Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

TOKO FAHA-6

Aia ro Misy ty Maty?

Aia ro Misy ty Maty?
  • Manao akory ty olo lafa maty?

  • Manino ty olombelo ro maty?

  • Hampahery va ty fahaiza ty marina mikasiky ty maty?

1-3. Ino iaby ty fanontanean’olo mikasiky ty maty? Ino ty valiny samby hafa amea ty fivavaha?

FA AN’ARIVONY tao ty olo ro nanontany raha reo. Bevata fanontanea reo, sady mikasiky antsika iaby ty valiny, ndre ia tsika ndre ia, ndre baka aia ndre baka aia.

2 Niresahintsika tamy toko taloha teo hoe manino ty sorom-panavota natao Jesosy Kristy ro mahavy antsika ho velo zisiky farany. Nihitantsika tamy Baiboly ao koa hoe “tsy hisy sasy ty fahafatesa.” (Apokalypsy 21:4) Fe mbo maty avao tsika zisiky henanizao. Hoy Solomona Mpanjaka hendry: “Fa hay ty velo fa ho maty ie.” (Mpitoriteny 9:5) Ataontsika ze hahalava velo antsika, fe mbo teantsika ho hay avao hoe manao akory ty olo lafa maty.

3 Malahelo tsika lafa misy longontsika maty. Mety hanontany tsika hoe: ‘Manao akory rozy rey? Mijaly va? Afaky mitahy antsika va rozy? Mbo hifankahita amin-drozy va tsika ndraiky andro any?’ Manome valiny samby hafa amy fanontanea reo ty fivavaha. Ao ty mampianatsy hoe ho an-danitsy any iha, laha nanao raha soa, fa laha nanao raty le hijaly amy afobe ao. Misy koa mivola, fa mandeha amy pilasy misy ty razany fa nimaty any ty olo lafa maty. Mampianatsy ty sisany, fa misy pilasy mpisy ty maty mba hiambenany ty fitsarà azy, le hamea vata vaovao ie bakeo.

4. Ino ty hevitsy itoviza ty fivavaha mikasiky ty maty?

4 Ndre mampianatsy raha samby hafa manahaky zay ty fivavaha, le misy hevitsy raiky itovizan-drozy, tsy ino zay fa ty hoe: Misy raha tsy mety maty amy vatan’olo ao, sady miala amy vata raha io, lafa maty ty olo. Mivola ty ankamaroa ty fivavaha taloha noho henanizao, fa velo zisiky farany tsika sady mahita noho mahare voho mieritseritsy avao. Fe tsy marina raha zay, satria mianky amy atidoha ro iasà ty maso noho ty sofy voho ty eritseritsy. Tsy miasa sasy ty atidoha, lafa maty tsika. Tsy misy hery hafahafa manampy ty maty hahatiaro, hana fihetseham-po, hahita, voho hahare. Rava iaby raha reo, lafa simba ty atidoha.

MANAO AKORY MARINA TY MATY?

5, 6. Ino ro ampianary ty Baiboly mikasiky ty maty?

5 Tsy misy raha mivony amy Jehovah, azy mpamoro ty atidoha iny, ty raha miseho lafa maty ty olo. Hainy ty marina, ka nivolaniny amy Baiboly ao hoe manao akory ty olo lafa maty. Volany ao mazava soa fa tsy misy sasy ty olo lafa maty. Mifanohitsy amy ty fiaina ty fahafatesa. Tsy mahita na mahare na mieritseritsy ty maty. Tsy misy raha tsy mety maty amy vatantsika ao. Tsy mana fanahy tsy mety maty tsika. *

Nimbaia afo iny?

6 Lafa baka nivola Solomona hoe, fa hay ty velo fa ho maty ie, le hoy ty asany: “Fa ty maty tsy mahay ndre ino ndre ino.” Nanazava ie bakeo hoe tsy afaky mampiseho fitiava na fankalaina ty maty sady ‘tsy misy asa, na hevitsy, na fahaiza, na fahendrea, an-dolo’ any. (Vakio Mpitoriteny 9:5, 6, 10.) Mivola koa ty Salamo 146:4 fa “rava ty raha eritseretiny” lafa maty ie. Lafa maty tsika, le maty vatany fa tsy misy raha velo sasy amy vatantsika ao. Mitovy amy afon-dabozy ty aintsika. Tsy mandeha mbaiambaia afo iny lafa maty, fa tsy misy avao.

NIVOLA MIKASIKY TY MATY JESOSY

7. Manao akory ty nanazavà Jesosy ty atao hoe fahafatesa?

7 Nivola Jesosy Kristy hoe manao akory ty maty. Hoy ty asany tamy mpianatsiny reo, lafa nimaty Lazarozy, azy lahilahy nihainy soa iny: “Miroro Lazarosy namantsika.” Nieritseritsy mpianatsiny reo hoe baka narary Lazarosy, ka niroro tse mba hatanjatanjaky. Fe tsy zay ty raha tea Jesosy hovolany satria nanazava ie hoe: “Maty Lazarosy.” (Vakio Jaona 11:11-14.) Hita eo fa nampitovizy Jesosy tamy torimaso, ty fahafatesa. Tsy tan-danitsy any Lazarosy na tamy afobe any. Tsy niaraky tamy anjely ie na tamy razany fa nimaty, sady tsy namea vata vaovao. Niroro tamy torimaso ty fahafatesa tao ie, manahaky olo miroro marè sady tsy manonofy. Misy andinin-teny hafa koa mampitovy ty fahafatesa amy ty torimaso. Lafa nivelomy Jesosy tamy maty anakampela Jairo iny, le nivola Jesosy hoe: “Tsy maty ie fa miroro.” (Lioka 8:52, 53) Nivola koa Davida fa ‘miroro marè amy torimaso ty fahafatesa’ ty maty.—Salamo 13:3.

Niforony Jehovah ho velo zisiky farany an-tany etoy ty olo

8. Ino ty porofo fa tsy tea Ndranahary ho nimaty ty olombelo?

8 Fa tea Ndranahary ho nimaty va ty olombelo? Tsy zay! Niforony Jehovah mba hiay zisiky farany an-tany etoa ty olombelo. Fa nianarantsika, fa napetrany tamy zariday soasoa ty mpivaly voalohany. Nataony salama soa avao rozy. Raha soa avao ro tea Jehovah ho ahin-drozy morovaly. Laha misy baba noho reny be fitiava, teany ho antitsy noho ho maty va ty anakiny? Azo antoky fa tsy zay! Tea ty anakiny Jehovah sady teany ho sambatsy zisiky farany an-tany etoa rozy. Hoy ty Baiboly: “Ty fotoa tsy voafaritsy, le natao [Jehovah] tam-pon’olombelo ao.” (Mpitoriteny 3:11) Lafa namoro antsika Ndranahary, le napetrany tamintsika ao ty faniria hiay zisiky farany, sady fa nanao raha ie mba hanomeza fahafaham-po faniria zay.

MANINO TY OLO RO MATY?

9. Ino ty raha nitakỳ Jehovah tamy Adama? Manino ro tsy sarotsy orihy didy io?

9 Ka ino ty nahavy ty olo ho maty? Mba hamaliantsika fanontanea zay, le mila haintsika tse ty raha niseho, tamy mbo lahilahy raiky noho ampela raiky avao ro tan-tany etoy. Hoy ty Baiboly: “Nampitirỳ Jehovah Ndranahary tamy tany toy ty hazo sankarazany soasoa hentea noho mampy ta hihina.” (Genesisy 2:9) Fe nisy raha nitakỳ Jehovah. Nivola tamy Adama ie hoe: “Azonao hany iaby ze laninao amy voany hazo anaty zariday toy ato; fe ka haninao ty voany hazo fahaiza ty soa noho ty raty, fa amy andro ihinanao azy, le ho maty vatany iha.” (Genesisy 2:16, 17) Tsy sarotsy orihy didy io. Maro ty voankazo azo Adama noho Eva nihany. Afaky nampiseho rozy tamy zay hoe, tean-drozy azy nanome an-drozy ty kila raha iaby iny, tafilitsy amy zay ty fiaina soasoa. Laha nanoriky ty safàny rozy, le ho nihita fa nanaja ty fahefà Babany an-danitsy any iny, sady ta hahazo torolala baka aminy.

10, 11. a) Nanino ty mpivaly voalohany ro tsy nanoriky ty safà Ndranahary? b) Manino ro fahotà bevata ty tsy fanoriha safà, natao Adama noho Eva?

10 Fe mampalahelo, fa nifily ty tsy hanoriky safà Jehovah mpivaly voalohany rey. Nampiasa bibilava Satana, mba hanontany any Eva hoe: “Marina va fa nivola taminareo Ndranahary hoe, tsy mahazo mihina amy voany hazo iaby amy zariday toy ato nareo?” Namaly azy Eva hoe: “Mahazo mihina amy voany hazo amy zariday ato reo zahay. Fa hoy Ndranahary taminay mikasiky voany hazo anivo zariday eo io: ‘Ka haninareo io, sady ka kasihinareo, tsy no ho maty nareo.’ ”—Genesisy 3:1-3.

11 “Tsy ho maty zao nareo”, hoy Satana. “Hay Ndranahary fa amy andro hihinananareo raha io, le hivoha ty masonareo, ka le hitovy amy Ndranahary nareo, hahay ty soa noho ty raty.” (Genesisy 3:4, 5) Tea Satana hino Eva hoe hahasoa azy ty fihinana voankazo nandrarà io. Nieritseritsy Satana fa afaky manapa-kevitsy amy ze mety noho tsy mety aminy Eva sady afaky manao ze teany hatao. Nivola koa Satana fa navandy Jehovah, lafa nivola ty vokatsy ty fihinana voankazo io. Nino ty safà Satana, Eva. Nangalany voankazo iny, le nihaniny, bakeo nameany koa valiny, le nihina. Hain-drozy morovaly soa, fa raty ty raha nataon-drozy. Hain-drozy fa ty raha nivolany Ndranahary hoe ka atao ro nataon-drozy. Tsy sarotsy orihy didy Ndranahary io. Kinahin-drozy azy ty tsy nanoriky safà, lafa nihina tamy voankazo iny rozy. Nanaboka Baban-drozy an-danitsy any iny noho ty fahefany rozy. Tsy afaky miala rozy satria tsy nanaja Mpamoro be fitiava iny!

12. Ino ty ohatsy manampy antsika hahay hoe nalahelo marè Jehovah, lafa nanohitsy azy Adama noho Eva?

12 Hanao akory, ohatsy, ty fihetseham-ponao laha tsy manoriky ty safànao ty ananao, sady tsy manaja anao ie, ro mbo tsy tea anao koa? Halahelo marè iha mahitaky raha zay, satria iha ro niteza noho nikarakara azy. Eritsereto amy zay ty alahelo Jehovah, lafa samby nanohitsy azy Adama noho Eva.

Lemboky ro nanamboara any Adama, ka nimpoly ho lemboky ndraiky ie

13. Ino ty raha nivolany Jehovah fa hiseho lafa maty Adama? Ino ty dika raha zay?

13 Tsy nengà Jehovah ho velo zisiky farany Adama noho Eva satria tsy nanoriky ty safàny. Maty rozy satria zay ty fa nivolaniny. Tsy nisy sasy Adama noho Eva. Tsy nandeha nifindra amy pilasy hafa rozy. Manino tsika ro mivola raha zay? Satria hoy Jehovah tamy Adama, tafara ty tsy nanorihany safà: “Himpoly amy tany [iha], fa baka amy tany ro nangalà anao. Lemboky iha sady himpoly ho lemboky ndraiky.” (Genesisy 3:19) Baka amy bon-tany ro namorona any Adama. (Genesisy 2:7) Mbo tsy nisy Adama taloha ty namorona azy. Ka lafa nivola Jehovah hoe himpoly amy lemboky ndraiky Adama, le midika zay hoe tsy hisy sasy ndraiky ie. Tsy hisy ay mitovy amy lemboky namorona azy iny Adama.

14. Manino tsika ro maty?

14 Mbo ho nivelo zisiky henanizao Adama noho Eva, laha nanoriky ty safà Ndranahary. Fe maty rozy satria nanota. Maty koa tsika satria namindra ota noho fahafatesa tamy ty taranakiny iaby Adama. (Vakio Romanina 5:12.) Mitovy amy arety raty mifindra ty fahotà, ka tsy misy afaky miala aminy. Loza ty vokany, tsy ino zay fa ty fahafatesa. Fahavalo ty fahafatesa, fa tsy nama. (1 Korintianina 15:26) Isaorantsika Jehovah, nanome antsika vilim-panavota, mba hanavota antsika amy fahavalo farany ze raty io!

MAHASOA TY MAHAY TY MARINA MIKASIKY TY MATY

15. Manino ro mampahery ty mahay ty marina mikasiky ty maty?

15 Mampahery ty mahay ty raha ampianary ty Baiboly mikasiky ty maty. Tsy mijaly na mitseky ty maty, araky ty hitantsika teo. Tsy misy antony atahora an-drozy satria tsy afaky manao raty amintsika rozy. Tsy mila fanampea amintsika ty maty, sady tsy afaky manampy antsika. Tsy afaky miresaky amin-drozy koa tsika. Maro ty mpitariky fivavaha mihaboky hoe afaky manampy ty olo fa nimaty, ka maro ty olo manome drala an-drozy satria mino ty resany. Fe tsy voafitaky mpampianatsy mavandy manahaky zay tsika, lafa mahay ty marina.

16. Ia ro nampilitsy hevitsy diso tamy fampianara ty fivavaha maro? Manao akory ty anaovany raha zay?

16 Manaraky ty fampianara ty Baiboly mikasiky ty maty va ty fivavahanao? Fivavaha maro ro tsy manaraky. Ino ty antony? Satria nampilitsy hevitsy diso tamy fampianaran-drozy Satana. Mampiasa ty fivavaha diso ie, mba hahavy ty olo hino hoe mbo velo ambalimbaliky any rozy, lafa maty ty vatany. Fe vandy raha zay sady mbo ampea Satana vandy hafa koa, mba hahavy ty olo tsy hamonjy Jehovah Ndranahary. Manino tsika ro mivola raha zay?

17. Manino ro manafa-baraka any Jehovah ty fampianara mikasiky ty fampijalea zisiky farany?

17 Voaresaky taloha teo, fa misy fivavaha mampianatsy hoe ze olo nanao raty, le ampijalijalỳ zisiky farany amy afobe any, lafa maty. Manafa-baraka Ndranahary fampianara zay satria be fitiava ie, ka tsy hampijaly olo mihintsy. (Vakio 1 Jaona 4:8.) Manao akory ty hevitsinao laha mahita olo raiky manoro tanan’ajà anaty afo, mba hanasazia azy, satria tsy nanoriky safà ie? Hanaja olo manahaky zay va iha? Ho teanao va ndre ty hahay azy? Aha, azo antoky fa tsy zay! Olo manao fom-biby vasa ro ho nieritseretanao azy. Kanefa tea Satana hino tsika hoe mampijaly olo zisiky farany anaty afo Jehovah!

18. Ino ty fampianara diso mahavy ty olo hivavaky amy ty maty?

18 Misy koa fivavaha ampiasà Satana, mba hampianatsy fa manjary fanahy ty olo lafa maty, ka tsy maintsy hajà noho amea voninahitsy. Mampianatsy rozy fa mety ho nama afaky miaro, na fahavalo mampatahotsy ty fanahin’olo fa nimaty. Vandy raha zay, fe maro ty mino azy. Matahotsy rozy, ka manjary manome voninahitsy noho mivavaky amin’olo fa nimaty. Fe mampianatsy ty Baiboly fa miroro ty maty, sady Jehovah azy Ndranahary marina noho Mpamoro voho Mpamelo antsika iny avao ro tokony hivavaha.—Apokalypsy 4:11.

19. Ino ty fampianara amy Baiboly ao manjary hazava amintsika, lafa mahay ty marina mikasiky ty maty tsika?

19 Tsy hahavoafitaky anao ty fampianara diso, laha mahay ty marina mikasiky ty maty iha. Manampy anao hahay ty fampianara hafa amy Baiboly ao koa raha zay. Manjary misy dikany aminao vatany, ohatsy, ty raha nampitamany Ndranahary mikasiky fiaina zisiky farany an-tany etoa, lafa hainao fa tsy mandeha amy pilasy hafa any ty maty.

20. Ino ty fanontanea hodinihintsika amy toko manaraky?

20 Fa ela taloha tany, le nanontany ty lahilahy marina kaihy hoe Joba: “Laha maty ty lahilahy mahery, mbo ho velo ndraiky va ie?” (Joba 14:14) Afaky ho velo ndraiky va ty olo tsy misy ay sasy, amy torimaso ty fahafatesa ao? Ho hitantsika amy toko manaraky ao, fa mampahery ty raha ampianary ty Baiboly mikasiky raha zay.

^ feh. 5 Manazava mikasiky ty safà hoe “fanahy” ty Fanazavà Fanampiny hoe “Mana Fanahy Tsy Mety Maty Vatany va ty Olo?