„Budeš chrániť tých, ktorí sa na teba plne spoliehajú, požehnáš ich trvalým pokojom, lebo ti dôverujú.“ (Izaiáš 26:3, Preklad nového sveta)

 „Toho, kto je pevnej mysle, zachovávaš v dokonalom pokoji, lebo v Teba dúfa.” (Izaiáš 26:3, Evanjelický preklad)

 Týmito slovami nás prorok Izaiáš uisťuje o tom, že Boh chráni tých, ktorí mu úplne dôverujú. Robí to tak, že im dáva vnútorný pokoj a pocit bezpečia.

 „Budeš chrániť tých, ktorí sa na teba plne spoliehajú.“ Táto časť verša opisuje tých, ktorí sú pevne rozhodnutí dôverovať Bohu Jehovovi za každých okolností. a Takíto ľudia si uvedomujú, že sú od neho závislí. Napríklad keď stoja pred dôležitými rozhodnutiami, nespoliehajú sa na svoj vlastný úsudok. Vo všetkom, čo robia, berú do úvahy, čo si o tom myslí Boh. (Príslovia 3:5, 6) Aby zistili, aký názor má Boh na nejakú vec, pozorne si čítajú jeho Slovo, Bibliu, a premýšľajú o tom. (Žalm 1:2; 119:15) Keď prežívajú niečo náročné, úpenlivo sa k Jehovovi modlia a prosia ho o pomoc. (Žalm 37:5; 55:22) Tým dávajú najavo, že sa naňho plne spoliehajú, a on na to reaguje tak, že im pomáha, aby cítili vnútorný pokoj.

 „Požehnáš ich trvalým pokojom.” V hebrejčine, v ktorej bola táto biblická kniha napísaná, je tu slovo pre „pokoj“ na zdôraznenie uvedené dvakrát. Na vyjadrenie tohto dôrazu sa tento výraz prekladá ako „trvalý pokoj“, „dokonalý pokoj“ alebo „úplný pokoj“. Inými slovami, tí, ktorí plne dôverujú Jehovovi, sa tešia z vnútorného pokoja, ktorý nie je závislý od ich okolností. (Žalm 112:7; 119:165) Takýto pokoj môže človek cítiť len vtedy, keď má blízky vzťah s Jehovom a snaží sa robiť to, čo sa mu páči. (Príslovia 3:32; Izaiáš 48:18)

 Tento „trvalý pokoj“ neznamená, že Boh zabráni tomu, aby jeho služobníci zažívali problémy alebo trápenie. (1. Samuelova 1:6, 7; Jób 6:1, 2; Žalm 31:9) Skôr to znamená, že im pomáha, aby svoje ťažkosti dokázali zvládnuť. (Izaiáš 41:10, 13) Na ich modlitby odpovedá tak, že im dáva múdrosť, silu a utešuje ich. (Žalm 94:19; Príslovia 2:6; Izaiáš 40:29) Vďaka tomu dokážu zostať pokojní, aj keď zažívajú niečo náročné. (Filipanom 4:6, 7)

 Prorok Izaiáš žil v ôsmom storočí pred n. l. Mnohí obyvatelia Judska v tom čase, ako aj v nasledujúcich desaťročiach, neboli verní Jehovovi. Preto Jehova dovolil, aby v roku 607 pred n. l. bolo ich hlavné mesto, Jeruzalem, zničené.

 No už viac ako sto rokov pred jeho zničením Izaiáš napísal prorockú pieseň, v ktorej chválil Jehovu. Je zaznamenaná v 26. kapitole. (Izaiáš 26:1–6) Táto pieseň poukazovala na to, že v budúcnosti bude jedno mesto v Judsku – zjavne Jeruzalem – znovu obnovené.

 Obnova Jeruzalema sa začala v roku 537 pred n. l. Keď bol Jeruzalem obnovený, verní Židia, ktorí sa doň vrátili, sa mohli cítiť bezpečne a povedať: „Máme silné mesto.“ (Izaiáš 26:1) No silné nebolo vďaka svojim hradbám, ale vďaka Jehovovmu požehnaniu a ochrane. (Izaiáš 26:2)

 Podobne je to aj dnes. Tí, ktorí Jehovovi úplne dôverujú, sa cítia bezpečne, pretože ho považujú za svoju „Skalu“, čiže za svoje útočisko. (Izaiáš 26:4)

 Pozrite si krátke video o biblickej knihe Izaiáš.