S Jehovovou pomocou sa sestry Ľudmyla Mozulová a Kateryna Rozdorská vyrovnávajú s následkami vojny. Ich manželia Petro Mozul a Dmytro Rozdorský boli medzi prvými Jehovovými svedkami, ktorí zahynuli, keď došlo k ozbrojenému konfliktu na Ukrajine. Žiaľ, k dnešnému dňu zahynulo už 34 bratov a sestier.

Petro a Ľudmyla boli pokrstení v roku 1994. Boli manželmi 43 rokov.

Ľudmyla rozpráva: „Spolukresťania ma každý deň utešujú. Stále mi telefonujú. Dostala som aj list so slovami útechy z ukrajinskej pobočky. Veľmi ma to dojalo.“

Vojna sa začala 24. februára 2022. Petro, ktorý slúžil ako služobný pomocník v zbore posunkového jazyka, prišiel o život, keď sa 1. marca s rodinou pokúšali utiecť z Charkova, ktorý bol intenzívne bombardovaný.

V ten deň sa po niekoľkodňovom bombardovaní prehnali nad mestom bojové stíhačky a potom naň zaútočili. Rodina si zbalila len najnevyhnutnejšie veci a do 30 minút odišli z domu. Petro a Ľudmyla boli v jednom aute a ich syn Olexij s manželkou Marynou v druhom. „Išli sme autom dole ulicou v jednej obytnej štvrti, keď zrazu okolo nás začali padať bomby,“ rozpráva Ľudmyla. „Auto sa od výbuchov celé triaslo.“

Petro, ktorý mal 67 rokov, prudko stočil volant, aby sa vyhol zrážke s Olexijovým autom, no vážne sa zranil. Spolu s Ľudmylou ich vzali do nemocnice, kde Petro neskôr zraneniam podľahol. Ľudmylu šrapnel zasiahol do nohy a do brucha. Olexij a Maryna vyviazli bez zranenia. Ľudmyla sa dozvedela o Petrovej smrti tri dni po prepustení z nemocnice.

Ľudmyla hovorí: „Čím viac premýšľam o Jehovovej dobrote a jeho úžasných zámeroch, tým väčší vnútorný pokoj cítim. Som presvedčená, že v novom svete uvidím svojho manžela, a už sa tej šťastnej chvíle neviem dočkať.“

Dmytro a Kateryna boli manželmi osem rokov. Posledné slová, ktoré Dmytro Kateryne povedal, keď jej volal z práce, boli: „Čoskoro budem doma.“

Bolo to 8. marca 2022. O niekoľko hodín zavolal Kateryne Dmytrov kolega. Povedal jej, že Dmytro stúpil na mínu a bol prevezený do nemocnice. No päť hodín po operácii zomrel.

Kateryna rozpráva, ako sa cítila, keď sa dozvedela o manželovej smrti: „V tú noc ma Jehova nielenže držal za ruku, on ma niesol v náručí. Cítila som, že je veľmi blízko pri mne.“

Dmytro mal 28 rokov a bol pokrstený v roku 2006. Slúžil ako zborový starší v Doneckej oblasti.

Krátko po Dmytrovom pohrebe sa Kateryna vydala na 12-hodinovú cestu do bezpečnejšej časti krajiny. Vyjadrila sa: „Bratia a sestry z celej Ukrajiny a dokonca aj zo zahraničia ma utešovali. Ich láska naplnila moje srdce a to pomohlo zmierniť moju bolesť.“

Ďalej rozpráva: „Aj zvestovanie mi prináša útechu... Keď na mňa silno doľahne smútok, pripomínam si biblické verše, ktoré viem naspamäť, ako napríklad Filipanom 4:6, 7.“

Sme presvedčení, že Jehova bude aj naďalej zdrojom sily a útechy pre našich drahých bratov a sestry, ktorí v tomto vojnovom konflikte na Ukrajine prišli o niekoho blízkeho. (Žalm 61:1–3)