Niekedy áno. Napríklad keď ľudia zmenia svoje správanie, on zmení svoj názor na nich alebo postoj k nim. Vidno to zo situácie, keď Boh poslal Jeremiáša, aby starovekému Izraelu oznámil nepriaznivý rozsudok. Povedal mu: „Možno počúvnu a každý sa vráti zo svojej zlej cesty. A ja sa zmilujem a nedopustím na nich nešťastie, ktoré som si predsavzal dopustiť na nich pre ich zlé skutky.“ ​(Jeremiáš 26:3, Preklad A. Boteka s komentármi Jeruzalemskej Biblie)

 V mnohých Bibliách sa tento verš prekladá tak, že Boh „oľutuje nešťastie“, ktoré chcel na Izraelitov dopustiť. To by mohlo vyvolať dojem, akoby Boh urobil chybu. No pôvodné hebrejské slovo preložené ako „oľutovať“ znamená aj „zmeniť názor, postoj či zámer“. Abraham J. Heschel, profesor židovskej etiky a mysticizmu, sa k tejto myšlienke vyjadril: „Zmena v správaní človeka vedie k zmene Božieho rozsudku.“

 To, že Boh môže zmeniť svoj názor či zámer, však neznamená, že to robí zakaždým. Všimnite si niekoľko situácií, v ktorých Boh svoj názor alebo rozhodnutie nezmenil.

•   Keď Balak chcel, aby Boh zmenil svoj postoj k izraelskému národu a preklial ho, Boh to neurobil. (4. Mojžišova 23:18–20)

•   Keď sa kráľ Saul zatvrdil v zlom konaní, Boh rozhodol, že už viac nebude kráľom nad Izraelom, a svoje rozhodnutie nezmenil. (1. Samuelova 15:28, 29)

•   Boh splní svoj sľub, že jeho Syn bude kňazom po celú večnosť. A svoj zámer nezmení. (Žalm 110:4)

 Áno, v Biblii sú zapísané Božie slová: „Ja som Jahve a nemením sa.“ ​(Malachiáš 3:6, Preklad A. Boteka) Podobná myšlienka je v Jakubovi 1:17, kde sa o Bohu píše ako o „Otcovi svetiel, u ktorého nieto zmeny“. (Roháčkov preklad) Tieto výroky však nie sú v rozpore s myšlienkou, že Boh niekedy mení svoje názory. Boh je nemenný v tom zmysle, že sa nemení jeho osobnosť ani jeho normy – vždy koná na základe lásky a spravodlivosti. (5. Mojžišova 32:4; 1. Jána 4:8) No pokyny, ktoré ľuďom dáva, sa v priebehu času môžu meniť. Napríklad kráľ Dávid raz viedol po sebe dve bitky a ku každej z nich dostal od Boha úplne iné pokyny. V oboch prípadoch viedli k úspechu. (2. Samuelova 5:18–25)

 Nie, neľutuje. Je mu však ľúto, že väčšina ľudí ho ignoruje a odmieta ho poslúchať. V súvislosti s podmienkami, aké na zemi vládli pred potopou, sa v Biblii píše: „Jehova pocítil ľútosť, že urobil na zemi ľudí, a v srdci ho zabolelo.“ ​(1. Mojžišova 6:6) V tomto verši je spojenie „pocítiť ľútosť“ prekladom hebrejského slova, ktoré môže znamenať „zmeniť názor, postoj či zámer“. Boh zmenil svoj postoj k väčšine ľudí pred potopou, pretože sa stali skazenými. (1. Mojžišova 6:5, 11) No hoci ho v srdci zabolelo, keď videl, že sa rozhodli konať zlo, neoľutoval, že vytvoril ľudstvo ako také. Potvrdzuje to i fakt, že zachránil Noacha a jeho rodinu, čím vlastne ľudstvo zachoval. (1. Mojžišova 8:21; 2. Petra 2:5, 9)