Vedci už dlho skúmajú rôsolovitý sliz alebo hydrogél, ktorý vylučuje sliznatka. Čím je taký zaujímavý? Hydrogél sliznatky bol opísaný ako „najmäkšia známa elastická biologická látka“.

 Zamyslite sa nad týmto: Sliznatka, ktorá vyzerá ako úhor, žije na morskom dne. Keď na ňu zaútočí predátor, vylúči zo špeciálnych žliaz gél. Tento výlučok obsahuje slizotvorné proteíny a tisíce dlhých vlákien iných proteínov. Proteíny zmenia vodu okolo sliznatky na hustý sliz. Ten upchá žiabre potenciálneho predátora, ktorý potom sliznatku vyvrhne a odpláva.

 Hydrogél sliznatky má pozoruhodné vlastnosti. Každé proteínové vlákno má len stotinu hrúbky ľudského vlasu, no je až desaťkrát silnejšie ako nylon. Keď sa zmes slizu a vlákien uvoľní do morskej vody, vytvorí štruktúru podobnú jemnej trojrozmernej sieti. Táto štruktúra dokáže udržať vodu, ktorá je 26 000-násobne ťažšia ako jej vlastná hmotnosť. Takmer 100 percent objemu slizu tvorí voda.

 Vedci nedokážu napodobniť hydrogél sliznatky. Jeden výskumník uvádza: „Tento prírodný systém je príliš zložitý.“ Vedci sa snažia vytvoriť proteínové vlákna geneticky pomocou baktérií. Cieľom je vyvinúť ľahký, elastický, biologicky rozložiteľný produkt odolný voči pretrhnutiu. Syntetické proteínové vlákna by sa mohli použiť na vytvorenie dlhodobo udržateľných materiálov pre textilný priemysel a v medicíne. Možnosti využitia sa zdajú nekonečné.

 Aký je váš názor? Je veľmi zložitá štruktúra hydrogélu sliznatky výsledkom náhody alebo projektu?