Deti si už veľmi skoro môžu všimnúť, že niektorí ľudia sa nesprávajú pekne k tým, ktorí majú inú farbu pleti alebo inú národnosť. Ako môžete svojmu dieťaťu pomôcť, aby ho neovplyvnili rasové predsudky? A čo môžete urobiť, ak je vaše dieťa ich obeťou?

V tomto článku sa dozviete

•  Ako sa s dieťaťom rozprávať o rasových či národnostných rozdieloch

•  Ako deťom vysvetliť, čo je rasizmus

•  Ako dať dieťaťu dobrý príklad

•  Čo ak je vaše dieťa obeťou predsudkov

 Čo mu môžete vysvetliť. Ľudia, ktorí žijú v rôznych krajinách, sú veľmi rozmanití, a to sa týka tak kultúry, ako aj toho, ako vyzerajú. No niektorí ľudia sa k iným správajú zle len preto, že nevyzerajú rovnako ako oni alebo majú iné zvyky.

 V Biblii sa však píše, že všetci ľudia majú jedného spoločného predka. To znamená, že všetci sme vlastne príbuzní.

 „Zistili sme, že pre naše deti je dobré, keď sa stretávajú s ľuďmi z rôznych rás a kultúr. Vďaka tomu môžu vidieť, že každý človek si zaslúži, aby sme sa k nemu správali s láskou a úctou.“ (Karen)

 Skôr či neskôr bude vaše dieťa v správach počuť o diskriminácii alebo dokonca o zločinoch motivovaných rasizmom. Ako mu to môžete vysvetliť? To do veľkej miery závisí od jeho veku.

•   Deti v predškolskom veku. „Malé deti sú veľmi vnímavé na to, čo je spravodlivé a čo nie,“ vyjadrila sa pre časopis Parents Dr. Allison Briscoe-Smithová. „To je výborný základ na rozhovor o nespravodlivosti.“

•   Deti v predpubertálnom veku. Deti vo veku od 6 do 12 rokov sú zvedavé a niekedy kladú ťažké otázky. Odpovedzte im na ne najlepšie, ako len viete. Hovorte s deťmi o diskriminácii, ktorú vidia v škole a v médiách, a využite tieto rozhovory ako príležitosť vysvetliť im, že rasové predsudky sú nesprávne.

•   Deti v tínedžerskom veku. V tomto veku sú deti už schopné pochopiť aj zložitejšie veci. Preto je toto obdobie skvelou príležitosťou, aby ste so svojím dieťaťom hovorili o rasovej neznášanlivosti alebo diskriminácii, ktorá sa spomína v médiách.

 „S našimi deťmi sa rozprávame o rasových predsudkoch, lebo sa s tým skôr či neskôr stretnú, nech už budú žiť kdekoľvek. Keby sme sa o tejto téme nerozprávali doma, mohli by prijať názory niekoho iného. Deti sa môžu stretnúť s mnohými dezinformáciami, ktoré sa im prezentujú ako fakty.“ (Tanya)

 Deti sa veľa učia z vášho príkladu, preto je dôležité, aby ste zvažovali svoje slová a skutky. Napríklad:

•   Robíte si žarty z ľudí inej rasy a znevažujete ich? Americká akadémia detskej a adolescentnej psychiatrie uvádza: „Vaše deti vás pozorujú a počúvajú vás a úplne prirodzene vás napodobňujú.“

•   Radi sa stretávate s ľuďmi z rôznych kútov sveta? Pediatrička Alanna Nzomaová hovorí: „Ak chcete, aby vaše deti... mali [dobré] vzťahy s ľuďmi z iných kultúr, musíte im v tom ísť príkladom.“

 „V našej rodine sme počas rokov pozývali k sebe hostí z celého sveta. Spoznali sme ich jedlá a hudbu a dokonca sme si vyskúšali aj ich tradičné oblečenie. Keď sme sa s deťmi rozprávali o ľuďoch, nehovorili sme o tom, akej sú rasy či národnosti. A snažili sme sa nevyzdvihovať vlastnú kultúru.“ (Katarina)

 Napriek tomu, že sa veľa hovorí o rovnosti, rasizmus a diskriminácia je na vzostupe. Preto sa môže stať, že aj k vášmu dieťaťu sa bude niekto správať nepekne, najmä ak patríte k nejakej menšine. Čo vtedy môžete urobiť?

 Zistite si fakty. Bola to zámerná urážka alebo len niečo nepremyslené? (Jakub 3:2) Je nutné to riešiť alebo je možné to prehliadnuť?

 Je jasné, že je potrebná vyrovnanosť. V Biblii je múdra rada: „Nebuď urážlivý.“ (Kazateľ 7:9) Diskriminácia či rasizmus by sa nemal zľahčovať, ale nie každá domnelá urážka je zločinom z nenávisti alebo prejavom rasovej neznášanlivosti.

 Samozrejme, každá situácia je iná, preto skôr než niečo podniknete, najprv sa presvedčte, čo sa naozaj stalo.

 Keď už poznáte všetky fakty, položte si otázky:

•   Prospeje to môjmu dieťaťu, keď sa naučí myslieť si o ľuďoch hneď to najhoršie a keď sa bude pri každej domnelej urážke cítiť ako obeť rasizmu či diskriminácie?

•   Mohlo by môjmu dieťaťu pomôcť, keby sa riadilo biblickou radou: „Neber si k srdcu všetko, čo ľudia hovoria“? (Kazateľ 7:21)

 Čo ak sa zdá, že urážka bola úmyselná? Pomôžte svojmu dieťaťu pochopiť, že podľa toho, ako zareaguje, situácia sa môže zlepšiť alebo zhoršiť. Niekedy sa človek, ktorý niekoho zosmiešňuje, šikanuje alebo uráža, snaží toho druhého len vyprovokovať. V takom prípade je najlepšie nereagovať vôbec.

 Niekedy však môže byť dobré, aby sa dieťa porozprávalo s tým, kto ho urazil, samozrejme, ak je to bezpečné. Možno by mohlo (nekonfliktným spôsobom) povedať: „To, čo si povedal (alebo urobil), nebolo od teba veľmi pekné.“

 Čo ak to chcete nahlásiť? Ak je ohrozená bezpečnosť vášho dieťaťa alebo ste z nejakého iného dôvodu presvedčený, že je to potrebné riešiť, porozprávajte sa s vedením školy alebo choďte na políciu.