Zdravotné problémy môžu mať rôznu podobu.

•   U niektorých ľudí si všimneš chorobu hneď, iní vôbec nevyzerajú, že sú chorí.

•   U niektorých sa zdravotné ťažkosti objavia len z času na čas, u iných sú súčasťou každodenného života.

•   Niektoré choroby sa dajú liečiť alebo aspoň držať pod kontrolou, iné sú degeneratívne, dokonca ohrozujú život.

 Takéto choroby sa nevyhýbajú ani mladým. Štyria z nich nám porozprávali, ako to zvládajú. Ak máš aj ty nejaký zdravotný problém, veríme, že ťa ich vyjadrenia povzbudia.

•  GUÉNAELLE

•  ZACHARY

•  ANAÏS

•  JULIANA

 Najťažšie je pre mňa to, že nemôžem robiť všetko, čo by som chcela. A tých vecí je tak veľa! Ale ja sa každý deň musím prispôsobiť tomu, ako sa cítim.

 Mám neuromuskulárne ochorenie, dôsledkom ktorého mozog neodovzdáva telu správne informácie. Niekedy sa mi rôzne časti tela roztrasú alebo nimi nedokážem pohnúť. Je pre mňa ťažké hýbať sa, rozprávať, čítať, písať a pochopiť, čo hovoria druhí. Keď som na tom veľmi zle, starší z nášho zboru sa so mnou modlia. Hneď sa cítim lepšie.

 Bez ohľadu na to, čím prechádzam, vždy cítim, že Jehova je pri mne a že ma podporuje. Nechcem, aby mi choroba bránila naplno mu slúžiť. V prvom rade sa snažím pomáhať druhým dozvedieť sa o biblickom sľube, že Boh Jehova čoskoro premení túto zem na raj a utrpenie sa stane vecou minulosti. (Zjavenie 21:1–4)

 Na zamyslenie: Ako môžeš prejavovať druhým súcit tak ako Guénaelle? (1. Korinťanom 10:24)

 V 16 rokoch mi lekári diagnostikovali agresívnu formu mozgového nádoru. Povedali mi, že mám pred sebou iba osem mesiacov života. Odvtedy o svoj život stále bojujem.

 Nádory spôsobili, že som na pravú polovicu tela ochrnutý. Nedokážem chodiť, a preto musí byť vždy niekto doma, aby mi pomohol pohybovať sa.

 Následkom tejto choroby je pre mňa ťažké komunikovať. Predtým som bol veľmi aktívny. Bavilo ma vodné lyžovanie, basketbal a volejbal. Keďže som Jehovov svedok, aktívne som sa zapájal do kresťanskej služby. Myslím, že väčšina ľudí si ani nevie predstaviť, aké to je, keď nemôžete robiť veci, ktoré máte tak veľmi radi.

 Povzbudzujú ma slová z Izaiáša 57:15, lebo ma uisťujú, že Jehova je s tými, ktorí sú „zdrvení v duchu“, a že sa o mňa stará. A v Izaiášovi 35:6 je zaznamenaný Jehovov sľub, že budem môcť znovu chodiť a slúžiť mu v dokonalom zdraví.

 Aj keď je niekedy veľmi ťažké žiť s touto chorobou, som si istý, že ma Jehova podporuje. Môžem sa k nemu modliť, a tak mám vždy niekoho, s kým sa môžem porozprávať, keď mi je smutno alebo keď sa bojím smrti. Od Jehovovej lásky ma nemôže nič oddeliť. (Rimanom 8:39)

 Zachary zomrel vo veku 18 rokov, dva mesiace po tomto rozhovore. Až do konca svojho života si zachoval silnú vieru v Boží sľub, že v raji na zemi nastane vzkriesenie.

 Na zamyslenie: Ako ti môže tak ako Zacharymu pomôcť modlitba, aby si zostal v Božej láske?

 Niekoľko dní po narodení som mala krvácanie do mozgu. To mi postihlo celé telo, najmä nohy.

 Dnes dokážem prejsť kratšie vzdialenosti pomocou chodúľky, no zvyčajne sa pohybujem na vozíčku. Mávam tiež kŕče, pre ktoré nedokážem vykonávať činnosti vyžadujúce precíznosť, napríklad písanie rukou.

 Náročné nie je len samotné ochorenie, ale aj liečba. Odmalička musím chodiť niekoľkokrát do týždňa na rehabilitáciu. Prvú veľkú operáciu som podstúpila v piatich rokoch a odvtedy som bola na ďalších troch. Posledné dve boli zvlášť náročné, lebo som nebola doma tri mesiace, kým som sa nezotavila.

 Veľmi mi pomáha rodina. Vieme sa dobre zasmiať, a práve to potrebujem, keď som veľmi smutná. Mama a sestry mi pomáhajú pekne sa upraviť, lebo sama to nedokážem. Je mi ľúto, že nemôžem nosiť topánky s vysokým podpätkom. No raz som to aj tak vyskúšala, keď som si ešte ako dieťa „obula“ topánky na ruky. Všetci sme sa na tom dobre pobavili!

 Nechcem, aby sa všetko točilo len okolo mojej choroby. Učím sa niekoľko jazykov. Chodím plávať, aby mi nebolo ľúto, že nemôžem surfovať alebo snoubordovať. Som Jehovova svedkyňa a rada hovorím druhým o svojej viere. Zdá sa, že ľudia ma veľmi pozorne počúvajú.

 Rodičia mi odmalička hovorili, že moje ochorenie je len dočasné. Postupne som si aj ja vypestovala vieru v Jehovu a v jeho sľub, že odstráni všetky formy utrpenia, teda i moju chorobu. To mi dáva silu ísť ďalej. (Zjavenie 21:3, 4)

 Na zamyslenie: Čo môžeš spraviť pre to, aby „sa všetko netočilo len okolo tvojej choroby“, ako to robí Anaïs?

 Mám bolestivú autoimunitnú chorobu, ktorá môže poškodiť srdce i pľúca a zhoršiť krvný obraz. Mne už poškodila obličky.

 V desiatich rokoch mi zistili lupus, chorobu, pre ktorú pociťujem bolesti, únavu a mávam výkyvy nálady. Niekedy sa cítim bezcenná.

 Keď som mala 13 rokov, prišla k nám jedna Jehovova svedkyňa. Prečítala mi Izaiáša 41:10, kde Boh Jehova hovorí: „Neboj sa, veď som s tebou... Ja ťa budem pevne držať svojou pravicou spravodlivosti.“ Poprosila som Jehovových svedkov, aby so mnou študovali Bibliu. Odvtedy prešlo asi osem rokov a ja s radosťou slúžim Bohu. Nechcem, aby choroba ovládala môj život. Cítim, že mi Jehova dáva „moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené“, takže dokážem mať stále pozitívny postoj. (2. Korinťanom 4:7)

 Na zamyslenie: Ako ti môžu tak ako Juliane pomôcť slová z Izaiáša 41:10, aby si mal stále pozitívny postoj?