Dňa 19. mája 2015 turkménsky súd odsúdil 52-ročného Jehovovho svedka Bahrama Hemdemova na 4 roky väzenia. Pána Hemdemova zatkla polícia dva mesiace predtým, lebo v jeho domácnosti v Turkmenabade sa konalo pokojné náboženské stretnutie. V súčasnosti ho zadržiavajú v pracovnom tábore v meste Sejdi.

Dňa 14. marca 2015, keď sa v dome pána Hemdemova konalo náboženské stretnutie, tam vtrhla polícia a všetkých 38 prítomných obvinila z nezákonnej náboženskej činnosti. Policajti sa k nim správali hrubo a agresívne. Bahrama Hemdemova umiestnili do vyšetrovacej väzby, kde ho opakovane vypočúvali a bili. Úrady mu zhabali osobný majetok vrátane auta, počítača a hotovosti.

Okresný súd v Serdarabade uložil tridsiatim z prítomných Jehovových svedkov pokuty a ôsmich z nich odsúdil na 15 dní odňatia slobody. Serdara, syna pána Hemdemova, odsúdili na 30 dní. Držali ho v samoväzbe, vypočúvali ho, kruto bili a týrali. Ďalší Jehovov svedok, Emirdžan Džumnazarov, bol tiež odsúdený na 30 dní. Bili ho a vyhrážali sa mu mučením.

Dňa 19. mája 2015 Gočmurad Čarjev, sudca Lebapského oblastného súdu, na základe vykonštruovaných obvinení z „podnecovania náboženskej neznášanlivosti“ odsúdil Bahrama Hemdemova na štyri roky odňatia slobody. Z väzenia v Turkmenabade ho 10. júna 2015 premiestnili do pracovného tábora v meste Sejdi.

Správca väznice nedovolil nikomu, dokonca ani najbližším príbuzným, navštíviť pána Hemdemova, kým nevypršala lehota na podanie odvolania proti rozsudku. Riaditeľ väznice tak zabránil pánovi Hemdemovovi a jeho právnemu zástupcovi podať odvolanie. Už od jeho uväznenia naňho policajti vyvíjali nátlak, aby sa priznal k vykonštruovaným trestným činom. Dozorcovia ho nútili vykonávať veľmi ťažkú prácu a surovo ho bili za to, že jeho manželka podala na súd v jeho mene sťažnosť.

Gulzira Hemdemovová, Bahramova manželka, sa odvolala na Najvyšší súd Turkménska. A hoci neexistovali žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o trestnom čine, zástupca predsedu Najvyššieho súdu odmietol odvolanie ako bezdôvodné. Začiatkom augusta podal advokát pána Hemdemova odvolanie na Prezídium Najvyššieho súdu. Najvyšší súd 25. augusta 2015 odvolanie zamietol, pretože pán Hemdemov „šíri náboženské presvedčenie Jehovových svedkov“.

Koncom roka 2014 turkménske úrady začali voči činnosti Jehovových svedkov zaujímať tolerantnejší postoj. V septembri 2014 bola prepustená Bibi Rahmanovová, ktorú uväznili v auguste 2014 na základe vykonštruovaných obvinení. Ďalším ôsmim svedkom, ktorí boli vo väzení za svoju vieru, udelil prezident amnestiu a boli prepustení v októbri 2014. Napriek tomu, že situácia sa vyvíjala pozitívne, niektoré úrady v Turkmenabade Jehovových svedkov z náboženských dôvodov prenasledujú, zatýkajú, väznia a týrajú.

Dňa 6. februára 2015 zatkla polícia štyroch Jehovových svedkov – Viktora Jarygina, Rustama Nazarova, Čarygeldyho Džumajeva a Džamilju Adylovovú. Boli obvinení z „menšieho výtržníctva“ len preto, že vlastnili náboženskú literatúru. Agenti ministerstva štátnej bezpečnosti zbili troch zo zatknutých vrátane pani Adylovovej. Pána Džumajeva bili tak surovo, že niekoľkokrát stratil vedomie. Mestský súd v Turkmenabade udelil pánovi Jaryginovi pokutu, pána Nazarova odsúdil na 30 dní odňatia slobody a pána Džumajeva a pani Adylovovú odsúdil na 45 dní. * Títo štyria Jehovovi svedkovia podali oficiálnu sťažnosť na Kanceláriu prezidenta a Generálnu prokuratúru Turkménska so sídlom v Ašchabade.

O dva týždne urobila polícia raziu u Zejnep Husajnovovej. Hľadala u nej „ilegálnu“ náboženskú literatúru. Zabavili jej osobnú náboženskú literatúru, vyhrážali sa jej, že ju zatknú a uväznia na 15 dní.

Ďalší Jehovov svedok, Dovlet Kandymov, bol obvinený z protizákonnej náboženskej činnosti a odsúdený na 45 dní väzenia, kde ho opakovane bili, lebo odmietol svedčiť proti svojmu spoluveriacemu Bahramovi Hemdemovovi.

Od jari 2015 už zo strany vládnych úradníkov nedošlo k žiadnym útokom na Jehovových svedkov v Turkmenabade. Bahram Hemdemov je však stále vo väzení. A to len preto, že žije podľa svojej viery.

Pokojná činnosť náboženských skupín vrátane Jehovových svedkov by mala mať v Turkménsku právnu ochranu. Ústava totiž zaručuje právo na „praktizovanie akéhokoľvek náboženstva tak jednotlivcom, ako aj skupinám“ a „právo na slobodu presvedčenia a na slobodné prejavovanie tohto presvedčenia“. Navyše, Turkménsko ratifikovalo Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý zaručuje slobodu myslenia, svedomia a náboženstva.

Philip Brumley, hlavný právny zástupca Jehovových svedkov v New Yorku, sa vyjadril:

„Úrady v Turkménsku sa dopustili bezprávia na všetkých úrovniach. . . Policajti, ktorí vtrhli na pokojné náboženské stretnutie, konali protizákonne a brutálne. Súdy v Turkmenabade takéto protizákonné konanie podporili. A je nepochopiteľné, že Najvyšší súd Turkménska nenapravil krivdu spáchanú na Bahramovi Hemdemovovi.

Jehovovi svedkovia úctivo žiadajú turkménsku vládu, aby ich zákonne zaregistrovala, umožnila im vykonávať pokojnú náboženskú činnosť a ukončila kruté zaobchádzanie, ktorému boli svedkovia v Turkmenabade vystavení začiatkom tohto roka. Žiadame vládu, aby umožnila Bahramovi Hemdemovovi vrátiť sa k jeho rodine.“

Jehovovi svedkovia sú vďační za to, že niektorých väzňov turkménska vláda už prepustila. Dúfame, že čoskoro prepustí aj Bahrama Hemdemova a podporí náboženskú znášanlivosť v krajine.