Tak Biblia, ako aj osobné skúsenosti ľudí ukazujú, že Boh naozaj vypočúva modlitby. V Biblii o Bohu čítame: „Túžbu tých, ktorí sa ho boja, splní a ich volanie o pomoc vypočuje a zachráni ich.“ ​(Žalm 145:19) Ale to, či vypočuje aj vašu modlitbu, do veľkej miery závisí od vás samých. Ako to? Všimnite si, čo je podľa Biblie nevyhnutné, aby bola modlitba vypočutá.

Čo si Boh všíma

•   Či sa modlíme iba k nemu. Nemali by sme sa modliť k Ježišovi, Márii, svätým, anjelom ani k obrazom a sochám. Len o Bohu Jehovovi sa v Biblii píše, že vypočúva modlitbu. (Žalm 65:2)

•   Či sa modlíme v súlade s jeho vôľou, teda v súlade s tým, čo si podľa Biblie praje. (1. Jána 5:14)

•   Či sa modlíme v mene Ježiša, a tak dávame najavo, že uznávame jeho autoritu. Ježiš povedal: „Nikto neprichádza k Otcovi, iba prostredníctvom mňa.“ ​(Ján 14:6)

•   Či sa modlíme vo viere, a ak je to potrebné, prosíme o jej posilnenie. (Matúš 21:22; Lukáš 17:5)

•   Či sme pokorní a či je naša modlitba úprimná. Biblia hovorí: „Jehova je vysoko, a predsa vidí pokorného.“ ​(Žalm 138:6)

•   Či sme vytrvalí. Ježiš nabádal: „Stále proste, a bude vám dané.“ ​(Lukáš 11:9)

Na čom Bohu nezáleží

•   Akej sme rasy či národnosti. „Boh nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.“ ​(Skutky 10:34, 35)

•   V akej polohe sa modlíme. Je jedno, či pri modlitbe sedíme, sme sklonení, kľačíme, alebo stojíme. (1. Paralipomenon 17:16; Nehemiáš 8:6; Daniel 6:10; Marek 11:25)

•   Či sa modlíme nahlas, alebo v duchu. Boh nás môže vypočuť, aj keď sa modlíme v duchu, takže nás druhí nepočujú. (Nehemiáš 2:1–6)

•   Či sa modlíme o závažné veci, alebo o maličkosti. Boh nás povzbudzuje, aby sme naňho uvrhli „všetku svoju úzkostlivú starosť, lebo sa o [nás] stará“. (1. Petra 5:7)