Výbor OSN pre ľudské práva vo svojich štyroch posledných stanoviskách vyhlásil, že turkménska vláda potrestala odopieračov vojenskej služby z dôvodu svedomia neoprávnene. * Výbor OSN sa vyjadril aj k drsným väzenským podmienkam, v ktorých turkménska vláda zadržiavala odsúdených. Označil ich za porušenie práv, ktoré sú zaručené Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach. Výbor OSN týmto vyzval Turkménsko, aby napravilo existujúcu situáciu a aby dodržiavalo medzinárodné zákony o ľudských právach.

V marci 2015 Výbor OSN znova prerokoval prípad Zafara Abdullajeva, turkménskeho občana, ktorý je Jehovovým svedkom. Tento muž bol za odopretie vojenskej služby z dôvodu svedomia odsúdený dvakrát. Prvý raz stál pán Abdullajev pred Mestským súdom v Dašoguze v apríli 2009. Na pojednávaní vysvetlil, že štúdium Biblie ho priviedlo k rozhodnutiu, že nezoberie do ruky zbraň, nebude sa učiť bojovať a nezapojí sa ani do iných vojenských aktivít. Takisto vyhlásil, že je ochotný vykonávať civilnú službu. No súd ho uznal vinným a odsúdil na 24-mesačný podmienečný trest odňatia slobody * za „vyhýbanie sa vojenskej službe“.

Po jedenástich mesiacoch od vynesenia rozsudku stál pán Abdullajev pred týmto súdom znova, pretože dostal ďalší povolávací rozkaz. Keďže svoje rozhodnutie nezmenil, bol odsúdený na 24 mesiacov väzenia.

Výbor OSN rozhodol, že opakované odsúdenie pána Abdullajeva za odopretie vojenskej služby bolo porušením Paktu, pretože ten stanovuje, že „trestné stíhanie nemožno začať proti tomu, proti komu sa skoršie stíhanie pre ten istý čin skončilo právoplatným rozhodnutím súdu“. (Pozri Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, článok 14, odsek 7.) Čo bolo ešte dôležitejšie, Výbor OSN rozhodol, že obe rozhodnutia porušili „právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva“. (Pozri Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, článok 18, odsek 1.)

Ihneď po príchode pána Abdullajeva do väzenského tábora LB-E/12 v meste Sejdi ho vedenie väznice dalo na desať dní do samoväzby. Tam ho príslušníci väzenskej stráže bili a hrubo s ním zaobchádzali.

V rokoch 2010 až 2011 boli za odmietnutie vojenskej služby z dôvodu svedomia uväznení aj ďalší traja Jehovovi svedkovia, Ahmet Hudajbergenov, Mahmud Hudajbergenov a Sunnet Džapparov. Pri ich nástupe do väzenia v Sejdi s nimi väzenskí dozorcovia zaobchádzali rovnako brutálne a počas väznenia ich opakovane bili.

Títo štyria svedkovia zhodne opísali podmienky vo väzení. V preplnených celách sa tiesnilo vždy okolo 40 väzňov. Chýbalo v nich základné hygienické vybavenie a sedieť sa dalo iba na betónovej podlahe. Na spanie dostávali väzni len špinavé deky, ktorých nebolo dostatok pre všetkých.

V októbri 2015 vydal Výbor OSN stanovisko k prípadom pánov Ahmeta Hudajbergenova, Mahmuda Hudajbergenova a Sunneta Džapparova. Podobne ako v prípade pána Abdullajeva Výbor OSN usúdil, že konanie štátnych orgánov v prípade týchto mužov bolo porušením Paktu, ktorý stanovuje, že „nikto nesmie byť mučený alebo podrobovaný krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.“ (Pozri Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, článok 7.) V tomto stanovisku takisto uviedol, že katastrofálne podmienky vo väzení porušujú právo na to, aby sa s každým zaobchádzalo „ľudsky a s úctou k prirodzenej dôstojnosti ľudskej bytosti“. (Pozri Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, článok 10.)

Výbor OSN pre ľudské práva uznáva, že podľa turkménskych zákonov sú muži povinní podrobiť sa odvodovému konaniu. No zároveň trvá na tom, že Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zaručuje výnimku a umožňuje odmietnuť povinnú vojenskú službu na základe hlbokého vnútorného presvedčenia. Ak vláda tento dôvod neuznáva a súdne trestá takýchto ľudí, koná v rozpore so základnými ľudskými právami, konkrétne s právom na „slobodu myslenia, svedomia a náboženstva“.

Zo stanoviska Výboru OSN vyplýva vláde Turkménska povinnosť, aby prijala „legislatívne opatrenia na zaručenie práva na výhradu svedomia“. Okrem toho má vláda dôkladne preskúmať sťažnosti na „kruté, neľudské či ponižujúce zaobchádzanie“ a súdne stíhať každého, kto je za takéto kruté zaobchádzanie zodpovedný. Výbor OSN takisto požaduje, aby vláda v plnej miere nahradila vzniknuté škody, a to tak, že primerane finančne odškodní občanov, ktorých práva boli porušené, a vymaže im záznam v trestnom registri za odmietnutie vojenskej služby z dôvodu svedomia.

Vláda Turkménska urobila pokrok v tom, ako zaobchádza s odopieračmi vojenskej služby z dôvodu svedomia. Vo februári 2015 prepustila posledného väzňa, ktorý si uplatnil toto právo.

No Turkménsko stále zadržiava ďalších väzňov svedomia. Vo väzení zostáva Jehovov svedok Bahram Hemdemov, ktorý je otcom rodiny. Polícia vtrhla 14. marca 2015 do jeho domu, kde sa konalo náboženské zhromaždenie, a následne ho zatkla a vzala do väzby. Neskôr ho súd za náboženskú činnosť odsúdil na štyri roky väzenia. Pán Hemdemov teraz zažíva hrubé zaobchádzanie a trpí v hrozných životných podmienkach v neslávne známom pracovnom tábore v Sejdi.

Jehovovi svedkovia a všetci turkménski občania sa tešia na to, že vláda bude dôsledne dodržiavať svoje medzinárodné záväzky a bude rešpektovať ľudské práva vrátane základného práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva.