Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

TOKO FAHA-3

Ino ty Raha Tea-Ndranahary Hatao ho Ahi-ty Olombelo?

Ino ty Raha Tea-Ndranahary Hatao ho Ahi-ty Olombelo?

1. Ino ty raha tea-Ndranahary hatao ho ahi-ty olombelo?

MISY raha soa tea-Ndranahary hatao ho ahi-ty olombelo. Namoro ani-Adama noho Eva, azy lahilahy noho ampela voalohany rey ie. Napetrany tamy zariday soasoa tao rozy. Teany hanan’anaky rozy, sady teany hiasa tany toy iaby ho paradisa, le hikarakara ty biby.—Genesisy 1:28; 2:8, 9, 15; henteo Fanazavà Hevitsy 6.

2. a) Akory ty ahaizantsika fa hotanterahini-Jehovah ty raha teany hatao? b) Ino ty volanini-Baiboly mikasiky ty fiaina zisiky farany?

2 Mba hiay zisiky farany amy paradisa ao vatany va tsika? Mivola Jehovah hoe: “Teako hatao raha zay ka hataoko.” (Isaia 46:9-11; 55:11) Hotanterahiny vatany ze raha teany hatao, ka tsy hisy afaky hisaka azy. Mivola Jehovah fa misy dikany ty namoronany ty tany. “Tsy hoe tsy misy antony ty namoronany azy.” (Isaia 45:18) Teany ho feno olo tany toy. Olo manao akory ro teany hiay etoa, le anaty ty firy tao? Mivola ty Baiboly fa: “Ty olo marina handova ty tany, le hipetraky eo zisiky farany.”—Salamo 37:29; Apokalypsy 21:3, 4.

3. Marary noho maty ty olo, ka ino ty fanontanea avy an’eritseritsinao ao?

3 Fe mbo marary noho maty ty olo henanizao. Mialy noho mifamono ty olo amy tany maro any. Kanefa tsy zay mihintsy ty raha tea-Ndranahary hatao. Ka ino ty raha niseho, le ino ty nahavy raha zay? Ty Baiboly avao ro afaky manazava ani-raha zay.

NANJARY NANA FAHAVALO NDRANAHARY

4, 5. a) Ia ro niresaky tamy Eva fe nampiasa bibilava tamy zariday Edena tao? b) Akory ty hahavy olo marina raiky hanjary mpangalatsy?

4 Volanini-Baiboly amintsika fa mana fahavalo Ndranahary. “Devoly noho Satana” ty fikaiha azy. Nampiasa bibilava Satana mba hiresaha amy Eva tamy zariday Edena tao. (Apokalypsy 12:9; Genesisy 3:1) Nataony ze hieritsereta fa bibilava iny ro mivola.—Henteo Fanazavà Hevitsy 7.

5 Ka Ndranahary va ro namoro ani-Satana Devoly? Aha! Hitani-anjely tan-danitsy any ty nanamboara-Ndranahary ty tany ho ani-Adama noho Eva. Niova ty anjely raiky le nanjary Devoly. (Joba 38:4, 7) Akory ty nahavy raha zay? Ino moa ty mety hampiova ty olo marina raiky hanjary mpangalatsy? Tsy nateraky ho mpangalatsy ie, fa naniry raha tsy azy. Nivetsevetseny avao raha zay, le nihananjeky ty fanirian-dratiny. Ka laha vo nahita hiriky ie, le nangalariny raha iny. Ie avao ro nahavy ty vatany ho mpangalatsy.—Vakio Jakoba 1:13-15; henteo Fanazavà Hevitsy 8.

6. Akory ty nahavy ty anjely raiky hanjary fahavalo-Ndranahary?

6 Ho zay ty raha nahazo ani-anjely io. Lafa niforonini-Jehovah Adama noho Eva, le nivolaniny rozy mba hiteraky, le ‘hameno ty tany.’ (Genesisy 1:27, 28) Mety ho nieritseritsy anjely io hoe: ‘Tokony hanompo ahy olo iaby reo, fa tsy hanompo ani-Jehovah!’ Arakaraky ty nametsevetseany raha zay ro nahavy azy naniry marè ty raha fa ani-Jehovah. Niteani-anjely io hanompo azy iaby ty olombelo, ka navandesany Eva le nivoafitaky. (Vakio Genesisy 3:1-5.) Lafa nanao ani-zay ie, le nanjary Satana Devoly, fahavalo-Ndranahary.

7. a) Manino Adama noho Eva ro maty? b) Manino tsika ro miha antitsy noho maty?

7 Tsy nanoriky ty safà-Ndranahary Adama noho Eva lafa nihina voankazo iny. (Genesisy 2:17; 3:6) Nanota tamy Jehovah rozy. Ka lafa nandeha ty fotoa, le nimaty rozy araky ty fa nivolanini-Jehovah. (Genesisy 3:17-19) Mpanota iaby ty anakini-Adama noho Eva, ka maty koa. (Vakio Romanina 5:12.) Toy misy ohatsy hanampy antsika hahay soa ani-raha zay. Eritsereto hoe manao mokary amy valàny misy kepoky iha. Tsy maintsy hisy kepoky manahaky valàny iny koa ty mokary endasy aminy. Manahaky ani-zay koa fa lafa tsy nanoriky ty safà-Ndranahary Adama, le nanjary mpanota. Anakini-Adama tsika iaby, ka tsy maintsy mpanota, na misy “kepoky” manahaky azy koa. Satria mpanota tsika, le miha antitsy noho maty.—Romanina 3:23; henteo Fanazavà Hevitsy 9.

8, 9. a) Ino ty niteani-Satana hinoani-Adama noho Eva? b) Nanino Jehovah ro tsy avy le namono mpanohitsy rey?

8 Nanomboky nanohitsy a Ndranahary Satana lafa nitariky ani-Adama noho Eva tsy hanoriky ty safà-Ndranahary. Teany hino Adama noho Eva fa mpavandy Jehovah, sady mpanday raty fanahy tsy midiniky ty hahasoa an-drozy. Nivola Satana fa tsy mila a Ndranahary ty olombelo mba hivola amin-drozy ty raha tokony hatao. Nampirisiky ani-Adama noho Eva koa ie hoe tokony ho rozy avao ro hanapa-kevitsy amy ty raha soa noho raty amy fiainan-drozy. Ka ino ty hataoni-Jehovah? Azony natao ty namono mpanohitsy rey, le ho nitampitsy fanohera iny. Fe tsy ho nihay hoe mpavandy vatany Satana amy zay.

9 Zay nahavy ani-Jehovah tsy avy le namono ani-mpanohitsy reo. Nengàny hifanday tse ty olombelo. Ho hita baka amy zay, fa mpavandy Satana, le ho hay koa fa hai-Ndranahary ty hahasoa ty olombelo. Hianatsy raha maromaro mikasiky raha zay tsika amy Toko faha-11 ao. Fe akory ty fahitànao ty fanapahan-kevitsini-Adama noho Eva? Mety va ty nataon-drozy lafa nino ani-Satana rozy, fa tsy nanoriky ty safà-Ndranahary? Nameani-Jehovah ani-Adama noho Eva iaby ze raha nilan-drozy. Nameany fiaina farany ze soa rozy, pilasy soasoa, asa mahafa-po. Kanefa Satana mbo tsy nanome raha soa ho ahin-drozy ndre indraiky. Ino ty ho nataonao laha iha ro tamy pilasin-drozy?

10. Ino ty tsy maintsy filintsika?

10 Mila mifily koa ty kiraidraiky amintsika henanizao, mianky amy raha filintsika zay ty fiainantsika. Afaky mifily ani-Jehovah ho mpanday antsika tsika, ka hanoriky ty safàny, le hanaporofo fa mpavandy Satana. Na afaky mifily ani-Satana ho mpanday antsika. (Salamo 73:28; vakio Ohabolana 27:11.) Olo vitsivitsy amin’olo an-tany etoy avao ro manoriky ty safà-Ndranahary. Laha ty marina, tsy ie ro mpanday tontolo toy. Ka ia moa lafa tsy Ndranahary?

IA RO MANDAY TONTOLO TOY?

Laha tsy Satana ty tomponi-fanjakà iaby amy tany toy, ho niafaky nameany ani-Jesosy avao va?

11, 12. a) Ia ro manday tontolo toy laha hentea resakini-Satana tamy Jesosy io? b) Aia amy Baiboly ao ty mivola hoe Satana ro manday tontolo toy?

11 Haini-Jesosy hoe ia vatany ro manday tontolo toy. Nisy fotoa ‘natoroni-Satana azy ty fanjakà iaby amy zao tontolo zao noho ty voninahitsini-fanjakà rey.’ Bakeo nampitamà ani-Jesosy Satana hoe: “Hameako anao raha iaby reo, laha miankohoky indraiky amiko etoa iha.” (Matio 4:8, 9; Lioka 4:5, 6) Eritsereto hoe: ‘Laha tsy ani-Satana fanjakà reo, ho niafaky nanome raha reo ani-Jesosy va ie?’ Aha. Ani-Satana ty fanjakà iaby.

12 Mety hanontany iha hoe: ‘Ino ty nahavy ani-Satana ho mpanday tontolo toy? Tsy Jehovah azy Ndranahary Farany Ze Mahery iny va ro namoro kila raha iaby?’ (Apokalypsy 4:11) Marina hoe ie ro namoro, fe Satana ro nikaihini-Jesosy hoe “mpanday ani-zao tontolo zao.” (Jaona 12:31; 14:30; 16:11) Nikaiky ani-Satana Devoly hoe “ndranaharini-tontolo toy” koa Paoly. (2 Korintianina 4:3, 4) Nanoratsy apostoly Jaona hoe “zao tontolo zao iaby, le ambany fahefàni-azy raty iny eo.”—1 Jaona 5:19.

HANAO AKORY TY HANDRAVÀ TY TONTOLONI-SATANA?

13. Manino tsika ro mila tontolo vaovao?

13 Miharaty miharaty avao tontolo toy. Mahita aly tsika manodidy antsika, eo koa ty kolikoly, olo soavolamanatriky, noho ty hasatà. Tsy afaky miala amy raha manahira iaby reo ty olombelo ndre hiezaky manao akory. Fe harava-Ndranahary tontolo raty toy amy aly Haramagedona, le hosoloany tontolo vaovao.—Apokalypsy 16:14-16; henteo Fanazavà Hevitsy 10.

14. Ia ro nifilì-Ndranahary ho Mpanjakani-Fanjakàny? Ino ty raha fa nivolanini-Baiboly fa liany ela mikasiky ani-Jesosy?

14 Nifily ani-Jesosy ho Mpanjakani-Fanjakàny an-danitsy any Jehovah. Fa ela ty Baiboly ro nivola fa ho “Mpanjakani-Fiadana” Jesosy, sady tsy ho tampitsy ty fandaisany. (Isaia 9:6, 7) Nampianatsy ty mpanori-dia azy hivavaky ho ani-fanjakà io Jesosy lafa nivola hoe: “Ho avy lahy ty Fanjakànao! Hatao an-tany etoy lahy ty sitraponao, manahaky ty an-danitsy any.” (Matio 6:10) Hianarantsika amy Toko faha-8 ao hoe handrava ty fanjakà amy tontolo toy ty Fanjakà-Ndranahary. (Vakio Daniela 2:44.) Bakeo ie hanova ty tany ho paradisa soasoa.—Henteo Fanazavà Hevitsy 11.

FA MARÌNY TY TONTOLO VAOVAO!

15. Ino “tany vaovao” zao?

15 Mampitamà ty Baiboly hoe: “Misy lanitsy vaovao noho tany vaovao hipetrahani-fahamarina, io ro linisantsika araky ty nampitamàniny.” (2 Petera 3:13; Isaia 65:17) Matetiky ty Baiboly lafa mivola hoe “tany”, le ty olo mipetraky an-tany etoy ro teany hovolany. (Genesisy 11:1) Ka ty hoe “tany vaovao”, le manondro ze olo iaby manoriky ty safà-Ndranahary noho mahazo ty fitahiany.

16. Ino ty fanomeza soa hamea-Ndranahary ze olo hiay amy tontolo vaovao ao, le ino ty tokony hataontsika mba hahazoa raha zay?

16 Mampitamà Jesosy fa ze olo hiay amy tontolo vaovao ao, le hahazo “fiaina zisiky farany.” (Marka 10:30) Ino ty tokony hataontsika mba hahazoa fanomeza io? Vakio azafady Jaona 3:16 noho 17:3 mba hahaizanao ty valiny. Ndao hohenteantsika ty raha volanini-Baiboly mikasiky ty ho fiaina amy Paradisa an-tany etoy.

17, 18. Akory ty ahaizantsika fa hisy fiadana amy tany toy iaby, sady hilamy avao tsika lafa ao?

17 Tsy hisy sasy ty raha raty, ty aly, ty halatsy, ty vonoan’olo, faneriserea olo. Fa tsy hisy olo raty fanahy sasy ty an-tany etoy. (Salamo 37:10, 11) ‘Hampieny aly zisiky amy farani-tany’ Ndranahary. (Salamo 46:9; Isaia 2:4) Ho feno olo manoriky ty safà-Ndranahary noho tea azy tany toy. Hisy fiadana zisiky farany ty etoy.—Salamo 72:7.

18 Tsy hatahotahotsy sasy ty vahoaki-Ndranahary. Tamy androni-Baiboly, lafa nanoriky ty safà-Ndranahary ty Israelita, le voaaro satria narovani-Jehovah. (Levitikosy 25:18, 19) Tsy hisy raha hatahorantsika sasy lafa amy Paradisa ao. Hilamy zisiky farany tsika amy zay!—Vakio Isaia 32:18; Mika 4:4.

19. Manino tsika ro matoky fa ho maro ty hany?

19 Ho maro ty hany. “Hamokatsy marè ty tany, ka ndre am-bohitsy eny, le ho maro ty vokatsy.” (Salamo 72:16) ‘Hitahy antsika, Jehovah, azy Ndranaharintsika iny,’ le “hahavokatsy vatany ty tany.”—Salamo 67:6.

20. Akory ty ahaizantsika fa hanjary paradisa tany toy iaby?

20 Hanjary paradisa tany toy iaby. Hana zariday noho trano soasoa ty olo. (Vakio Isaia 65:21-24; Apokalypsy 11:18.) Ho soasoa manahaky zariday Edena iny tany toy iaby. Hameani-Jehovah antsika avao koa ze raha ilantsika. Ho zao ty volanini-Baiboly mikasiky azy: “Manokatsy ty tananao iha, le manome fahafaham-po ty faniriani-rahamananay iaby.”—Salamo 145:16.

21. Akory ty ahaizantsika fa ho mpinama ty olo noho ty biby?

21 Ho mpinama ty olo noho ty biby. Tsy handratsy olo sasy ty biby. Tsy hatahotsy zao ty ajà kelikely amy zay, ndre ho anilani-biby masiaky henanizao rey aza.—Vakio Isaia 11:6-9; 65:25.

22. Hataoni-Jesosy akory ty olo marary?

22 Tsy harary sasy ty olo. Nanafaky aretin’olo maro Jesosy tamy ie tan-tany etoy. (Matio 9:35; Marka 1:40-42; Jaona 5:5-9) Satria Mpanjakani-Fanjakà-Ndranahary Jesosy, le hanafaky ty aretin’olo iaby. Tsy hisy sasy hivola hoe: “Marary aho.”—Isaia 33:24; 35:5, 6.

23. Hatao-Ndranahary akory ty olo fa nimaty?

23 Ho velo ndraiky ty maty. Fa nampitamà Ndranahary hoe hisy olo fa nimaty an-tapitrisany hovelominy. “Hisy fameloma ty marina noho ty tsy marina.”—Vakio Jaona 5:28, 29; Asan’ny Apostoly 24:15.

24. Hanao akory ty fahitànao miay amy Paradisa zao?

24 Afaky mifily tsika iaby hoe hianatsy mikasiky a Ndranahary noho hanompo azy, na hanao ze teantsika avao. Fe laha manompo a Ndranahary tsika, le afaky hahazo fiaina soa biby. Nisy lahilahy raiky nangataky tamy Jesosy mba hotiaroviny lafa maty. Nampitamà azy Jesosy hoe: “Hiaraky amiko amy Paradisa any iha.” (Lioka 23:43) Hianarantsika misimisy ty mikasiky ani-Jesosy Kristy, noho ty raha hataony mba hahavy ty raha soasoa nampitamàni-Ndranahary ho tanteraky.