autorka diela Believing in Russia—Religious Policy After Communism (Viera v Rusku – prístup k náboženstvám po páde komunizmu) pre noviny The Washington Post povedala, že nejasne formulovaný zákon umožňuje miestnym súdom „zohnať zopár takzvaných odborníkov, ktorí nemajú Jehovových svedkov príliš v láske, aby napísali správu, že ich literatúra je extrémistická“.

To sa stalo aj začiatkom tohto roka vo Vyborgu. Sudca tamojšieho mestského súdu na základe negatívneho posudku istého jazykovedca označil dva časopisy Jehovových svedkov za extrémistické. Žalobca tiež žiadal, aby bol takto označený aj Preklad nového sveta, Biblia, ktorú vydávajú Jehovovi svedkovia. Prvé pojednávanie prebehlo 15. marca 2016.

Právne ťažkosti, ktoré svedkovia zažívajú v roku 2016, sú len pokračovaním znepokojujúceho vývoja, ktorý sa začal už v roku 2015. Ako hovorí Roman Lunkin, riaditeľ Oddelenia pre štúdium náboženstva a spoločnosti na Európskom inštitúte Ruskej akadémie vied v Moskve, „prenasledovanie v roku 2015 nabralo nielen tvrdšiu formu, ale vyskytovalo sa aj oveľa častejšie“. V marci ruské úrady zakázali dovoz všetkej náboženskej literatúry Jehovových svedkov, dokonca aj tej, ktorú ruské súdy v minulosti preskúmali a o ktorej vyhlásili, že neobsahuje žiadne známky extrémizmu. V júli začali ruskí colníci blokovať dovoz ruských Biblií, ktoré vydali svedkovia. V tom istom mesiaci sa Ruská federácia stala jedinou krajinou sveta, ktorá zakázala jw.org, oficiálnu stránku svedkov. V novembri zakázala Jehovovým svedkom dovoz ruského Synodálneho prekladu Biblie, ktorý bežne používajú aj iné kresťanské komunity v Rusku vrátane ruskej pravoslávnej cirkvi. Na sklonku roka 2015 prebehlo to, čo noviny The Washington Post nazvali „jedným z najväčších protiextrémistických súdnych pojednávaní v Rusku za posledné obdobie“. Sudca v prístavnom meste Taganrog uznal za vinných z trestnej činnosti 16 Jehovových svedkov za to, že organizovali pokojné náboženské stretnutia a zúčastňovali sa na nich.

To, čo sa stalo v prípadoch, ako je ten v Taganrogu, je veľkým paradoxom. „Vekom starší Jehovovi svedkovia, ktorí sú teraz trestne stíhaní, boli svojho času uznaní za obete represií predchádzajúceho režimu,“ hovorí pán Lunkin. V časoch Sovietskeho zväzu boli tisíce Jehovových svedkov vo väzení. V roku 1990 Rusko prepustilo posledných z nich. Potom boli oficiálne rehabilitovaní a dostali osvedčenie, v ktorom sa písalo, že nie sú „nepriateľmi národa“, ale nevinnými obeťami. A tak, ako sa vyjadril pán Lunkin, „ruské úrady vlastne protiextrémistickou legislatívou túto rehabilitáciu rušia“.

Jehovovi svedkovia v Rusku však 27. mája 2015 dosiahli nevšedné právne víťazstvo. Vtedy Ministerstvo spravodlivosti Ruskej federácie znova zaregistrovalo Jehovových svedkov v Moskve ako miestnu náboženskú organizáciu. O tento štatút svedkovia prišli 26. marca 2004, keď bol ich právny subjekt v Moskve zrušený. Svedkovia sa preto obrátili na Európsky súd pre ľudské práva. Ten 10. júna 2010 Rusku nariadil, aby svedkom v Moskve obnovilo registráciu a zaplatilo odškodnenie za morálnu ujmu.

„So záverom Európskeho súdu súhlasím,“ hovorí osobitný spravodajca OSN. „Uprieť Jehovovým svedkom právo organizovane sa venovať svojmu náboženstvu bolo ‚drastické‘ a ‚neprimerané‘. Zároveň tým bola porušená náboženská sloboda.“ Na nariadenie Európskeho súdu zaplatila ruská vláda odškodné. No s obnovením právneho subjektu svedkov čakala až do mája minulého roka, čiže skoro päť rokov.

Hovorca Jehovových svedkov v Rusku Jaroslav Sivuľskij sa vyjadril: „V Moskve žije vyše 9 600 Jehovových svedkov a v celej Ruskej federácii je ich asi 175 000. Spolu s viac ako 8 miliónmi Jehovových svedkov na celom svete veria, že registrácia udelená hlavným mestom Ruska je predzvesťou skutočnej náboženskej slobody v celej krajine.“ No odborníci, ako je aj Dr. Davis, tvrdia, že obnovenie miestnej náboženskej organizácie Jehovových svedkov „bolo síce dôležité, aby si Rusko zachovalo tvár ako krajina chrániaca slobodu prejavu, ale malo by sa v prvom rade považovať za politický ťah, ktorého cieľom je upokojiť svetové spoločenstvo“.

V roku 2015 Výbor OSN dôrazne zopakoval svoje odporúčania z rokov 2003 a 2009 a odporučil, aby Rusko „neodkladne prehodnotilo Federálny zákon o potlačovaní extrémistickej činnosti“ a spresnilo definíciu toho, čo je „extrémistická činnosť“. V zákone má byť stanovené, že za extrémistickú sa považuje činnosť, ktorá obsahuje prvky násilia alebo nenávisti. Zákon má takisto jasne určiť kritériá, podľa ktorých sa nejaký materiál môže označiť za extrémistický. Výbor OSN tiež uviedol, že Rusko má rozhodne „podniknúť všetky nevyhnutné opatrenia, aby zabránilo svojvoľnému používaniu tohto zákona, a prehodnotiť Federálny zoznam extrémistických materiálov“.

„Diskriminácia spoločenstva Jehovových svedkov je jednoznačne náboženským prenasledovaním, pretože ostatné náboženstvá uznané štátom sa môžu venovať rovnakej náboženskej činnosti ako Jehovovi svedkovia, a pritom ich za to nikto netrestá,“ hovorí pán Lunkin. No zároveň konštatuje, že napriek všetkým právnym obvineniam, ktoré sú často sprevádzané aj agresívnou mediálnou kampaňou, „Jehovovi svedkovia naďalej pôsobia v celoštátnom meradle a ich počet stále rastie“.

Kontakt pre médiá:

Svetové ústredie: David A. Semonian, oddelenie pre styk s verejnosťou, telefónne číslo: +1/718/560 5000

Rusko: Jaroslav Sivuľskij, telefónne číslo: +7 /812/702 2691