Výbor OSN pre ľudské práva vydal v posledných rokoch už desať rozhodnutí, v ktorých vyzýva turkménsku vládu, aby si plnila záväzok chrániť ľudské práva svojich občanov. * V týchto rozhodnutiach z rokov 2015 až 2016 sa uvádzalo, že vláda nemá trestať odopieračov vojenskej služby z dôvodu svedomia a má plniť ustanovenia Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorého je zmluvnou stranou.

Rozhodnutia Výboru OSN pre ľudské práva boli reakciou na sťažnosti, ktoré v roku 2012 podalo desať Jehovových svedkov. Sťažovali sa na to, že ich turkménska vláda potrestala za odmietnutie vojenskej služby z dôvodu svedomia. Deväť z nich bolo vo väzení s veľmi tvrdými podmienkami, kde ich bili a zaobchádzali s nimi ponižujúco. V extrémnych teplotách boli zavretí v špinavých a preplnených celách, kde boli aj ľudia s nákazlivými chorobami.

V každom z rozhodnutí Výboru OSN sa konštatovalo, že Turkménsko porušilo právo týchto väzňov svedomia na „slobodu myslenia, svedomia a náboženstva“. V prípade deviatich odopieračov, ktorí boli uväznení, sa s nimi podľa Výboru OSN nezaobchádzalo „ľudsky a dôstojne“ a „boli podrobení mučeniu alebo krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu“.

Výbor OSN uviedol, že Turkménsko má vzniknutú situáciu napraviť. Má vymazať týmto väzňom svedomia záznam v registri trestov, primerane ich odškodniť a upraviť svoje zákony tak, aby si občania mohli „reálne uplatniť právo na odopretie vojenskej služby z dôvodu svedomia“. Výbor OSN nariadil turkménskej vláde aj to, aby nestranne a dôkladne prešetrila tieto prípady krutého zaobchádzania a predviedla pred súd všetkých, ktorí sú za to zodpovední.

V roku 2013 podalo Výboru OSN sťažnosť ďalších päť Jehovových svedkov, ktorí boli potrestaní za odopretie vojenskej služby z dôvodu svedomia. Ich právnici očakávajú, že Výbor OSN rozhodne podobne ako v predchádzajúcich prípadoch.

Jedno z rozhodnutí Výboru OSN, vydané 15. júla 2016, sa týkalo Navruza Nasyrlajeva. V apríli 2009 dostal tento Jehovov svedok vo veku 18 rokov povolávací rozkaz. Vojenským úradníkom vysvetlil, že mu svedomie nedovoľuje nastúpiť vojenskú službu, no je ochotný vykonávať civilnú službu. Napriek tomu bol uznaný za vinného z vyhýbania sa vojenskej službe a odsúdený na dva roky väzenia vo väzenskom tábore LB-E/12 v meste Sejdi. Počas väznenia bol pravidelne posielaný do špeciálnej cely určenej na prísnejšie potrestanie. Okrem toho bol surovo bitý maskovanými príslušníkmi väzenskej stráže.

Mesiac po prepustení, v januári 2012, Navruz Nasyrlajev dostal ďalší povolávací rozkaz. Znova uviedol, že je ochotný vykonávať civilnú službu. Napriek tomu bol uznaný za vinného z toho istého činu a odsúdený na dva roky väzenia v „prísnom väzenskom režime“. Podmienky vo väzení, do ktorého sa dostal, boli opísané ako „odporné“. Tak ako pri prvom väznení, aj teraz ho väzenskí dozorcovia surovo bili a nútili ho vykonávať ponižujúce práce.

Utrpenie znášali aj členovia rodiny Navruza Nasyrlajeva. Krátko potom, čo Výbor OSN poslal jeho sťažnosť turkménskej vláde na vyjadrenie, vtrhla do ich rodinného domu v meste Dašoguz polícia. K členom rodiny a ich hosťom sa správala hrubo, čo bola zjavne odplata za to, že pán Nasyrlajev poslal sťažnosť Výboru OSN.

Aj keď bol Navruz Nasyrlajev v máji 2014 z väzenia prepustený, roky vo väzení zanechali stopy na jeho zdraví. Výbor OSN poznamenáva, že bol vystavený krutému zaobchádzaniu a bol dvakrát odsúdený „za svoje nemenné rozhodnutie, ktoré mu diktovalo jeho svedomie“. Výbor OSN svoje rozhodnutie uzatvára takto: „To, že odmietol nastúpiť povinnú vojenskú službu, vyplývalo z jeho náboženského presvedčenia... a to, že bol za to odsúdený a poslaný do väzenia, bolo porušením jeho práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva.“

Vo svojej správe o dodržiavaní ľudských práv v Turkménsku z roku 2012, Výbor OSN naliehal na turkménsku vládu, aby „prestala trestne stíhať občanov, ktorí odmietajú nastúpiť vojenskú službu z dôvodu svedomia, a prepustila tých, ktorí sú z tohto dôvodu väznení“. Turkménska vláda na to do určitej miery zareagovala a do februára 2015 prepustila všetkých, ktorí boli vo väzení za odopretie vojenskej služby z dôvodu svedomia. Odvtedy nebol nikto z Jehovových svedkov za tento svoj postoj poslaný do väzenského zariadenia.

No turkménska vláda naďalej stavia pred súd a trestá tých, ktorí odopierajú vojenskú službu z dôvodu svedomia, a teda porušuje svoj medzinárodný záväzok chrániť ľudské práva.

• Od konca roka 2014 turkménska vláda rozhodla, že odopierači z radov Jehovových svedkov si majú trest odpracovať, aby sa „napravili“. Tí, ktorí dostanú tento trest, musia jeden až dva roky odvádzať 20 percent svojho platu do štátneho rozpočtu. V súčasnosti tieto povinné práce vykonávajú dvaja Jehovovi svedkovia.

• V iných prípadoch vyvíjali štátni úradníci na odopieračov vojenskej služby hrubý nátlak, aby zradili svoje hlboké náboženské presvedčenie.

Napríklad 16. júna 2016 prišiel miestny policajný náčelník a dvaja členovia vojenského komisariátu do domu Artura Jangibajeva, Jehovovho svedka, ktorý požiadal o možnosť vykonávať civilnú službu. Odviedli ho na prokuratúru a vyvíjali naňho taký silný psychický nátlak, že nakoniec svoju žiadosť o civilnú službu stiahol. Neskôr pán Jangibajev podal sťažnosť voči ich postupu. Po troch týždňoch zadržiavania vo väzbe bol prepustený s dvojročným podmienečným trestom. *

Turkménska vláda netrestá len odopieranie vojenskej služby z dôvodu svedomia, ale aj náboženskú činnosť. Vo svojej správe za január 2017 Výbor OSN proti mučeniu preto požiadal turkménsku vládu, aby „ihneď zariadila nestranné vyšetrenie... údajného mučenia Jehovovho svedka Bahrama Hemdemova, ku ktorému došlo v čase, keď bol v máji 2015 vo väzbe, [a] aby vyšetrila aj zatknutie, nedobrovoľné umiestnenie do protidrogového centra a surové bitie Jehovovho svedka Mansura Mašaripova, ku ktorému došlo v júli 2014“. Pán Mašaripov bol vo väzení jeden rok a v súčasnosti je už na slobode. Tak pán Hemdemov, ktorý bol obvinený z údajnej nepovolenej náboženskej činnosti, ako aj pán Mašaripov, ktorý bol uväznený za náboženskú činnosť na základe vykonštruovaných obvinení, sa v skutočnosti nedopustili žiadneho trestného činu.

Jehovovi svedkovia v Turkménsku dúfajú, že vláda čoskoro podnikne kroky na nápravu tejto situácie a zastane sa práva na slobodu náboženstva a svedomia. Dá tak najavo, že si váži ľudí, ktorí žijú podľa svojho svedomia, a že jej naozaj záleží na tom, aby si napravila reputáciu v oblasti ľudských práv.