„Niekedy sa mi darí dávať si pozor na jazyk, ale inokedy trepem hlúposti, akoby mi niekto vypol mozog.“ ​(James)

 „Keď som v strese, hovorím, čo mi práve napadne, a keď som v pohode, hovorím zas viac, ako treba. Takže v podstate zakaždým niečo pokazím.“ ​(Marie)

 V Biblii sa píše, že „jazyk je oheň“ a „aký malý oheň stačí, aby zapálil taký veľký les!“ ​(Jakub 3:5, 6) Stáva sa ti často, že niečo povieš a potom sa cítiš trápne? Ak áno, tento článok je určený tebe.

•  Prečo sa mi stáva, že poviem nejakú hlúposť?

•  Ako držať jazyk na uzde?

•  Čo hovoria iní mladí?

 Nedokonalosť. V Biblii sa píše: „Všetci sa totiž mnohokrát potkýname. Ak sa niekto nepotkýna v slove, je dokonalý muž.“ ​(Jakub 3:2) Keďže sme nedokonalí, ľahko sa potkneme pri chôdzi aj v reči – a povieme niečo, čo sa vôbec nehodí.

 „Mám nedokonalú myseľ a nedokonalý jazyk, takže by bolo naivné myslieť si, že budem svoju myseľ a jazyk dokonale ovládať.“ ​(Anna)

 Príliš veľa hovoríš. V Biblii sa píše: „Pri hojnosti slov nechýba priestupok.“ ​(Príslovia 10:19) Ak niekto hovorí príliš veľa a druhých veľmi nepočúva, skôr či neskôr povie niečo, čo ich urazí.

 „Najinteligentnejší človek nemusí byť vždy ten, čo najviac hovorí. Ježiš bol najinteligentnejší človek, aký kedy žil, ale v určitých situáciách nepovedal ani slovo.“ ​(Julia)

 Sarkazmus. V Biblii sa píše: „Je ten, ktorý hovorí bezmyšlienkovito, akoby bodal mečom.“ ​(Príslovia 12:18) Bezmyšlienkovito hovorí napríklad ten, kto používa sarkazmus, teda zraňujúce slová, ktoré druhých zosmiešňujú. Takí ľudia možno povedia: „Veď to bol len vtip.“ Ale keď niekto iného ponižuje, nie je to veľmi vtipné. V Biblii je rada, aby sme druhých svojimi slovami nezhadzovali ani nezraňovali. (Efezanom 4:31)

 „Rada vtipkujem a bavím ľudí okolo seba, lenže niekedy skĺznem až k sarkazmu. Často si tým narobím problémy.“ ​(Oxana)

 Naučiť sa držať jazyk na uzde nemusí byť vôbec jednoduché. Ale našťastie nám s tým môže pomôcť Biblia. Pouvažuj napríklad o týchto radách:

 „Vyrozprávajte sa vo svojom srdci... a mlčte.“ ​(Žalm 4:4)

 V určitých situáciách je najlepšie zostať ticho. „To, ako sa na vec pozerám, keď som vrcholne vytočená, sa môže veľmi líšiť od toho, ako sa na to budem pozerať neskôr,“ hovorí Laura. „Keď sa upokojím, obyčajne som veľmi rada, že som nepovedala, čo mi práve napadlo.“ Ak nechceš povedať niečo, čo budeš neskôr ľutovať, skús najprv niekoľko sekúnd počkať a až potom sa vyjadri. Možno sa tak vyhneš tomu, že by si povedal niečo trápne.

 „Či ucho neskúma slová, tak ako podnebie ochutnáva jedlo?“ ​(Jób 12:11)

 Trápnym chvíľam sa môžeš vyhnúť aj tak, že nehovoríš bez rozmýšľania, ale najprv sa spýtaš sám seba:

•   Je to, čo chcem povedať, pravda? Je to láskavé? Je nutné to povedať? (Rimanom 14:19)

•   Ako by som sa cítil, keby to niekto povedal mne? (Matúš 7:12)

•   Ukážem tým, že si vážim názor iných? (Rimanom 12:10)

•   Je teraz ten správny čas, aby som to povedal? (Kazateľ 3:7)

 „S pokorou mysle považujte ostatných za vyšších od seba.“ ​(Filipanom 2:3)

 Táto rada ti môže pomôcť, aby si sa na druhých pozeral pozitívne. A pozitívny pohľad ti zasa pomôže, aby si nereagoval prudko, ale najprv premýšľal, až potom hovoril. A keby si to niekedy nezvládol a niekoho svojimi slovami zranil, pokora ti pomôže ospravedlniť sa. (Matúš 5:23, 24) Urob to čo najskôr a buď rozhodnutý, že si odteraz dáš na jazyk ešte väčší pozor.