Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

TOKO FAHA-7

Lafovily Aminao koa va ty Ay?

Lafovily Aminao koa va ty Ay?

“Iha ro loharano ty ay” —SALAMO 36:9.

1, 2. Ino ty fanomeza lafovily namea Ndranahary antsika? Manino raha io ro vatan-draha marè henanizao?

NANOME fanomeza lafovily ho ahintsika azy Babantsika an-danitsy any iny. Tsy ino zay fa ty ay. Afaky manahaky ty toetsiny tsika olombelo mahay mandiniky, satria nahazo raha io. (Genesisy 1:27) Manampy antsika hahay ty fanoriha ty torolala amy Baiboly ao, fanomeza io. Lafa manoriky torolala rey amy zay tsika, le manjary olo matotsy, sady tea any Jehovah, no “mana fahaiza mandiniky fa nizary hanavaky ty soa noho ty raty.”—Hebreo 5:14.

2 Vatan-draha marè ty mahay soa hoe manao akory ty fanoriha torolala rey, satria fa manjeky marè henanizao ty fivoaran’olombelo, ka tsy ho tafilitsy anaty lalàna iaby ze kila raha mety hiseho. Marina vatany zay, laha ty fitsaboa ro resahy, sandraky moa mikasiky ty fanafody noho fitsaboa ampiasà lio. Mila mametsivetsy soa mikasiky raha io ze ta hanoriky ty safà Jehovah. Satria laha azontsika ty torolala ty Baiboly mikasiky raha zay, le ho afaky handramby fanapahan-kevitsy soa tsika, ka hana feo ty fieritsereta malio noho hijano amy fitiava Ndranahary ao. (Ohabolana 2:6-11) Hodinihintsika henanizao ty torolala sisany.

MASY TY AY NOHO TY LIO

3, 4. Nombia ty nivolana voalohany hoe masy ty lio? Ino iaby ty torolala amy Baiboly ao ifotora raha zay?

3 Tafara kelikely ty namonoa Kaina any Abela, vo sambany natoro Jehovah fa mifandramby marìny ty ay noho ty lio, sady samby masy. Hoy ty asany tamy Kaina: “Nay fa mitaraintaray amiko baka amy tany ty lio ty rahalahinao.” (Genesisy 4:10) Amy Jehovah, le mifanandrify amy ty ay Abela ty liony. Ka sahala nitaraintaray nangataky valifaty tamy Ndranahary ty lio Abela satria hasatà ro nahafaky ty ainy.—Hebreo 12:24.

4 Tafara ty Ranobe tamy andro Noa, le namea Ndranahary lala hihinan-kena ty olo, fe tsy nahazo nihina lio. Hoy ty asany: “Fa zao avao ro tsy azonareo hany: Ty nofotsy misy ay, na hoe mbo misy lio. Sady mbo hitakeako fanazavà koa ty lionareo.” (Genesisy 9:4, 5) Tafilitsy amy didy io ty taranaky Noa iaby, anatiny zay tsika. Mbo hamafisy raha io ndraiky raha nivolany Ndranahary tamy Kaina iny, hoe ty lio ty raha iaby le mifanandrify amy ty ainy. Hita amy didy io koa fa hitakea Ndranahary fanazavà ze olo tsy manaja ty ay na ty lio, satria ie ro Niavia ty ay.—Salamo 36:9.

5, 6. Aia amy Lalàna Mosesy iny ro ahità fa masy noho lafovily ty lio? (Henteo koa ty efajoro hoe “ Hajao ty Ay ty Biby.”)

5 Hita amy Lalàna Mosesy ao koa fa masy noho lafovily ty lio. Hoy ty Levitikosy 17:10, 11: “Laha misy amy taranaky Israely, na vahiny mipetraky aminareo eo, mihina lio, na lion’ino zay na lion’ino, le vatany tsy hahazo hatò amiko ty olo mihina lio, le haripako tsy ho amy firenenany eo ie. Fa amy lio ao ty ay ty nofotsy. Le nampametrahiko tamy alitara eo ty lio mba handimbofa ty fahotànareo, satria ty lio ro mandimboky fahotà, satria misy ay ty aminy ao.” *—Henteo ty efajoro hoe “ Afaky Mandimboky Fahotà ty Lio.”

6 Laha tsy nampiasà tamy alitara teo ty lio ty biby nivonoe, le tsy maintsy naily tamy tany. Sahala nampoly amy ty Tompony vatany lio iny amy zay. (Deoteronomia 12:16; Ezekiela 18:4) Henteo avao koa fa tsy voatery ho sarotiny marè ty Israelita, ka hoe tsy hasiany tavela ty lio biby iny ndre mitsopaky indraiky. Fa lafa norihiny soa avao ty toromariky mikasiky ty fandatsaha lio, le fa malio ty eritseriny laha mihina raha io ie. Fa nanaja azy Mpanome ay iny ie.

7. Nanao akory ty nampisehoa Davida fa nanaja ty maha masy ty lio ie?

7 Azo Davida ty torolala nifotora lalàna mikasiky ty lio iny. Naràn-drano biby lahilahy tea ty fo Ndranahary io, ndraiky andro. (Asan’ny Apostoly 13:22) Farany, nanao bodongero nilitsy tamy toby ty fahavalon-drozy tao ty telo tamy ty maramilany mba hangalaky rano, bakeo nanday raha zay taminy any. Ino ty natao Davida? “Le hino amy ty lio lahilahy nahafoy ty ainy reo va”, hoasany, “aho?” Sahala lion’olo rey ty fahità Davida rano iny, farany “nailiny ho ahy Jehovah” raha iny, ndre naràn-drano aza ie.—2 Samoela 23:15-17.

8, 9. Niova va ty fahità Ndranahary ty lio lafa niory ty fiangona Kristiana? Hazavao.

8 Nanome didy mikasiky ty lio ndraiky Jehovah, tokotokony ho 2400 tao tafara ty nivolanany didy tamy Noa iny, le tokotokony ho 1500 tao tafara ty nanaova ty fifanekea Lalàna. Zao ty nampanoratiny ty filan-kevi-pitantana ty fiangona kristiana voalohany: “Fa tea ty fanahy masy noho teanay ty tsy hanampy enta mavesatsy anareo, laha tsy raha tsy maintsy hofalỳ retoa: Ty mifaly avao ty raha natao soro ho ahy ty sampy, noho ty lio noho ty biby nifeozy voho ty fijangajangà.”—Asan’ny Apostoly 15:28, 29.

9 Nihay filan-kevi-pitantana io hoe masy ty lio, sady raty manahaky ty manompo sampy noho mijangajanga ty mampiasa lio amy fomba raty. Manahaky any zay koa ty Kristiana henanizao. Afaky mampifalifaly Jehovah koa rozy lafa manapa-kevitsy mikasiky ty fampiasà lio, satria ty torolala amy Baiboly ao ro orihiny.

FAMPIASÀ LIO AMY FITSABOA

Manao akory ty hanazavàko amy dokotera ty fanapahan-kevitsiko mikasiky ty raha baka amy ty laron-dio fototsy?

10, 11. a) Manao akory ty fahità ty Vavolombelo Jehovah ty fampilira lio noho ty laron-dio fototsy? b) Lafa manao akory ro mety tsy hitovy ty fanapahan-kevitsy rambesy ty Kristiana?

10 ‘Mifaly lio’ zao, amy ty Vavolombelo Jehovah, le midika hoe tsy maneky hampilira lio, sady tsy manome na manajary ty liony mba hampiliry aminy ndraiky na amin’olo hafa. Manaja ty lalàna Ndranahary rozy, ka tsy ekèny koa ty hampilira laron-dio fototsy, tsy ino zay fa ty liomena, liofoty, plakety, noho plasma (ranon-dio).

11 Mbo azo angalà raha maliniky biby ty larony kiraidraiky, sady ampiasà amy karazan-draha maro raha rey. Mahazo maneky va ty Kristiana laha rey ro ampiliry aminy? Mbo sahala “lio” avao va ty fahitàny azy? Anjara ty kiraidraiky ro manapa-kevitsy mikasiky any zay. Ty lion-tena avao koa ro ampiasà amy ty fitsaboa sisany, manahaky ty dializy, noho ty tekniky fanampoha lio na fampihenà lio miala. Laha tsy hajarỳ lio hampiasà iny, le anjara azy tompon-dio iny ty manapa-kevitsy laha hekèny fitsaboa iny na tsy hekèny.—Henteo ty Fanazavà Fanampiny hoe “Ty Raha Baka amy Laron-dio Fototsy rey Noho ty Tekniky Fandrasà.”

12. Manao akory ty tokony ho fahitàntsika ty raha mianky amy feo ty fieritsereta? Ino ty tokony hataontsika lafa hanapa-kevitsy mifandramby amy zay?

12 Tsy mampanino Jehovah va ze ataontsika, lafa anjara ty kiraidraiky ty manapa-kevitsy? Tsy zay. Vatan-draha aminy raha zay, satria mandiniky ty eritserintsika noho ty antony manosiky antsika hanao raha iny ie. (Vakio ty Ohabolana 17:3; 24:12.) Dikany zay, mila manao fikaroha ze fanafody na fitsaboa hatao amintsika tsika, sady mivavaky, noho manoriky ty feo ty fieritseretantsika. (Romanina 14:2, 22, 23) Tsy tokony hanery antsika hanaraky ty feo ty fieritseretany ty hafa. Le tsika amy zay koa tsy tokony hanontany hoe: “Ka ino ty ho nataonao laha iha ro amy ty pilasiko?” Tokony ‘samby handay ty entany iaby ty kiraidraiky’, amy ty raha manahaky reo. *Galatianina 6:5; Romanina 14:12; henteo ty efajoro hoe “ Lafovily Amiko koa va ty Ay?

HITA AMY TY LALÀNA NAMEA JEHOVAH TY FITIAVANY

13. Ino ty toetsy Jehovah hitantsika baka amy ty lalàna noho ty torolalany? Ino ty manaporofo raha zay?

13 Laha hentea ty lalàna noho ty torolala amy Baiboly ao, le hita fa Mpanome Lalàna hendry vatany Jehovah. Hita koa hoe Baba soa fanahy ie, sady teany ho soa ty anany. (Salamo 19:7-11) Marina fa tsy resaky fahasalamà ro nandidiany antsika ‘hifaly lio.’ Fe miaro antsika amy ty fahasahiràna vokatsy ty fampilira lio raha zay. (Asan’ny Apostoly 15:20) Maro aza henanizao ty dokotera mivola fa ty fandrasà tsy ampiasà lio ro “milamy.” Zay ty porofo fa Baba hendry noho be fitiava vatany Jehovah.—Vakio ty Isaia 55:9; Jaona 14:21, 23.

14, 15. a) Ino ohatsy ty lalàna ahità fa tea ty vahoakiny Ndranahary? b) Manao akory ty hanorihanao ty torolala mikasiky fialà loza reo?

14 Tea Jehovah ho soa vatany ty vahoakiny, laha hentea ty lalàna nameany taloha tany. Mba hiarova amy loza, ohatsy, le nandidy ty Israelita ie, mba hanisy arofàny amy sisiny tampon-tranon-drozy rey, satria anaovan’olo raha maro ty eny. (Deoteronomia 22:8; 1 Samoela 9:25, 26; Nehemia 8:16; Asan’ny Apostoly 10:9) Nandidy an-drozy koa ie, mba hambenan-drozy ty aombin-drozy masiaky. (Eksodosy 21:28, 29) Le vatany tsy midary ze hahasoa ty hafa ty olo mandika lalàna reo, ka mety hana trosan-dio.

15 Manao akory ty hanoriha ty torolala nifotora lalàna reo? Manao akory, ohatsy, ty tomabilinao noho ty fandaisanao azy, ty biby harènao, ty tranonao, ty pilasy iasànao, voho ty fialam-bolinao? Amy tany sisany, le ty aksidan ro mahafaty tanora maro, satria mirisidrisiky fahatany rozy matetiky. Tsy manao ho zay ty tanora ta hijano amy ty fitiava Ndranahary. Lafovily aminy ty ay, ka tsy mihisahisa raha mety hikai-doza ie. Tsy adala ie, ka hieritseritsy hoe tsy ho azon-draha satria tanora. Fa aleony miamby soa amy loza, mba ho azony tavy soa ty fahatanorany.—Mpitoriteny 11:9, 10.

16. Ino ty torolala amy Baiboly ao mifandramby amy fanafaha anaky? (Henteo koa ty fanamariha ambany pejy.)

16 Lafovily amy Ndranahary ndre ty ay ty ajà mbo an-troky ao aza. Taloha zao, laha nisy olo nahavoan-draha ty ampela bevoka raiky, bakeo misy maty, ndre ty vata ampela iny zay ndre ty ajà tan-trony ao, le mpamono olo ie amy Ndranahary, ka hanome ty ainy “ho solo ty ay.” * (Vakio ty Eksodosy 21:22, 23.) Mba manao akory amy zay hoasanao ty fahitàny ty fanafaha anaky? Manao akory ty alahelony, mahita ajà maro biby vinono rey? Sady amy zay koa fitiavan-tena noho fandaisam-bata baranahiny ro mahavy raha zay!

17. Laha fa nanafaky anaky ty ampela raiky taloha ty nahaizany ty fahamarina, manao akory ty hampaherezanao azy?

17 Ka manao akory laha fa nanafaky anaky ty ampela raiky taloha ty nahaizany ty fahamarina? Fa tsy hamindra fo aminy sasy va Ndranahary? Tsy zay! Satria laha mibebaky vatany ty olo raiky, le hanenga ty hadisoany Jehovah, satria teo ty lio Jesosy. (Salamo 103:8-14; Efesianina 1:7) Ty vatatena Kristy mihintsy ro nivola hoe: “Tsy niavy hikaiky ty marina aho, fa ty mpanota mba hibebaky.”—Lioka 5:32.

KA ATAO MAHAZO ANAO TY SAY RATY!

18. Ino ty antony mahavy vonoan’olo maro biby io, laha araky ty Baiboly?

18 Tsy ampy ty tsy manao raty olo. Tea Jehovah hombotantsika baka am-pontsika ao koa ty antony mahavy vonoan’olo maro biby rey, le tsy ino zay fa ty falaina olo. Nivola ty apostoly Jaona hoe: “Ze malay ty rahalahiny le mpamono olo.” (1 Jaona 3:15) Tsy hoe tsy tea ty rahalahiny avao ty olo malay azy, fa maniry azy ho maty mihintsy. Mety hikinia ty rahalahiny marè ie ka hanasara azy raha farany ze raty, mba hahavy ty fitsarà Jehovah. (Levitikosy 19:16; Deoteronomia 19:18-21; Matio 5:22) Soa vatany laha tsy engàntsika hipetraky an-tsaintsika ao ty say raty manahaky zay!—Jakoba 1:14, 15; 4:1-3.

19. Laha tea manoriky torolala tsika, manao akory ty hanorihantsika ty Salamo 11:5 noho ty Filipianina 4:8, 9?

19 Lafovily amy Jehovah ty ay. Laha lafovily amintsika koa raha io, sady ta hijano amy fitiava Ndranahary tsika, le tsy ho satà. Hoy ty Salamo 11:5: ‘Le vatany hala Jehovah ty olo tea hasatà.’ Tsy miresaky ty toetsiny avao raha io, fa manome torolala azo orihy koa. Laha manoriky raha io ty olo tea a Ndranahary, le tsy hanao fialam-boly mety hahavy azy ho satà. “Ndranahary ty fiadana” koa Jehovah, na hoe tea filongoa. Mampirisiky ty Kristiana raha zay mba hameno ty fony noho ty sainy amin-draha soasoa, soa laza, misy hasoavany noho evàn-drengy. Mampisy filongoa raha reo.—Vakio ty Filipianina 4:8, 9.

IHATAHO LAVITSY TY FIKAMBANA MANA TROSAN-DIO

20-22. Manao akory ty fifandrambesa ty Kristiana amy tontolo toy, le ino ty antony?

20 Amy Ndranahary, le mpamono olo ty tontolo Satana iaby iaby. Ampitovizy ty Baiboly amy bibinala masiaky azy fandaisa politiky aminy eo reo. Fa lahialy ty olo nimatin-drozy, tafilitsy amy zay ty mpanompo Jehovah maro. (Daniela 8:3, 4, 20-22; Apokalypsy 13:1, 2, 7, 8) Miharo loha amin-drozy ty tontolo ty varotsy noho siansy mba hamoro fitaova fialia tsy mitsitsy, mba hahazoany benefisy. Tsy iankania fa “ambany fahefà azy raty iny eo” vatany “zao tontolo zao”!—Jaona 5:19.

21 “Tsy miharo amy zao tontolo zao” ty mpanori-dia Jesosy, ka tsy manao politika na mandeha mialy. Tsy manan-kadisoa ho nandatsaky lio ie, vokatsy zay, sady tsy miharo hadisoa amy ze manao raha zay. * (Jaona 15:19; 17:16) Manahaky Kristy koa ie, ka tsy mamaly amy hasatà lafa misy manenjiky azy. Teany ty fahavalony, ka mivavaky ho azy mihintsy aza ie.—Matio 5:44; Romanina 12:17-21.

22 Miamby soa avao koa ty Kristiana marina mba tsy hifandramby amy “Babylona Bevata”, na ty fivavaha diso amy tany toy iaby. Ie ro manan-kadisoa ho mpamono olo marè. Hoy ty Baiboly: “Taminy tao ro nahità ty lio ty mpaminany noho ty olo masy noho ze kila olo vinono tan-tany etoy.” Fa sandra nivolana koa tsika hoe: “Mialà baka aminy ao, ry oloko.”—Apokalypsy 17:6; 18:2, 4, 24.

23. Ino ty dika ty hoe miala baka amy Babylona Bevata ao?

23 Ty hoe miala baka amy Babylona Bevata ao, le tsy midika avao hoe fafàn-tena tsy ho anaty lista aminy any ty anaran-tena. Tokony ho halan-tena koa ty lily raty iaby, mety hoe andeferany na mahazo hatò aminy, tafilitsy amy zay ty fandaisam-bata maloto, ty fanaova politiky, noho ty filàn-kanana lisatsy marè. (Vakio ty Salamo 97:10; Apokalypsy 18:7, 9, 11-17) Le faty olo vatany ty iafarà raha reo matetiky!

24, 25. a) Mifototsy amy ino ty mahavy a Ndranahary hanenga ty hadisoa ty olo raiky nanan-kadisoa ho nandatsaky lio, fe nibebaky? b) Ino ty fandahara Ndranahary tiarontsika baka amy raha io?

24 Azo inoa fa nirampy tamy ty tontolo Satana tsika, taloha ty nanarahantsika ty fivavaha marina. Nanan-kadisoa ho namono olo tsika tamy zay. Fe niova tsika, nanjary nino ty sorom-panavota Kristy, sady nanoka ty vatantsika ho ahy Jehovah. Farany, namindra fo tamintsika ie, sady miaro ty fifandrambesantsika aminy. (Asan’ny Apostoly 3:19) Ahatiarovantsika tanà fialokalofa taloha tany rey fiarova io.—Nomery 35:11-15; Deoteronomia 21:1-9.

25 Tsy maintsy nilay tamy tanà fialokalofa any ty Israelita raiky, laha nahafaty olo raiky fe tsy kinahiny azy. Lafa baka nitsarà ie, le tsy maintsy nijano tamy tanà io any, zisiky ifateza ty mpisorobe. Mahazo mipetraky amy tanà hafa amy zay ie bakeo. Hita soa baka amy zay fa mamindra fo Ndranahary, sady lafovily aminy ty ain’olombelo! Manahaky tanà fialokalofa io koa ty fandahara atao Ndranahary, hiarova antsika tsy ho maty, laha nandika tsy kinahy ty didiny mikasiky ty maha masy ty ay noho ty lio tsika. Mifototsy amy ty sorom-panavota Kristy fandahara io. Lafovily aminao va raha io? Manao akory ty hampisehoanao any zay? Azonao atao, ohatsy, ty manasa ty olo hafa mba haneky ty fandahara natao Ndranahary hiarova ty olo, sandraky moa fa mihamarìny marè ty “fijalea bevata.”—Matio 24:21; 2 Korintianina 6:1, 2.

MAZOTOA MITORY LAHA LAFOVILY AMINAO TY AY

26-28. Ino ty mampitovy ty raha misy antsika noho ty tamy andro Ezekiela?

26 Manahaky ty raha nahazo Ezekiela mpaminany ro iaina ty vahoaky Ndranahary henanizao. Natao Jehovah mpijilo Ezekiela, sady nirahiny hivola sandrany amy ty Israely. Hoy ty asa Jehovah: “Janjino ty safà aboaky ty vavako, le volano aminy ty raha afepetsiko.” Laha tsy natao Ezekiela soa asa io, le ho tompon’antoky amy ty lio ty olo ho maty ie, lafa horavà Jerosalema. (Ezekiela 33:7-9) Fe nanoriky safà Ezekiela ka tsy nana trosan-dio.

27 Fa ho rava koa henanizao ty tontolo Satana. Zay ro mahavy ty Vavolombelo Jehovah handramby ho adidy noho voninahitsy ty manambara ty ‘andro famalea Ndranahary’ noho ty hafatsy mikasiky Fanjakà iny. (Isaia 61:2; Matio 24:14) Mamita soa asa mitavanay io va iha? Tsy natao Paoly ambanin-draha ty asa fitoria, ka afaky nivola ie hoe: “Afaky tamy ty lion’olo iaby aho, satria tsy nihatsy nivola taminareo ze kila sitrapo Ndranahary.” (Asan’ny Apostoly 20:26, 27) Loniky lahy tsika mba hanahaky azy!

28 Soa laha lafovily amintsika koa ty ay noho ty lio, manahaky ty fahità Ndranahary azy. Fe tsy ampy raha zay laha teantsika ty hijano amy ty fitiava Babantsika iny ao. Mila malio noho masy koa ty fahitàny antsika, araky ty horesahy amy toko manaraky.

^ feh. 5 Ho zao ty resahy ty boky Amerikanina Siantifiky mikasiky ty safà Ndranahary hoe “amy lio ao ty ay ty nofotsy”: “Marina koa raha zay ndre ara-bakiteny aza, satria ilà iaby ty karaza sela amy lio ao, mba hahavelo.”

^ feh. 12 Henteo ty Mifohaza! Aogositra 2006, pejy 3-12, naboaky ty Vavolombelo Jehovah.

^ feh. 16 Mivola ty mpamboatsy diksionera mikasiky Baiboly fa laha hentea ty fomba nanorata ty safà hebreo amy andinin-teny io, le “tsy ty fahavoaza nahazo ampela iny avao ro teany hovolany.” Soa ho hay koa fa tsy miova ty fitsarà Ndranahary, ndre firy vola tan-troky ao ajà iny ndre firy.

^ feh. 21 Henteo ty Toko faha-5, “Misaraha amy Zao Tontolo Zao.”

^ feh. 70 Henteo ty Fanazavà Fanampiny hoe “Ty Raha Baka amy Laron-dio Fototsy rey Noho ty Tekniky Fandrasà.”, mba hahaizanao ty raha azo baka amy laron-dio fototsy.