„Nech ťa Jehova žehná a ochraňuje. Nech na teba Jehova pohliadne s rozžiarenou tvárou a obdarí ťa priazňou. Nech Jehova pozdvihne k tebe svoju tvár a zaplaví ťa pokojom.“ (4. Mojžišova 6:24–26, Preklad nového sveta)

 „Nech ťa žehná Pán a nech ťa chráni! Nech ti Pán ukáže jasnú tvár a nech ti je milostivý! Nech Pán obráti svoju tvár k tebe a daruje ti pokoj!“ (4. Mojžišova 6:24–26, Katolícky preklad)

 Tieto slová sú známe ako áronovské požehnanie, podľa Árona, ktorý bol prvým veľkňazom v židovskom národe. (2. Mojžišova 28:1) No toto požehnanie pochádza od Boha. (4. Mojžišova 6:22, 23) Boh Mojžišovi povedal: „Povedz Áronovi a jeho synom: ‚Žehnajte izraelský ľud týmito slovami.‘“ A potom uviedol slová, ktoré sú zapísané vo 4. Mojžišovej 6:24–26. Verní kňazi poslúchali tento Boží príkaz. Vážili si aj Božie meno Jehova. a V 27. verši čítame: „[Kňazi] budú nad izraelským ľudom vzývať moje meno, aby som ich požehnal.“

 „Nech ťa Jehova žehná a ochraňuje.“ Jehova žehná tých, ktorí ho uctievajú, tak, že ich chráni, vedie a pomáha im, aby sa im darilo a boli šťastní. (Príslovia 10:22) Vo 4. Mojžišovej 6:24–26 sa zakaždým používa druhá osoba jednotného čísla. To môže naznačovať, že Boh nechcel požehnať iba celý národ, ale aj každého jedného Izraelitu.

 „Nech na teba Jehova pohliadne s rozžiarenou tvárou a obdarí ťa priazňou.“ Prosba, aby Boh na niekoho „pohliadol s rozžiarenou tvárou“, bola prosbou, aby Boh tomu človeku prejavil priazeň. b Táto veta sa dá preložiť aj takto: „Nech Jahve rozžiari svoju tvár nad tebou.“ (4. Mojžišova 6:25, Jeruzalemská Biblia) Jehova prejavuje svojmu ľudu priazeň tým, že je k nemu láskavý, súcitný a milosrdný. (Izaiáš 30:18)

 „Nech Jehova c pozdvihne k tebe svoju tvár a zaplaví ťa pokojom.“ Jehova k svojim služobníkom „pozdvihuje svoju tvár“ tak, že im s láskou venuje pozornosť a vlieva im pokoj. Podľa jednej príručky „hebrejské slovo pre pokoj (šalom) neznamená iba to, že človek nemá s druhými konflikty, ale aj to, že sa mu celkovo darí a cíti sa dobre, a to v telesnom aj duchovnom ohľade“.

 Ak Izraeliti chceli získať požehnanie, o ktorom sa píše v týchto veršoch, museli poslúchať Jehovu. (3. Mojžišova 26:3–6, 9) Keď sa im to darilo, Jehova bol verný svojmu slovu. Dobre to vidno z obdobia vlády niektorých izraelských kráľov, ako boli Šalamún a Ezechiáš. (1. Kráľov 4:20, 25; 2. Kroník 31:9, 10)

 Od kresťanov sa neočakáva, že sa budú naspamäť učiť toto požehnanie. Môžu však vyjadriť podobné prianie a pocity, keď sa k Bohu modlia za druhých alebo keď povzbudzujú svojich bratov a sestry. (1. Tesaloničanom 5:11, 25) Jehova sa nemení. Stále chce žehnať a chrániť svojich verných služobníkov. Preto môžu praví kresťania pociťovať pokoj a mať istotu, že Jehova sa na nich pozerá s rozžiarenou „tvárou“.

 Prvých desať kapitol 4. Mojžišovej obsahuje pokyny, ktoré dal Boh Izraelitom, keď sa na ceste do Zasľúbenej krajiny utáborili pri vrchu Sinaj. Kým tam asi rok táborili, Jehova z nich vytvoril národ a dal im súbor zákonov, ktoré sú známe ako zmluva Zákona.

 Jehova tiež Mojžišovi povedal, ako majú Áron a jeho synovia, ktorí boli vybratí za kňazov, žehnať Izraelitov. (4. Mojžišova 6:22, 23) Áron a jeho potomkovia odvtedy žehnali národ slovami uvedenými vo 4. Mojžišovej 6:24–26. Časom sa stalo zvykom, že kňaz odriekal toto požehnanie po poslednej obeti, ktorú v daný deň obetoval v chráme.

 Pozrite si krátke video o 4. Mojžišovej.