Dňa 30. augusta 2019 zaznel na Najvyššom kasačnom súde v Ríme významný rozsudok, ktorý sa týkal práv rodičov a zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti. Rozsudok talianskeho Najvyššieho súdu podporil právo matky, Jehovovej svedkyne, vychovávať svoje maloleté dieťa vo svojom náboženstve.

Otec dieťaťa, ktorý nie je Jehovovým svedkom a nežije s matkou dieťaťa, požadoval, aby dieťa dostávalo náboženskú výchovu iba v súlade s náboženským presvedčením otca. Dva nižšie súdy mu dali za pravdu s odôvodnením, že keby sa dieťa učilo aj inému náboženstvu, mohlo by ho to miasť. Tieto rozhodnutia upierali matke právo učiť syna svojmu náboženstvu. Najvyšší súd zrušil rozsudky súdov nižšej inštancie a potvrdil, že maloletý má právo na to, aby ho o viere učili obaja rodičia. Okrem toho súd upozornil, že všetky náboženské denominácie si „pred zákonom zasluhujú rovnakú úctu“. Vyjadril sa, že nižšie súdy mali voči Jehovovým svedkom predsudky, a ich postoj odsúdil. V rozsudku sa uvádza, že ak sa rodičia nedokážu zhodnúť na tom, akému náboženstvu učiť svoje deti, sudca nemá právo rozhodnúť, ktoré náboženstvo je lepšie.

Dúfame, že podľa tohto rozhodnutia budú súdy v Taliansku rozhodovať aj v ďalších súdnych procesoch, v ktorých pôjde o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti. To bude určite užitočné pre rodičov, ktorí sa snažia svoje deti „poúčať a naprávať v súlade s Jehovovou vôľou“. (Efezanom 6:4)