Hriech je akýkoľvek skutok, myšlienka alebo cit v rozpore s Božími normami. Hriech je porušenie Božích zákonov – keď človek koná niečo, čo je nespravodlivé, čiže nesprávne z Božieho hľadiska. (1. Jána 3:4; 5:17) V Biblii sa píše, že človek hreší aj vtedy, keď nerobí to, čo je správne. (Jakub 4:17)

 V jazykoch, v ktorých bola Biblia napísaná, slovo hriech znamená „minúť cieľ“. Napríklad v starovekom Izraeli bola istá skupina vojakov známa tým, že zručne narábala s prakom. V Biblii sa píše, že „každý z nich strieľal kameňmi z praku navlas presne a nemíňal sa“. (Sudcovia 20:16) Hebrejský výraz „nemíňal sa“, ktorý je tu použitý, doslovne znamená „nehrešil“. Takže hrešiť znamená minúť cieľ – a týmto cieľom je žiť v súlade s dokonalými Božími normami.

 Boh má ako Stvoriteľ právo určovať ľuďom normy. (Zjavenie 4:11) Za svoje skutky sa mu budeme zodpovedať. (Rimanom 14:12)

Dá sa úplne vyhnúť hriechu?

 Nie. V Biblii sa píše, že „všetci zhrešili a nedosahujú Božiu slávu“. (Rimanom 3:23; 1. Kráľov 8:46; Kazateľ 7:20; 1. Jána 1:8) Prečo je to tak?

 Prví ľudia, Adam a Eva, boli na začiatku bezhriešni. Boli totiž stvorení ako dokonalí, na Boží obraz. (1. Mojžišova 1:27) Pre svoju neposlušnosť Bohu však prišli o dokonalosť. (1. Mojžišova 3:5, 6, 17–19) Na svoje deti, ktoré sa im neskôr narodili, preniesli hriech a nedokonalosť podobne, ako sa prenáša dedičná choroba. (Rimanom 5:12) Izraelský kráľ Dávid to opísal takto: „Hriešny som sa narodil.“ ​(Žalm 51:7, Preklad A. Boteka s komentármi Jeruzalemskej Biblie) a

Sú niektoré hriechy väčšie než iné?

 Áno. V Biblii sa napríklad píše, že muži zo starovekej Sodomy „boli zlí a boli veľkými hriešnikmi“ a ich hriech bol „veľmi ťažký“. (1. Mojžišova 13:13; 18:20) Zamyslime sa nad tým, čo určuje, o aký veľký či ťažký hriech ide.

1.   Miera závažnosti. Biblia nás varuje pred takými vážnymi hriechmi, ako je sexuálna nemravnosť, modlárstvo, kradnutie, opilstvo, vydieranie, vražda či špiritizmus. (1. Korinťanom 6:9–11; Zjavenie 21:8) Tieto hriechy sú v Biblii postavené do protikladu s neúmyselnými hriechmi, ako sú napríklad slová alebo skutky, ktorými niekoho nechtiac zraníme. (Príslovia 12:18; Efezanom 4:31, 32) Napriek tomu nás Biblia povzbudzuje, aby sme nezľahčovali žiaden hriech, pretože každý hriech môže viesť k vážnejšiemu porušeniu Božích zákonov. (Matúš 5:27, 28)

2.   Pohnútka. Niektorých hriechov sa ľudia dopustia z nevedomosti, teda preto, že nevedia, čo Boh vyžaduje. (Skutky 17:30; 1. Timotejovi 1:13) Hoci Biblia takéto hriechy neospravedlňuje, robí rozdiel medzi tým, keď človek hreší z nevedomosti, a tým, keď úmyselne porušuje Božie zákony. (4. Mojžišova 15:30, 31) Úmyselné hriechy odhaľujú, že človek má „zlé srdce“. (Jeremiáš 16:12)

3.   Opakovanie. Biblia tiež robí rozdiel medzi tým, či sa človek dopustí nejakého hriechu len raz alebo opakovane. (1. Jána 3:4–8) Tých, ktorí hrešia úmyselne, aj keď už vedia, čo je správne, Boh posúdi nepriaznivo. (Hebrejom 10:26, 27)

 Ľudí, ktorí vážne zhrešili, možno premáhajú silné pocity viny. Napríklad kráľ Dávid napísal: „Moje previnenia mi presiahli nad hlavu; ako ťažký náklad sú mi príliš ťažké.“ ​(Žalm 38:4) No v Biblii nachádzame tieto povzbudzujúce slová: „Nech zlý opustí svoju cestu a škodiaci muž svoje myšlienky a nech sa vráti k Jehovovi, ktorý sa zmiluje nad ním a k nášmu Bohu, lebo odpustí vo veľkej miere.“ ​(Izaiáš 55:7)