Od 24. februára 2022, keď sa začala vojna na Ukrajine, ešte stále zostávajú v najviac zasiahnutých častiach krajiny tisícky Jehovových svedkov. Skupinu 21 bratov z ukrajinských miest Kremenčuk a Poltava pravá bratská láska podnietila vydať sa hlboko do vojnovej zóny, aby zachránili svojich spolukresťanov a doručili humanitárnu pomoc.

Za šesť týždňov urobili asi 80 výjazdov. Najazdili už asi 50 000 kilometrov počas ciest do takých nebezpečných oblastí, ako je napríklad Charkov, a zachránili takmer 400 bratov a sestier.

Doteraz doručili asi 23 ton potravín, okrem toho aj lieky, benzín a iné zásoby. Pred každou cestou si dôkladne zmapujú najbezpečnejšie trasy, aby sa vyhli oblastiam, kde sa bojuje. Jeden takýto výjazd môže trvať až 19 hodín, pretože sa musia vždy zastaviť na kontrolných stanovištiach, kde im prehľadávajú autá.

Počas cesty im nad hlavami prelietavajú stíhačky. Často vidia zbombardované budovy a zničené tanky a autá. Niekedy cítia, ako sa pod nimi trasie zem, keď neďaleko nich vybuchujú bomby.

Keď sa 2. apríla 2022 Roman chystal doručiť zásoby bratom a sestrám v Charkove, na ulicu začali dopadať rakety. Ukryl sa preto v neďalekej budove. O pol hodiny videl, že cesta, po ktorej mal prejsť autom, je zbombardovaná.

Volodymyr, jeden z vodičov, o týchto nebezpečných podmienkach hovorí: „Často sa modlíme k Jehovovi o múdrosť, aby sme sa vedeli dobre rozhodnúť.“

Olexandr žije so svojou manželkou Valentynou v Charkove aj so svojimi zostarnutými rodičmi. Keď vypukla vojna, z okna videli vybuchovať bomby ani nie 100 metrov od svojho domu. Keďže nemajú auto, nemali ako utiecť.

Potom ich prišli zachrániť bratia. Olexandr povedal: „Modlili sme sa k Jehovovi a ďakovali sme mu za bratov, ktorí nám prišli pomôcť.“

Vasyl a jeho manželka Natalia sa spolu so svojimi troma deťmi niekoľko dní skrývali v pivnici. Práve vtedy, 29. februára 2022, vybuchla neďaleko ich domu bomba. Tlaková vlna im zničila dom. Vasyl spomína, že počuli hrozné nárazy a v pivnici domu zrazu zhasli všetky svetlá.

Keď boje trochu ustali, rodina sa presunula do pivnice susednej budovy. Potom, 3. marca 2022, bratia túto rodinu našli a pomohli im dostať sa do bezpečnejšej časti krajiny.

Vasyl sa vyjadril, ako sa cítil, keď ich bratia našli a odviezli do bezpečia: „Boli sme Jehovovi nesmierne vďační. Mal som pocit, že ubehli týždne, odkedy sme sa mohli pokojne najesť bez toho, aby sme sa museli báť o bezpečnosť našich detí.“

Olexandr, jeden z vodičov, je presvedčený, že tieto záchranné akcie sú dôkazom jednoty Jehovovho ľudu. Povedal: „Pomohlo mi to uvedomiť si, ako veľmi sa Jehova o svoj ľud stará. Mám obrovskú radosť, keď vidím vďačné tváre bratov a sestier.“

Sme vďační za týchto odvážnych bratov a modlíme sa, aby ich Jehova požehnal za ich obetavosť. (Rimanom 12:10)