Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

TOKO FAHA-13

Hajao ty Ay Namea-Ndranahary

Hajao ty Ay Namea-Ndranahary

1. Ia ty nanome ay antsika?

JEHOVAH “ro Ndranahary velo.” (Jeremia 10:10) Ie ro nanome ay antsika satria ie ro Mpamoro antsika. Ho zao ty volanini-Baiboly: “Iha ro Ndranaharinay, satria iha ro namoro kila raha iaby, sady ty sitraponao ro nampisy noho namoròna raha reo.” (Apokalypsy 4:11) Tena teani-Jehovah hiay vatany tsika. Fanomeza lafovily baka aminy ty ay.—Vakio Salamo 36:9.

2. Mila manao ino tsika mba hahasoa ty fiainantsika?

2 Manome ze raha ilàntsika Jehovah mba hahavelo antsika, anatini-zay ty hany noho ty rano. (Asan’ny Apostoly 17:28) Teany ho sambatsy koa tsika. (Asan’ny Apostoly 14:15-17) Midika zay fa mila manoriky ty didi-Ndranahary tsika mba hahasoa ty fiainantsika.—Isaia 48:17, 18.

TY FAHITÀ-NDRANAHARY TY AY

3. Nataoni-Jehovah akory Kaina lafa namono ani-Abela?

3 Mivola ty Baiboly fa lafovily amy Jehovah ty aintsika noho ty ain’olo hafa. Nana anakilahy mana anara Kaina, ohatsy, Adama noho Eva. Neloky marè ani-Abela, zainy iny ie ndraiky andro. Nivolanini-Jehovah ie mba hitanjaky ty ainy mba tsy heloky marè. Fe tsy nijanjìnini-Kaina raha zay, sady vomaiky ie neloky marè, “le namango ani-Abela, ... ka nahafaty azy.” (Genesisy 4:3-8) Nisazìni-Jehovah Kaina satria namono ani-Abela. (Genesisy 4:9-11) Hita baka amy zay fa tena raty ty meloky marè noho malay olo, satria hahavy antsika ho satà na ho raty fanahy marè raha zay. Tsy hiay zisiky farany ty olo manahaky ani-zay. (Vakio 1 Jaona 3:15.) Tsy maintsy miezaky ho tea ty olo iaby tsika laha ta hampifalifaly ani-Jehovah.—1 Jaona 3:11, 12.

4. Ino ty ampianarini-didy namea-Ndranahary ty Israelita io antsika mikasiky ty ay?

4 Nanome Didy Folo ani-Mosesy, Jehovah an’arivony tao tafara atoy, mba hampisehoany fa lafovily aminy ty ay. Raiky amy zay ty hoe: “Ka mamono olo.” (Deoteronomia 5:17) Laha nisy namono olo kinahiny, le nivonoa koa.

5. Akory ty fahità-Ndranahary ty fanafaha anaky?

5 Akory ty fahità-Ndranahary ty fanafaha anaky? Ndre ty ain’ajà mbo an-troky any aza le fa lafovily amy Jehovah. Mivola ie tamy Lalàna nameany an’Israelita reo tao fa laha misy olo mandratsy ampela bevoka, ka afak’anaky ampela iny, le hovonoa koa ie. (Vakio Eksodosy 21:22, 23; Salamo 127:3.) Mampianatsy antsika raha zay, fa tsy mety ty manafaky anaky.—Henteo Fanazavà Hevitsy 28.

6, 7. Ino ty tokony hataontsika laha lafovily amintsika ty ay?

6 Ino ty tokony hataontsika laha lafovily amintsika ty ay nameani-Jehovah? Tsy ataontsika mihintsy ze raha hamparary antsika na hahafaty antsika na olo hafa. Tsy hitroky sigara na hihina paraky na hampiasa raha hafa maha ango tsika satria mamparary noho mamono raha rey.

7 Jehovah ro nanome ty aintsika noho ty vatantsika, ka tokony hampiasàntsika amy ty itiavany azy raha reo. Midika zay fa tokony hokarakarantsika soa ty vatantsika, laha tsy zay le tsy halio ty fahità-Ndranahary antsika. (Romanina 6:19; 12:1; 2 Korintianina 7:1) Tsy mety ty hoe manompo ani-Jehovah nefa tsy hidary ty aintsika, satria ie ro nanome ay antsika. Mety ho sarotsy ty miala amy raha raty fa nahazatsy antsika, fe hanampy antsika Jehovah laha tena miezaky tsika.

8. Ino ty hataontsika mba tsy hahavoan-doza mihintsy?

8 Fanomeza tena lafovily ty ay. Teani-Jehovah laha tsy manao raha mety hahavoan-doza mihintsy tsika, ndre amintsika zay ndre amin’olo hafa. Tokony hiamby soa tsika lafa manday moto na tomabily, na raha hafa. Tsy hanao sporo mahery marè na mety hahafaty koa tsika. (Salamo 11:5) Miamby soa koa tsika mba tsy hampisy loza ty tranontsika. Nandidy ty Israelita Jehovah hoe: “Asio aro-fany ty tafo pisaky, lafa manao trano vaovao iha. Amy zay le tsy hahavy trosan-dio an-tranonao ao iha, satria mety hisy olo ho lavo bakeny.”—Deoteronomia 22:8.

9. Akory ty fomba andaisantsika ty biby?

9 Teani-Jehovah laha tsy mampijaly biby koa tsika. Engàny hamono biby tsika laha ataontsika sakafo na hanamboara akanjo raha zay, na atahora hamono antsika. (Genesisy 3:21; 9:3; Eksodosy 21:28) Fe tsy tokony hampijaly na hamono biby tsika mba ho fialam-boly avao.—Ohabolana 12:10.

MASY TY AY

10. Manino tsika ro mivola fa ay ty lio?

10 Masy amy Jehovah ty lio satria io ro ay. Lafa baka namono ani-Abela, Kaina, le nivolanani-Jehovah hoe: “Nay fa mitaraintaray amiko baka amy tany ty lioni-rahalahinao.” (Genesisy 4:10) Ty aini-Abela ro teany hovolany amy hoe liony. Nisazìni-Jehovah, Kaina satria namono ani-Abela. Tafarani-Ranobe tamy androni-Noa, le mbo natoroni-Jehovah ndraiky fa ay ty lio. Nengàni-Jehovah nihina henam-biby ty fianakaviani-Noa. Hoy ty asany: “Azonareo atao sakafo ty biby mihetsiketsiky iaby ze velo. Ameako anareo iaby rozy iaby, manahaky nanomezako anareo ty raha maintso.” Fe, misy raha raiky tsy nengàni-Jehovah hohanin-drozy: “Fa zao avao ro tsy azonareo hany: Ty nofotsy misy ay, na hoe mbo misy lio.”—Genesisy 1:29; 9:3, 4.

11. Ino ty didy mikasiky ty lio namea-Ndranahary ho ahi-ty Israelita?

11 Mbo tsy nengàni-Jehovah hihina lio avao ty vahoakiny 800 tao tafarani-nivolanany tamy Noa. Hoy ty asany: “Fa laha misy amy ty anakin’Israely na ty vahiny mipetraky aminareo eo, mandeha mihaza ka mahazo bibinala na voro fihàny, le hailiny amy tany ty liony, ka le holembefany bon-tany.” Bakeo nivola ie hoe: ‘Ka mihina lio.’ (Levitikosy 17:13, 14) Mbo niteani-Jehovah ho masy amy ty vahoakiny avao ty lio. Afaky nihina hena rozy fa tsy afaky nihina lio. Lafa namono biby ho hany rozy, le tsy maintsy nanily ty liony tamy tany.

12. Manao akory ty fahitàni-Kristiana ty lio?

12 Tao vitsivitsy tafarani-nahafaty ani-Jesosy, le nivory ty apostoly noho ty anti-panahini-fiangona Kristiana ta Jerosalema tao. Nanapa-kevitsy rozy hoe ino amy Lalàna namea ho ahi-ty Israelita ro mbo tokony horihini-Kristiana. (Vakio Asan’ny Apostoly 15:28, 29; 21:25.) Nampeani-Jehovah rozy hahatakatsy fa mbo lafovily aminy ty lio, ka tokony mbo ho masy amin-drozy avao. Sady tsy nihina lio ty Kristiana taloha tany ro tsy nino lio sady tsy nihina hena maty boboky. Raty manahaky manompo sampy noho mijangajanga io raha reo. Nanomboky teo, le tsy naneky hihina na hino lio ty Kristiana marina. Ka amy androntsika zao? Mbo teani-Jehovah ho masy amintsika avao ty lio.

13. Manino ty Kristiana ro tsy maneky hampilira lio?

13 Midika va zay hoe tsy tokony haneky hampilira lio koa ty Kristiana? Zay mihintsy. Nandidy antsika tsy hihina noho tsy hino lio Jehovah. Laha mandrara anao tsy hino toaky ty dokotera, mety mbo hopikirànao amy ty vatanao va raha zay? Mazava ho azy fa tsy zay. Manahaky ani-zay koa fa ty didy mandrara antsika tsy hihina noho tsy hino lio, le midika hoe tsy maneky hampilira lio tsika.—Henteo Fanazavà Hevitsy 29.

14, 15. Manino ty Kristiana ro tena mila manaja ty ay noho manoriky ty safàni-Jehovah?

14 Ka akory laha mivola ty dokotera hoe ho maty iha laha tsy ampilira lio? Anjaran’olo kiraidraiky ro manapa-kevitsy hoe hanoriky ty lalàna-Ndranahary mikasiky ty lio ie na tsy hanoriky. Tsy maneky hampilira lio mihintsy ty Kristiana. Fe lafovily aminy ty ay, ka mila fitsaboa tsy ampiasà lio ie mba ho velo.

15 Ataontsika ze hahasalama antsika avao, fe tsy maneky hampilira lio tsika satria lafovily amy Ndranahary ty ay. Aleo manoriky ty safàni-Jehovah tozay tsy hanoriky ty lalànany satria ta ho lava velo. Nivola Jesosy hoe: “Fa ze ta hanavotsy ty ainy, le hamoy azy, fa ze mahafoy ty ainy ka zaho ro antony, ro hahazo azy.” (Matio 16:25) Ta hanoriky ty safàni-Jehovah tsika satria tea azy. Ie ro mahay ty tena hahasoa antsika. Laha lafovily noho masy aminy ty ay, le tokony hitovy amy zay avao koa ty tokony hiheverantsika azy.—Hebreo 11:6.

16. Manino ty mpanompo-Ndranahary ro manoriky ty safàny?

16 Tapa-kevitsy hanoriky ty safàni-Jehovah mikasiky ty lio ty mpanompony tsy mivaliky. Tsy hihina lio noho tsy hino lio rozy, sady tsy haneky hampiasà lio amy fitsaboa. * Fe haneky fitsaboa hafa rozy mba hanavotsy ty ain-drozy. Resy lahatsy rozy fa haini-azy Mpamoro ty ay noho ty lio iny ze tena hahasoa an-drozy. Mino va iha hoe hainy ze tena hahasoa anao?

RAHA RAIKY AVAO RO AZO AMPIASÀ LIO

17. Ino avao ty raha nengàni-Jehovah hampiasà lio tamy andron’Israely?

17 Nivola ho zao tamy Israelita, Jehovah tamy Lalàna nameany ani-Mosesy iny: “Amy lio ao ty aini-nofotsy. Le nampametrahiko tamy alitara eo ty lio mba handimbofa ty fahotànareo, satria ty lio ro mandimboky fahotà.” (Levitikosy 17:11) Afaky nangataky fanengà hadisoa tamy Jehovah ty Israelita lafa nanota. Nila nanao soro biby rozy tamy zay, sady nangataky tamy mpisoro mba hanily liom-biby iny amy alitara, tamy tempoly tao. Raha raiky io avao ro nengàni-Jehovah hampiasà ty Israelita lio.

18. Ino ty mety ho azontsika baka amy soro nataoni-Jesosy?

18 Lafa niavy tan-tany etoy Jesosy, le nanao soro ty ainy, mba hahazoantsika fanengà hadisoa. Tsy nilà sasy ty soro biby nanomboky tamy zay. (Matio 20:28; Hebreo 10:1) Tena lafovily ty aini-Jesosy, ka nanjary afaky nanome fiaina zisiky farany ho ahi-ty olombelo iaby Jehovah lafa nivelominy ho an-danitsy any Jesosy.—Jaona 3:16; Hebreo 9:11, 12; 1 Petera 1:18, 19.

Ino ty tokony hataonao laha manaja ty ay noho ty lio iha?

19. Ino ty mila ataontsika mba ho “afaky amy lion’olo iaby”?

19 Manao mahavelo bevata ani-Jehovah tsika, satria mamy ty ay nameany antsika! Teantsika ho hain’olo hafa koa hoe hiay zisiky farany rozy laha mino ani-Jesosy. Tea olo tsika, ka manao ze azontsika atao mba hampianara an-drozy ty raha tokony hatao mba ho velo zisiky farany rozy. (Ezekiela 3:17-21) Ho afaky hivola manahaky ani-apostoly Paoly koa tsika amy zay hoe: “Afaky amy lion’olo iaby aho, satria tsy nihatsy nivola taminareo kila sitrapo-Ndranahary.” (Asan’ny Apostoly 20:26, 27) Manaja ty ay noho ty lio tsika, laha miresaky amin’olo mikasiky ani-Jehovah, sady manambara fa lafovily aminy ty ay.

^ feh. 16 Laha mila fanazavà maromaro mikasiky ty fampiasà lio amy fitsaboa, le henteo ty pejy 77-79 amy boky “Mijanòna amy Fitiava Ndranahary Ao”, naboakini-Vavolombeloni-Jehovah.