Bohatý muž a Lazar sú fiktívne postavy, o ktorých hovoril Ježiš v jednom zo svojich príbehov. (Lukáš 16:19–31) Títo muži predstavujú dve skupiny ľudí: (1) pyšných židovských náboženských vodcov z Ježišových čias a (2) chudobných, ale úprimných ľudí, ktorí reagovali na Ježišovo posolstvo.

V tomto článku sa dozviete:

•  Čo povedal Ježiš o boháčovi a Lazarovi?

•  Naozaj sa tento príbeh stal?

•  Podporuje toto podobenstvo náuku o pekle?

•  Aký význam má podobenstvo o boháčovi a Lazarovi?

 V 16. kapitole Evanjelia podľa Lukáša Ježiš opisuje dvoch mužov, ktorým sa úplne zmenila situácia.

 Stručne si zhrňme toto podobenstvo: Bohatý muž žil vo veľkom luxuse. Pred jeho bránu prinášali žobráka, ktorý sa volal Lazar. Dúfal, že dostane nejaké jedlo, ktoré spadne z boháčovho stola. Časom Lazar zomrel a anjeli ho odniesli k Abrahámovi. Zomrel aj boháč a pochovali ho. Obidvaja muži si v tomto príbehu uvedomujú, čo sa s nimi deje, aj keď sú už po smrti. Boháč trpí v planúcom ohni a prosí Abraháma, aby poslal Lazara, nech mu kvapkou vody ochladí jazyk. No Abrahám boháčovu žiadosť odmieta a hovorí, že ich situácia sa zmenila a že teraz je medzi nimi obrovská priepasť, cez ktorú sa nedá prejsť.

 Nie, je to len podobenstvo, ktorým chcel Ježiš odovzdať dôležité poučenie. V tom sa zhodujú aj učenci. Napríklad v Lutherovej Biblii z roku 1912 sa v popise k tejto kapitole uvádza, že ide o podobenstvo. A v katolíckej Jeruzalemskej Biblii sa v poznámke pod čiarou píše, že ide o „príbeh – podobenstvo, bez akéhokoľvek historického podkladu“.

 Učil Ježiš, že existuje život po smrti? Chcel týmto podobenstvom povedať, že niektorí ľudia po smrti trpia v pekle a že Abrahám a Lazar šli do neba? Je viacero dôvodov, prečo si môžeme byť istí, že to tak nie je.

 Napríklad:

•   Ak by bol boháč skutočne v ohni, nevyparila by sa kvapka vody na Lazarovom prste?

•   A ak by sa aj nevyparila, mohla by mu kvapka vody priniesť úľavu v jeho utrpení v ohni?

•   Ako by mohol byť Abrahám v nebi, keď Ježiš jasne povedal, že kým bol tu na zemi, ešte nikto nevystúpil do neba? (Ján 3:13)

 Nie. Hoci je to len podobenstvo, niektorí tvrdia, že symbolizuje to, že dobrí ľudia idú do neba a zlí do pekla. a

 No je takýto záver rozumný? Skúsme sa nad tým zamyslieť.

 Náuka o pekle nie je v súlade s tým, čo sa v Biblii píše o stave mŕtvych. V Biblii sa nikde nehovorí, že všetci dobrí ľudia idú do neba ani že zlí trpia v pekle. Naopak, jasne sa v nej píše: „Živí vedia, že zomrú, ale mŕtvi nevedia vôbec nič.“ (Kazateľ 9:5)

 Toto podobenstvo poukazuje na dve skupiny ľudí, ktorým sa mala úplne zmeniť situácia.

 Boháč predstavoval židovských náboženských vodcov, „ktorí mali radi peniaze“. (Lukáš 16:14) Počuli, čo Ježiš hovoril, ale neprijímali jeho posolstvo. A na bežných ľudí sa pozerali zvrchu. (Ján 7:49)

 Lazar predstavoval obyčajných ľudí, ktorí prijali Ježišovo posolstvo a ktorými židovskí náboženskí vodcovia pohŕdali.

 Situácia týchto dvoch skupín sa však radikálne zmenila.

•   Židovskí náboženskí vodcovia si mysleli, že Boh ich schvaľuje. No keď odmietli Ježišovo posolstvo, Boh ich uctievanie už neprijímal a z jeho pohľadu akoby zomreli. Bolo pre nich utrpením počúvať správu, ktorú hlásal Ježiš a jeho učeníci. (Matúš 23:29, 30; Skutky 5:29–33)

•   Obyčajní ľudia, o ktorých sa náboženskí vodcovia vôbec nestarali, mohli teraz získať Božiu priazeň. Mnohí z nich Ježišovo posolstvo prijali a mali z neho úžitok. A z Božej priazne sa mohli tešiť dokonca navždy. (Ján 17:3)