Šikanovanie by sa nemalo brať na ľahkú váhu. Pri jednej štúdii v Spojenom kráľovstve sa zistilo, že k viac ako 40 percentám samovrážd mladých, o ktorých podali správu miestne médiá, zjavne prispelo šikanovanie.

 Šikanovanie zahŕňa viac ako len fyzické útoky. Môžu k nemu patriť aj:

•   Slovné útoky. „Dievčatá dokážu slovami poriadne ublížiť,“ hovorí 20-ročná Celine. „Nikdy nezabudnem, aké prezývky mi dávali a čo mi hovorili. Vyvolávali vo mne pocit, že som neschopná, že o mňa nik nestojí, že nie som súca na nič. Keby ma zbili, to by som asi ľahšie zniesla.“

•   Vyčleňovanie z kolektívu. „Spolužiaci sa mi začali vyhýbať,“ hovorí 18-ročná Haley. „V jedálni predstierali, že celý stôl je obsadený, aby som si k nim nemohla sadnúť. Celý rok som preplakala a vždy som jedávala sama.“

•   Kyberšikanovanie. Štrnásťročný Daniel hovorí: „Len niekoľko úderov do klávesnice počítača môže niekomu zničiť povesť alebo aj život. Vyzerá to prehnane, ale môže sa to stať!“ Ku kyberšikanovaniu patrí aj posielanie urážajúcich esemesiek alebo fotografií cez mobil.

 Toto sú niektoré z častých dôvodov:

•   Sami zažili šikanovanie. „Druhí mi ubližovali a mne to už išlo tak na nervy, že som aj ja začal šikanovať iných. Proste len preto, aby som zapadol,“ pripúšťa mladý Antonio. „Keď som sa nad tým neskôr zamyslel, uvedomil som si, aké to bolo zlé!“

•   Nemajú dobré vzory. „Veľakrát sa mladí správajú k druhým... tak, ako to vidia u svojich rodičov, starších súrodencov alebo u iných príbuzných,“ píše Jay McGraw v knihe venujúcej sa šikanovaniu. (Life Strategies for Dealing With Bullies)

•   Zakrývajú tým vlastnú neistotu. „Mladí, ktorí druhých šikanujú, sa tvária nadradene, no často tým maskujú hlbokú bolesť alebo pocit nedostatočnosti,“ poznamenáva Barbara Colorosová v knihe The Bully, the Bullied, and the Bystander.

•   Samotári. Niektorí mladí nie sú takí spoločenskí, preto sa od druhých odťahujú. Tak sa stávajú ľahkým terčom šikanovania.

•   Mladí, ktorí sa odlišujú. Niektorí mladí sú šikanovaní pre svoj výzor, rasu, náboženstvo alebo dokonca pre nejaký hendikep – pre hocičo, čo poslúži ako zámienka na šikanovanie.

•   Mladí, ktorí si neveria. Agresori dokážu vycítiť, kto má o sebe nízku mienku. A práve na takýchto ľudí sa zameriavajú, keďže sa málokedy bránia.

•   Ignoruj provokáciu. „Chcú vidieť, či ťa to zobralo,“ hovorí mladá Kylie. „Ak ich ignoruješ, prestane ich to baviť.“ Podľa Biblie je dobré ovládať sa a zostať pokojný. (Príslovia 29:11)

•   Neodplácaj sa. Pomstou sa problém nevyrieši, iba zhorší. Biblia radí: „Nikomu neodplácajte zlé zlým.“ ​(Rimanom 12:17; Príslovia 24:19)

•   Predvídaj. Ak je to čo len trochu možné, vyhni sa ľuďom, ktorí by ťa mohli šikanovať, ako aj situáciám, pri ktorých by mohlo k šikanovaniu dôjsť. (Príslovia 22:3)

•   Prekvap ho reakciou, akú nečakal. Biblia hovorí: „Odpoveď, keď je mierna, odvracia zúrivý hnev.“ ​(Príslovia 15:1)

•   Obráť to na žart. Ak sa ti napríklad niekto posmieva, že si tučný, môžeš mu povedať: „Fakt? A ja som si myslel, že sú to svaly!“

•   Odíď. Devätnásťročná Nora hovorí: „Ak zostaneš ticho, ukážeš, že si zrelý a že si silnejší než ten, kto ťa šikanuje. Prejavíš tým sebaovládanie, niečo, čo tomu druhému chýba.“

•   Buduj si sebaúctu. „Druhí vycítia, keď nie si v pohode,“ hovorí Rita. „Môžu to využiť a sebaúctu ti zničiť úplne.“

•   Povedz to niekomu. Pri jednom prieskume sa zistilo, že viac ako polovica mladých, ktorí boli šikanovaní cez internet, o tom nikomu nepovedala, zrejme preto, že sa hanbili (najmä chlapci) alebo sa báli odplaty. Ale pamätaj, že ak o šikanovaní mlčíš, nahrávaš útočníkovi. Keď to niekomu povieš, môže to byť prvý krok, aby si sa tejto nočnej mory zbavil.