Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 24. mája 2016 podporilo právo náboženských menšín v Turecku na slobodu náboženstva. Toto rozhodnutie sa zaoberalo postojom vlády k sálam Kráľovstva Jehovových svedkov. Vláda prísne uplatňovala zákon o územnom plánovaní a neuznávala tieto budovy za „miesta uctievania“.

Európsky súd pre ľudské práva zistil, že podľa tureckého zákona o územnom plánovaní môžu byť ako „miesta uctievania“ označené veľké budovy, no nie budovy vhodné pre menšie náboženské komunity. Tento zákon bezdôvodne obmedzoval slobodu uctievania Jehovových svedkov a Turecko tak porušilo článok 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach. * V rozhodnutí sa uvádzalo, že úrady na základe zákona o územnom plánovaní „mali prísne, ba až nesplniteľné požiadavky na to, ako majú menšinové denominácie vrátane Jehovových svedkov vykonávať [náboženskú] činnosť“.

Jehovovi svedkovia sú v Turecku zaregistrovaní ako náboženská organizácia a už celé roky sa snažia, aby ich sály Kráľovstva boli podľa zákona o územnom plánovaní oficiálne uznané za „miesta uctievania“. No turecké úrady im stále odmietali vyhovieť.

Svedkom neustále hrozí, že im úrady zatvoria a zapečatia všetkých 25 sál Kráľovstva, lebo tieto budovy nespĺňajú požiadavky zákona o územnom plánovaní. Od augusta 2003 úrady už viackrát zavreli a zapečatili na určité obdobie sály Kráľovstva v mestách Mersin a Akçay. V štvrti Karşıyaka v meste Izmir úrady odmietli uznať sálu Kráľovstva za miesto uctievania. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 24. mája 2016 sa týkalo sál Kráľovstva v mestách Mersin a Akçay.

Pôvodne zákony o územnom plánovaní vychádzali z toho, že miestom uctievania môže byť iba mešita. V tom čase miestne úrady mlčky súhlasili s tým, aby sa svedkovia stretávali v súkromných priestoroch. No v roku 2003 Turecko svoj zákon č. 3194 o územnom plánovaní novelizovalo tak, aby v súlade s európskymi štandardmi rešpektoval slobodu náboženstva a poskytoval ochranu pred diskrimináciou. Okrem iného v ňom bolo slovo „mešita“ nahradené slovným spojením „miesto uctievania“ a miestnym samosprávam z neho vyplynula povinnosť vyhradiť pozemky, na ktorých by bolo možné postaviť budovy na náboženské účely.

Tieto úpravy mali teoreticky dať náboženským menšinám právo stavať a vlastniť miesta uctievania. Realita je však iná. Predpisy napríklad stanovujú, aká má byť minimálna veľkosť budovy, pričom sa vychádza z predpokladu, že budova bude slúžiť veľkému počtu veriacich. Predpisy vyžadujú aj to, aby bol architektonický návrh prispôsobený moslimským obradom.

Navyše samosprávy nevyčlenili pozemky na stavbu menších budov na uctievanie a systematicky zamietajú žiadosti svedkov o zmenu územného plánu. Keď sa svedkovia proti zamietnutiam odvolajú, vyššie súdy a úrady nekompromisne uplatňujú zákon o územnom plánovaní a odmietajú uznať sály Kráľovstva Jehovových svedkov za „miesta uctievania“.

V mestách Mersin a Akçay samosprávy striktne uplatnili nový zákon a zavreli tamojšie sály Kráľovstva, lebo nemali štatút „miesta uctievania“. Keď svedkovia požiadali o náhradný priestor, kde by mohli uctievať Boha, úrady ich informovali, že na tento účel nie je vyčlenené žiadne iné miesto.

Do tejto patovej situácie sa v Turecku dostali nielen Jehovovi svedkovia, ale aj iné náboženské menšiny. Úrady odmietajú dať štatút náboženskej budovy aj takým priestorom, ktoré sa už používajú na náboženské účely. Doteraz 27 tureckých samospráv zamietlo všetkých 46 žiadostí Jehovových svedkov, aby miesta, kde uctievajú Boha, dostali príslušný štatút. Okrem toho zbory nemôžu získať úľavu na daniach pri platbách za elektrinu alebo za vodu, keďže úrady neuznávajú priestory, kde uctievajú Boha, za náboženské budovy.

Keď Jehovovi svedkovia využili všetky domáce právne prostriedky, obrátili sa na Európsky súd pre ľudské práva. Štátna rada, najvyšší správny súd krajiny, nikdy nevyhovela žiadosti Jehovových svedkov, aby ich sály Kráľovstva boli zákonne uznané za miesta uctievania v zmysle zákona o územnom plánovaní, a dokonca zvrátila priaznivý rozsudok nižšieho súdu.

Jehovovi svedkovia sa preto v rokoch 2010 a 2012 dvakrát obrátili na Európsky súd pre ľudské práva, aby prešetril, či Turecko neporušilo Európsky dohovor o ľudských právach. Súd sa odvolal na svoje predošlé rozhodnutia a zdôraznil, že je dôležité, aby zákon o územnom plánovaní umožňoval menším náboženským komunitám mať oficiálne miesta na vykonávanie bohoslužieb.

Európsky súd pre ľudské práva poznamenal, že „pre malú komunitu veriacich, akou sú aj Jehovovi svedkovia, je priam nemožné splniť podmienky stanovené touto legislatívou a mať vhodné miesta na svoju náboženskú činnosť“. Súd to uzavrel takto: „Domáce súdy nebrali do úvahy špecifické potreby malej komunity veriacich... Jehovovi svedkovia vzhľadom na malý počet prívržencov nepotrebujú budovy so špecifickými architektonickými prvkami. Potrebujú jednoduchú miestnosť, kde by mohli uctievať Boha, stretávať sa a učiť o svojej viere.“

Rozsudok potvrdzuje, že keď Turecko odmieta uznať sály Kráľovstva Jehovových svedkov za „miesta uctievania“, zasahuje do ich náboženskej činnosti. Ahmet Yorulmaz, prezident Spoločnosti Jehovových svedkov v Turecku, sa vyjadril: „Veľmi sa tešíme, že Európsky súd vydal toto rozhodnutie. Dúfame, že turecká vláda teraz uzná naše sály Kráľovstva za miesta uctievania a nariadi samosprávam, aby zákon o územnom plánovaní uplatňovali tak, aby sme si mohli aj v budúcnosti zaobstarať budovy na uctievanie. Keď bude Turecko konať v súlade s týmto rozhodnutím, urobí ďalší krok na ochranu náboženskej slobody.“

Za posledných desať rokov sa právne postavenie Jehovových svedkov v Turecku pomaly zlepšovalo. Turecké úrady vyše 70 rokov odmietali právne zaregistrovať náboženskú spoločnosť Jehovových svedkov. * No v roku 2007 ju nakoniec zaregistrovali.

Jehovovi svedkovia sú radi, že Turecko podniká kroky, aby zaručilo slobodu náboženstva všetkým svojim občanom. Dúfajú, že nedávny rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva podnieti Turecko, aby sa zastalo práva na slobodu náboženstva, ktoré zaručuje tak turecká ústava, ako aj medzinárodné zákony. Svedkovia s radosťou očakávajú, že Turecko v súlade s týmto rozhodnutím udelí 25 sálam Kráľovstva štatút „miesta uctievania“ a v budúcnosti im umožní zriadiť ďalšie miesta uctievania.