Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

TOKO FAHA-9

Fa Marìny va ty Fara Andro?

Fa Marìny va ty Fara Andro?

1. Aia ty hahitantsika ty mikasiky ty hoavy?

RAHA raty avao matetiky ty resahy amy vaovao. Mba fa nanao ho zao va iha hoe: ‘Mba manjeky haratia toy!’ Maro marè ty loza noho ty raha raty ka maro ty olo mieritseritsy hoe fa marìny ty fara andro. Marina va zay? Azo atao va ty mahay ty raha hiseho amy hoavy? Tsy afaky mahay ty raha hiseho amy hoavy ty olombelo, fe Jehovah mahay, ka resahiny amy Baiboly ao ty mikasiky ani-raha zay.—Isaia 46:10; Jakoba 4:14.

2, 3. Ino ty raha nanontaneani-mpianatsini-Jesosy, le ino ty navalini-Jesosy an-drozy?

2 Ino ty teani-Baiboly horesahy lafa miresaky mikasiky ty fara andro ie? Tsy hoe tany toy ro ho potiky fa ty raha raty ro tsy hisy sasy. Nampianarini-Jesosy fa handay tany toy ty Fanjakà-Ndranahary. (Lioka 4:43) Ta ho nahay ty fotoa hiaviani-Fanjakà-Ndranahary io ty mpianatsini-Jesosy, le nanontany azy hoe: “Ombia ro hiseho raha zay, sady ino ty ho famantara ty fanatrehanao noho ty fitamperani-rafitsini-tontolo toy?” (Matio 24:3) Tsy nanono daty Jesosy, fa nivola tamin-drozy ty raha hiseho alohani-fara andro avao. Fa miseho iaby raha reo henanizao.

3 Fa marìny ty fara andro. Handiniky porofo mampiseho ani-zay tsika amy toko toy. Hohenteantsika tse ty mikasiky ty aly raiky tan-danitsy any. Ho haintsika amy zay hoe manino ro miharaty ty fiaina an-tany etoy.

ALY RAIKY TAN-DANITSY ANY

4, 5. a) Ino ty raha niseho tan-danitsy any lafa nanjary Mpanjaka Jesosy? b) Ino ty volanini-Apokalypsy 12:12 fa hiseho an-tany etoy lafa natoraky tetoy Satana?

4 Nianarantsika tamy Toko faha-8 tao fa nanjary Mpanjaka tan-danitsy any Jesosy tamy 1914. (Daniela 7:13, 14) Volanini-bokini-Apokalypsy ho zao ty raha niseho tamy zay: “Nivano ty aly tan-danitsy any. Mikaela [midika hoe Jesosy] noho ty anjeliny nialy tamy dragona [Satana] iny. Le nialy koa dragona iny noho ty anjeliny.” * Niresy Satana noho ty demoniany, le natoraky tan-tany etoy. Azo antoky fa nifalifaly biby ty anjely! Ka manao akory ty olo an-tany etoy? Volanini-Baiboly fa hanomboky hikoronta amy zay ty fiainan-drozy. Ino ty antony? Meloky biby ty Devoly “satria hainy fa kelikely ty fotoa ananany.”—Apokalypsy 12:7, 9, 12.

5 Ataoni-Devoly iaby ze azony atao mba hampikoronta ty fiainantsika. Meloky marè ie satria sisa kelikely le hafaha-Ndranahary tsy ho eo sasy ie. Ndao hodinihintsika ty raha nivolanini-Jesosy fa hiseho amy andro farany.—Henteo Fanazavà Hevitsy 24.

ANDRO FARANY

6, 7. Ino ty azo volany mikasiky ty aly noho ty mosary henanizao?

6 Aly. Nivola Jesosy hoe: “Hisy firenena hitsanga hanafiky firenena, le hisy fanjakà hanafiky fanjakà.” (Matio 24:7) Laha ampitovizy amy taloha ty henanizao, le hita hoe maro biby ty olo nimaty tamy aly amy androntsika. Mivola ty Fikambana Mpandiniky ty Raha Amy Zao Tontolo Zao, fa olo fa mandilatsy ty 100 tapitrisa ro maty tamy aly nanomboky tamy 1914. Laha hentea ty isakin’olo nimaty nanomboky tamy tao 1900 zisiky 2000, le mbo inteloni-isakin’olo nimaty tanatini-1900 tao talohani-zay. Mba vetsevetseo moa ty fijalean’olo an-tapitrisany vokatsini-aly!

7 Mosary. Nivola Jesosy hoe: “Hisy mosary.” (Matio 24:7) Mihamaro mandilatsy ty bakany bakany zay ty vokatsy, fe mbo maro avao ty tsy ampy hany. Ino ty antony? Satria tsy ampy ty drala hivilianan-drozy hany, na tany hambolea. An’arivony tapitrisa ty olo mandramby karama kelikely avao. Mivola ty Fikambana Iharoam-pirenena Mikasiky ty Fahasalamà fa ty tsy fahampean-kany ro tena mahafaty ty ajà an-tapitrisany maty santao reo.

8, 9. Ino ty mampiseho fa tanteraky ty faminaniani-Jesosy mikasiky ty horohoron-tany noho ty arety?

8 Horohoron-tany. Fa nivola ho zao Jesosy: “Hisy horohoron-tany bevata.” (Lioka 21:11) Misy horohoron-tany mahery maro santao, amy androntsika henanizao. Mandilatsy ty roe tapitrisa ty olo matini-horohoron-tany liany tamy tao 1900. Mora ty mahay sandrany henanizao hoe hisy horohoron-tany, fe mbo maro avao ty maty.

9 Arety. Fa nivola Jesosy taloha tany fa “hisy arety mandripaky.” Maro ty arety mora mifindra sady mamono olo maro henanizao. (Lioka 21:11) Ndre fa mahay raha maro mikasiky ty arety aza ty dokotera henanizao, le mbo maro avao ty arety tsy mety janga. Misy tatitsy raiky mivola fa an-tapitrisany santao ty olo matini-tiberkilozy, tazo, kôlerà. Mbo misy arety vaovao 30 nihitani-dokotera, sady mbo tsy misy fanafody ty sisany aminy.

TOETSIN’OLO AMY ANDRO FARANY

10. Ino ty mampiseho fa tanteraky henanizao ty 2 Timoty 3:1-5?

10 Hoy ty 2 Timoty 3:1-5: “Amy andro farany, le hisy fotoa sarotsy tsy mora tohery.” Niresahini-apostoly Paoly ty toetsin’olo amy andro farany lafa bakeo. Nivola ie fa ty olo

  • ho tea tena

  • ho tea drala

  • tsy hanoriky ty safàni- babany noho reniny

  • halaky mivaliky

  • tsy ho tea ty longony

  • tsy hahafehy ty vatany

  • hasiaky marè

  • ho be sitrapo fa tsy ho tea a Ndranahary

  • laha hentea le atao ho mpivavaky be, fe tsy hita amy ty ataony ty maha mpivavaky azy

11. Hatao akory ty olo raty fanahy laha hentea ty Salamo 92:7?

11 Manahaky ani-zay va ty olo mbaminareo mbeny? Manahaky ani-zay ty ankamaroan’olo iaby amy tany toy. Fe tsy ho ela, le hotanterahini-Jehovah safàny toy: “Lafa mitiry manahaky akata io ty raty fanahy, sady miroborobo iaby ty mpanao raty, le zay ro ho fandripaha azy zisiky farany.”—Salamo 92:7.

MISY VAOVAO SOA AMY ANDRO FARANY

12, 13. Ino ty nampianarini-Jehovah antsika liany nanombohani-andro farany?

12 Fa nivolanini-Baiboly mialoha fa hanjeky ty fijalea noho ty raha raty amy tontolo toy, amy andro farany. Fe volaniny koa fa hisy raha soa hiseho.

“Hotorỳ amy tany toy iaby vaovao soani-Fanjakà iny toy.” —Matio 24:14

13 Ho azon’olo ty raha volanini-Baiboly. Ho zao ty nisoratini-Daniela mpaminany mikasiky ty andro farany: “Hitombo marè ty tena fahaiza.” (Daniela 12:4) Nataoni-Jehovah mazava soa amy ty vahoakiny henanizao ty Baiboly. Nanomboky tamy 1914 ro tena nanaovani-Jehovah ani-raha zay. Nampianariny antsika, ohatsy, ty mikasiky ty anarany, ty raha teany hatao amy tany toy, noho ty vilim-panavota. Natorony antsika koa hoe manao akory tsika lafa maty, le nampianariny antsika ty mikasiky ty fameloma ty maty. Nianarantsika fa ty Fanjakà-Ndranahary raiky avao ro afaky manafaky ty kila raha manahira antsika. Nianarantsika koa hoe akory ty atao laha ta ho sambatsy, na ta hampifaly a Ndranahary. Fe ino ty tokony hataoni-mpanompo-Ndranahary lafa mahay ani-raha reo? Fa nivolanini-Baiboly mialoha koa raha zay.—Henteo Fanazavà Hevitsy 21 noho  25.

14. Aia iaby ty itoria vaovao soani-Fanjakà iny, le ia ty mitory raha io?

14 Hisy fitoria amy tany toy iaby. Lafa niresaky mikasiky ty andro farany Jesosy, le nivola hoe: “Hotorỳ amy tany toy iaby vaovao soani-Fanjakà iny toy.” (Matio 24:3, 14) Torỳ amy tany mandilatsy ty 230 noho amy safà mandilatsy ty 700 vaovao soani-Fanjakà iny. Vavolombeloni-Jehovah baka amy ‘firenena noho foko iaby’ ro manao ani-raha zay amy tany toy iaby. Manampy ty olo hahay mikasiky Fanjakà iny noho ty raha hataony ho ahi-ty olombelo rozy. (Apokalypsy 7:9) Tsy karamà rozy amy asa io. Ndre maro ty malay noho manenjiky an-drozy araky ty fa nivolanini-Jesosy, le mbo mitory avao rozy.—Lioka 21:17.

INO TY TOKONY HATAONAO?

15. a) Mino va iha hoe andro farany iainantsika zao? Ino ty antony? b) Hanao akory ty olo manoriky ty safàni-Jehovah? Le hanao akory ty tsy manoriky ty safàny?

15 Mino va iha hoe andro farany iainantsika zao? Maro ty faminania mikasiky ty andro farany amy Baiboly fa tanteraky. Sisa kely le hajanoni-Jehovah ty asa fitoria, le ho avy “ty farany.” (Matio 24:14) Ino farany zao? Haramagedona. Hafaha-Ndranahary ty raha raty iaby amy fotoa io. Hampiasa ani-Jesosy noho ty anjeliny mahery Jehovah mba handripaky ze olo tsy manoriky ty safàn-drozy moroanaky. (2 Tesalonianina 1:6-9) Tsy hamitaky olo sasy Satana noho ty demoniany afarani-zay. Hahita ty fahatanterahani-raha iaby nampitamàni-Ndranahary ze olo manoriky ty safàny noho maneky ty Fanjakàny.—Apokalypsy 20:1-3; 21:3-5.

16. Fa marìny biby ty farany, ka ino ty tokony hataonao?

16 Ho avy tsy ho ela ty farani-tontolo andesini-Satana toy, ka tena ilà ty mieritseritsy hoe: ‘Ino zao ty tokony hataoko?’ Anovo vatan-draha aminao ty fianaranao Baiboly, satria teani-Jehovah hahay raha maro amy Baiboly ao iha. (Jaona 17:3) Misy fivoria ataoni-Vavolombeloni-Jehovah sankerinandro. Manampy ty olo hahay ty raha volanini-Baiboly raha rey. Mba mamonjea ani-fivoria rey miaraky amin-drozy, le miezaha mba tsy ho tampaky. (Vakio Hebreo 10:24, 25.) Ka matahotsy laha hitanao hoe mila manao fanovà iha, fa avy le ataovo, satria hahavy ty finamànareo amy Jehovah hihamarè raha zay.—Jakoba 4:8.

17. Manino ro tsy hampoizin’olo maro ty hiaviani-fara andro?

17 Nanazava ty apostoly Paoly hoe ho avy amy fotoa tsy ampoizin’olo, “manahaky mpangalatsy amy haly io” ty fandripaha ty raty fanahy. (1 Tesalonianina 5:2) Fa nivola koa Jesosy fa tsy hodarean’olo hoe miay amy andro farany tsika henanizao. Hoy ty asany: “Manahaky ty tamy androni-Noa, le hanahaky ani-zay koa ty fanatrehani-Anak’olo [na andro farany]. Fa tamy andro zay, laha mbo tsy niavy ty ranobe le nihina, nino, nangalaky valy noho naboaky hanambaly ty olo, zisiky niaviani-andro nilirani-Noa tamy sambofiara tao. Tsy nidary rozy zisiky niaviani-ranobe. Nifaohini-ranobe iny iaby rozy. Le hanahaky ani-zay koa ty fanatrehani-Anak’olo.”—Matio 24:37-39.

18. Ino ty raha nafepetsini-Jesosy antsika?

18 Namepetsy Jesosy hoe tsy tokony ho tandrena amy “fihinana lisatsy marè noho ty fiboboha toaky voho ty fiasà loha marè amy fiaina” tsika. Nivola ie hoe ho tampoky “manahaky fandriky io” ty fara andro. Nivola koa ie fa “ho avy amy ze mipetraky an-tany etoy iaby raha zay.” Le nampirisiky antsika ie bakeo hoe: “Le miambena avao, sady misolohoa zisiky farany, mba ho afaky hilay amy raha iaby tsy maintsy ho avy zay nareo, ka ho afaky hitsanga amy Anak’olo eo.” (Lioka 21:34-36) Manino ro tena ilà ty maneky safàni-Jesosy io? Satria tena fa tsy ho ela, le horavà tontolo ratini-Satana toy. Ze ekèni-Jehovah noho Jesosy avao ro ho tafaboaky velo amy fara andro sady hiay zisiky farany amy tontolo vaovao ao.—Jaona 3:16; 2 Petera 3:13.

^ feh. 4 Kaihy hoe Mikaela koa Jesosy Kristy. Henteo ty Fanazavà Hevitsy 23.