RÍM. V piatok 24. novembra 2017 sa na jednej z najstarších talianskych univerzít, na Univerzite v Padove, konala konferencia s názvom The Refusal of Blood Transfusion by Adult Patients: What Are the Treatment Options?—Blood Save 2017 (Odmietanie krvných transfúzií zo strany dospelých pacientov: Aké sú možnosti liečby? – Šetrenie krvou 2017). Zúčastnili sa na nej odborníci z oblasti medicíny, bioetiky a práva. Konferencia sa konala pod záštitou viac ako 25 talianskych vedeckých asociácií a spoločností, ako aj talianskeho ministerstva zdravotníctva.

Transfúzie sa tradične považujú za bezrizikové a sú vnímané ako jediný možný prostriedok na záchranu života pri náročných chirurgických zákrokoch alebo iných liečebných postupoch. Mnohí odborníci, ktorí na tejto konferencii vystúpili, však tento názor spochybnili. Jeden z nich, MUDr. Luca Weltert, ktorý pracuje ako kardiochirurg v Európskej nemocnici v Ríme, povedal: „Dnes už je zrejmé, že transfúzie môžu mať nežiaduce následky a často vôbec nie sú potrebné.“

MUDr. Weltert a ďalší lekári, ktorí vystúpili v programe, hovorili o tom, aké poznatky získali počas svojej klinickej praxe. Závery, ktoré predložili, podporili aj výsledkami vedeckých štúdií, z ktorých vidno, že s rastúcim počtom podaných transfúzií rastie počet úmrtí a ochorení, čas hospitalizácie sa predlžuje a vznikajú aj ďalšie vážne zdravotné riziká pre pacientov, ktorí prijali transfúziu. a

Spomínané vedecké dôkazy a stúpajúce náklady súvisiace s transfúziami podnietili Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO), aby v roku 2010 zaviedla program známy pod skratkou PBM (Patient Blood Management). Cieľom tohto programu je zabezpečiť pacientom bezpečnú liečbu, zvýšiť úspešnosť chirurgických operácií a radikálne znížiť množstvo podaných transfúzií. Je založený na spolupráci rôznych lekárskych odborov a zohľadňuje rôzne prístupy k liečbe. WHO vydala rezolúciu, v ktorej vyzvala všetkých 193 členských štátov OSN, aby zaviedli program PBM.

Profesorka Stefania Vagliová, primárka transfúzneho oddelenia Univerzitnej nemocnice sv. Ondreja v Ríme, podrobne rozoberala, ako sa mení prístup lekárov ku krvi pod vplyvom programu PBM. Uviedla, že v minulosti lekári pri starostlivosti o pacientov masívne využívali darcovskú krv. V súčasnosti „sa pozornosť lekárov úplne odvracia od darcovskej krvi a zameriava sa na vlastnú krv pacienta“. Jedným z cieľov PBM je „minimalizovať straty krvi tým, že prvoradá pozornosť sa venuje pacientovi... lekár robí všetko, čo môže, aby u pacienta nedochádzalo k strate krvi“. Profesorka Vagliová takisto vysvetlila, že lekárske postupy, ktoré zabraňujú strate krvi, „znamenajú pre pacientov kvalitnejšiu liečbu“.

MUDr. Tommaso Campagnaro, hlavný chirurg Univerzitnej nemocnice vo Verone, vo svojom príspevku potvrdil, že bezkrvné medicínske postupy majú veľa výhod. Vychádzal z analýzy údajov, ktoré sa zhromažďovali od druhej polovice deväťdesiatych rokov. Do súboru dát boli zaradené aj údaje o pacientoch, ktorí podstúpili náročné operácie v brušnej dutine. MUDr. Campagnaro svoj príspevok uzavrel takto: „Pacienti, ktorí nedostali transfúziu, mali menej komplikácií a bola u nich zaznamenaná nižšia úmrtnosť ako u pacientov, ktorí dostali transfúziu.“

MUDr. Campagnaro a aj viacerí ďalší rečníci verejne poďakovali Jehovovým svedkom za to, že dali lekárom podnet na vývoj alternatívnych postupov k transfúziám. Docentka Anna Aprileová, ktorá prednáša medicínske právo na Univerzite v Padove, povedala: „Ďakujeme Jehovovým svedkom za to, že dali podnet na diskusiu o práve odmietnuť transfúziu, že všetkých priviedli k zamysleniu nad touto otázkou a že dali impulz k tomu, aby sme hľadali cesty, ako liečiť aj bez použitia krvi.“

Za rečníckym pultom sa vystriedali zástupcovia rôznych medicínskych odborov, ako je napríklad anestéziológia, kardiológia, gynekológia, hematológia, onkológia a ortopédia. No všetci sa jednoznačne zhodli na tom, že lekárske inštitúcie a organizácie, právnici, ako aj široká verejnosť by mali prijať program PBM, pretože jeho výhody sú doložené stále rastúcim množstvom publikovaných údajov a skúsenosťami z praxe.

MUDr. Weltert dodáva: „Chirurgická oprava aortálnej disekcie je v súčasnosti najzložitejší chirurgický zákrok, aký sa u ľudí dá vykonať... Ak je možné urobiť bez krvi takú operáciu, potom je možné urobiť bez krvi aj čokoľvek iné.“