„Jehova mi pomohol, aby som si udržal silnú vieru,“ povedal brat Džovidon Bobodžonov, keď bol 1. novembra 2020 prepustený z väzenia. Deň predtým prezident Tadžikistanu jemu aj 377 ďalším väzňom udelil amnestiu. Džovidon bol pôvodne odsúdený na dva roky väzenia za to, že z dôvodu svedomia odmietol nastúpiť na vojenskú službu. Vo väzení strávil deväť mesiacov.

Dňa 4. októbra 2019 Džovidona, ktorý mal vtedy 19 rokov, násilím odviedli z domu pred odvodovú komisiu a následne ho zadržali. Počas nasledujúcich mesiacov ho premiestňovali do rôznych vojenských útvarov. V každom z nich musel vysvetľovať, prečo odmieta slúžiť v armáde. „Mnohí dôstojníci a vojaci mi kládli nelogické otázky a chceli ma prinútiť, aby som sa vzdal svojej viery,“ spomína Džovidon. „Snažili sa ma vyprovokovať, aby som sa prestal ovládať. Niekedy ma zobudili uprostred noci a znovu a znovu mi kládli tie isté otázky a žiadali, aby som vysvetlil, prečo nechcem slúžiť vo vojsku.

Veľmi mi pomáhali modlitby. Vo vojenskom útvare som sa každý deň a každú noc vrúcne modlil. Niekedy som so slzami prosil Jehovu, aby mi pomohol nevzdať sa a nesklamať ho a aby som zostal pokojný, keď ma provokujú.

Jehova ma pevne držal za ruku... Niekedy som sa cítil osamelý a bolo mi nanič. No vtedy mi Jehova dával silu cez svoje stvorenie. Každé ráno som sa budil na spev vtákov. V noci som sa pozeral na mesiac a hviezdy. Tieto Jehovove dary ma povzbudzovali a vlievali mi radosť.“

Dňa 2. apríla 2020 bol Džovidon odsúdený a následne prevezený do väzenia. Nemohol dostávať listy. No tamojší bratia a sestry mu prinášali jedlo a na tašku s jedlom mu vždy napísali denný text. Džovidon hovorí: „To mi pomáhalo, aby som sa necítil osamelý, a videl som, akých mám úžasných priateľov.“

Džovidon je rád, že si pamätal viaceré biblické verše, ako napríklad Rimanom 8:37–39. Hovorí: „Vo väzení som si ešte viac uvedomil, aké pravdivé sú tieto slová. Žiadna skúška ma nemôže oddeliť od Jehovovej lásky. Jehova mi pomohol udržať si pevnú vieru.“

Džovidonova vytrvalosť povzbudila aj jeho rodičov. Jeho otec Abdudžamol hovorí: „Našu vieru veľmi posilňovalo to, že sme sa modlili, ako aj príklad nášho syna, ktorý zostal verný v tejto skúške. A cítili sme, že na nás myslia a podporujú nás naši duchovní bratia a sestry na celom svete. Sme im veľmi vďační za ich modlitby. Ďakujeme Jehovovi, že nám dal takých milujúcich priateľov.“

V tomto čase konca všetci očakávame, že zažijeme „oheň skúšok“. (1. Petra 4:12) Džovidon preto povedal: „Teraz, keď som na slobode, chcem ju využiť na to, aby som si viac študoval Bibliu a dobre sa pripravil na skúšky, ktoré ešte prídu. Ak ste ešte takéto ťažké skúšky nezažili, je veľmi dôležité, aby ste svoju slobodu využili čo najlepšie. Posilňujte si vzťah k Jehovovi tak, že si budete čítať jeho Slovo a naše publikácie.“