Výraz „Nový Jeruzalem“ sa v Biblii vyskytuje dvakrát a je to názov symbolického mesta. Toto mesto predstavuje Ježišových nasledovníkov, ktorí s ním budú vládnuť v nebi v Božom Kráľovstve. (Zjavenie 3:12; 21:2) Z Biblie vyplýva, že táto skupina môže byť nazvaná aj Kristova nevesta.

1.   Nový Jeruzalem je v nebi. Keď sa v Biblii spomína Nový Jeruzalem, hovorí sa o ňom, že zostupuje z neba a že jeho brány strážia anjeli. (Zjavenie 3:12; 21:2, 10, 12) Okrem toho veľkosť tohto mesta naznačuje, že sa nemôže nachádzať na zemi. Píše sa o ňom, že má tvar kocky a jeho obvod je „dvanásťtisíc štádií“. a (Zjavenie 21:16) Keďže jeho dĺžka, šírka a výška sú rovnaké, mesto by muselo siahať do výšky takmer 560 kilometrov, teda až do vesmíru.

2.   Nový Jeruzalem, Kristovu nevestu, tvorí určitá skupina Ježišových nasledovníkov. Nový Jeruzalem je v Zjavení 21:9 a 10 opísaný ako „nevesta, Baránkova manželka“. V tomto symbolickom opise výraz „Baránok“ označuje Ježiša Krista. (Ján 1:29; Zjavenie 5:12) „Baránkova manželka“, teda Kristova manželka, predstavuje kresťanov, ktorí budú spolu s Kristom v nebi. Môžeme to povedať, lebo na iných miestach v Biblii je vzťah medzi Ježišom a touto skupinou kresťanov prirovnaný práve k vzťahu manžela a manželky. (2. Korinťanom 11:2; Efezanom 5:23–25) Totožnosť Nového Jeruzalema nám pomáha určiť aj to, že na jeho základových kameňoch je napísaných „dvanásť mien dvanástich Baránkových apoštolov“. (Zjavenie 21:14) V Biblii je „stavba, ktorá... má za základ apoštolov a prorokov“, stotožnená s kresťanmi, ktorí sú povolaní k nebeskému životu. (Efezanom 2:20, Jeruzalemská Biblia)

3.   Nový Jeruzalem sa podieľa na vládnutí. Staroveký Jeruzalem, hlavné mesto Izraela, bol sídlom kráľa Dávida, Šalamúna a ich potomkov, ktorí vládli „na Jehovovom tróne“. (1. Paralipomenon 29:23) Jeruzalem, nazývaný „sväté mesto“, teda predstavoval Božiu vládu prostredníctvom kráľov z Dávidovej rodovej línie. (Nehemiáš 11:1) Aj Nový Jeruzalem je nazvaný „sväté mesto“ a tvoria ho tí, ktorí budú spolu s Ježišom „vládnuť ako králi nad zemou“. (Zjavenie 5:9, 10; 21:2)

4.   Nový Jeruzalem prinesie ľuďom veľa dobrého. Apoštol Ján videl Nový Jeruzalem „zostupovať z neba od Boha“. (Zjavenie 21:2, Evanjelický preklad) To naznačuje, že Boh Nový Jeruzalem používa, aby ovplyvňoval a riadil záležitosti mimo nebeskej sféry. Toto vyjadrenie spája Nový Jeruzalem s Božím Kráľovstvom, ktoré má presadiť, aby sa Božia vôľa diala tak „ako v nebi, tak i na zemi“. (Matúš 6:10) Boží zámer so zemou a s ľuďmi zahŕňa:

   •   Odstránenie hriechu. Z Nového Jeruzalema vyteká „rieka vody života“. Jej voda zavlažuje „stromy života“, ktoré slúžia „na liečenie národov“. (Zjavenie 22:1, 2) Vďaka tomu budú ľudia telesne aj duchovne uzdravení a zbavení hriechu. Získajú dokonalý život, ktorý Boh pôvodne pre ľudí zamýšľal. (Rimanom 8:21)

   •   Obnovenie dobrého vzťahu medzi Bohom a ľuďmi. Hriech ľudí odcudzuje od Boha. (Izaiáš 59:2) Keď bude hriech odstránený, v plnej miere sa splní proroctvo: „Boží stan je s ľudstvom a bude bývať s nimi a oni budú jeho ľudom. A sám Boh bude s nimi.“ ​(Zjavenie 21:3)

   •   Odstránenie utrpenia a smrti. Boh prostredníctvom svojho Kráľovstva ľuďom zotrie „každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti“. (Zjavenie 21:4)