Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

TOKO FAHA-2

Manao Akory ty Hanananao Feo ty Fieritsereta Malio Avao?

Manao Akory ty Hanananao Feo ty Fieritsereta Malio Avao?

“Manàna feo ty fieritsereta malio avao.” —1 PETERA 3:16

1, 2. Manino ro vatan-draha ty manaraky ty raha volany ty mpitari-dala? Manino ro ampitovizy amy mpitari-dala ty feo ty fieritsereta?

ERITSERETO hoe misy mpihaza manday laka anivo riaky any, na misy olo mandeha amy liomonto tsy ipetrahan’olo, na mpanday ropilany mitily anabo biby any. Ino ty raha mampitovy an-drozy telo reo? Samby mety ho sahira rozy laha tsy misy olo na fitaova hitari-dala an-drozy.

2 Eritsereto henanizao hoe iha ro handeha amy tany mbo tsy nihitanao ndraiky any, miaraky amin’olo raiky atokisanao. Fa tany ie sady hainy soa ty lala mbeo, ka ie ro hitari-dala anao. Tsy ho trobo iha laha manaraky ty tari-dalany. Manahaky mpitari-dala io ty fanomeza lafovily raiky baka amy Jehovah. Tsy ino zay fa ty feo ty fieritsereta. (Jakoba 1:17) Ho nitrobo vatany tsika laha tsy nisy raha io. Manampy antsika hahita ty lala hombàntsika amy ty fiaina noho tsy hiala amy zay ty feo ty fieritsereta, laha orihy soa. Ndao hodinihintsika ty atao hoe feo ty fieritsereta noho ty fiasany. Bakeo hodinihintsika fanontanea retoa: 1) Manao akory ty hampiofanantsika ty feo ty fieritseretantsika? 2) Nanino tsika ro tokony hidary ty eritserin’olo hafa? noho 3) Ino ty fitahia azo ty olo mana feo ty fieritsereta malio avao?

TY FEO TY FIERITSERETA NOHO TY FIASANY

3. Ino ty dika ty safà grika nadika hoe “feo ty fieritsereta”? Ino ty fahaiza miavaky anana ty olo, laha zay ro hentea?

3 Midika ara-bakiteny hoe “fahaiza anain-tena ao” ty safà grika hoe “feo ty fieritsereta.” Afaky mahay ty vatantsika tsika, sady tsika avao ro mana fahaiza zay amy ty raha iaby namboary Ndranahary ambony tany etoy. Afaky mandiniky ty vatantsika tsika, le manenty hoe mety sa tsy mety ty raha nataontsika. Sahala mpitsara ty feo ty fieritsereta: mandiniky ty raha ataontsika noho ty toe-tsaintsika voho ty raha filìntsika ie. Mety hitariky antsika handramby fanapahan-kevitsy soa ie na hamepetsy antsika laha manaly ta handramby fanapahan-kevitsy raty tsika. Bakeo, hameany toky tsika laha nahay nifily, fa hohianiny laha tsy nahay.

4, 5. a) Ino ty ahaizantsika hoe nana feo ty fieritsereta Adama noho Eva? Ino ty vokatsy ty fandikàn-drozy ty lalàna Ndranahary? b) Ino ty ohatsy mampiseho fa nampiasa ty feo ty fieritseretany ty mpanompo Ndranahary taloha tany?

4 Fa voajanahary amintsika olombelo fahaiza io. Nana feo ty fieritsereta Adama noho Eva. Haintsika raha zay satria nimenatsy rozy lafa baka nanota. (Genesisy 3:7, 8) Nihiany ty eritserin-drozy rozy, fe fa tsy nahasoa an-drozy sasy raha zay. Kinahin-drozy azy ty nandika ty lalàna Jehovah. Nifily hanjary mpizizo noho rafy Ndranahary rozy. Olombelo lavorary rozy, ka hain-drozy soa ty raha nataon-drozy, sady tsy afaky mimpoly amy Jehovah sasy rozy.

5 Maro ty olo niezaky hanoriky ty feo ty fieritseretany, fa tsy nanahaky an-dry Adama noho Eva. Afaky nivola, ohatsy, Joba hoe: “Hotanjahako marè ty fahamarinako, le tsy habotoko. Tsy hanome tsiny ahy ndre mbia ndre mbia ty foko.” * (Joba 27:6) Nanoriky feo ty fieritseretany avao Joba, tamy ty raha nataony noho ty fanapahan-kevitsiny. Zay ro nahavy azy hahasaky hivola fa tsy nanome tsiny azy ty eritseriny, sady tsy nahatiaro ho menatsy na nanao diso ie. Tsy nanahaky zay Davida. “Naninjy azy avao ty fony” lafa tsy nanaja any Saoly, azy mpanjaka nifilỳ Jehovah iny ie. (1 Samoela 24:5) Nanea azy ty eritseriny. Fe nahasoa azy raha zay, satria nampianatsy azy hoe tsy tokony hampimpoly ty fahadisoany ie.

6. Ino ty mampiseho fa namea feo ty fieritsereta ty olo iaby?

6 Ty mpanompo Jehovah avao va ro mana feo ty fieritsereta io? Diniho safà apostoly Paoly toy: “Manao ze raha volany ty lalàna ty olo hafa firenena, satria fa voajanahary aminy raha zay. Ka lafa manao raha zay olo rey, le fa lalàna ho ahy ty vatan-drozy avao rozy, ndre tsy mana lalàna aza. Ty vatany mihintsy ro mampiseho fa voasoratsy am-pony ao ty venty ty lalàna, sady ty feo ty fieritseretany koa ro vavolombelo miaraky aminy, ka ty eritseriny avao ro mandentiky na manafaky azy.” (Romanina 2:14, 15) Mety hanao raha mifanaraky amy ty torolala Jehovah kindraiky, ndre ty olo tsy mahay ty lalàna Ndranahary aza, lafa mitao azy vavolombelo anatiny ao io.

7. Manino ro mety ho diso ty feo ty fieritsereta?

7 Fe ndre eo zay, le mety ho diso avao koa feo ty fieritserata io. Ino ty mahavy any zay? Laha tsy mahatiaro lala, ohatsy, mpitari-dala iny, le mety hitariky anao amy lala hafa. Na mety ho trobo iha, laha tsy maneky ty raha volaniny fa mandeha amy ze lala eritseretinao ho marina. Manahaky zay koa fa mety hamitaky antsika ty feo ty fieritseretantsika, laha andesy ty faniria feno fitiavan-tena. Mety tsy hahay hanavaky ty soa amy ty raty koa tsika amy raha bevata maro, laha tsy manaraky ty tari-dala azo antoky amea ty Baiboly. Mila ty tari-dala ty fanahy Jehovah vatany tsika, amy zay hiasa soa ty feo ty fieritseretantsika. Nanoratsy Paoly hoe: “Ndre ty feo ty fieritseretako ndre ty vatako le samby vavolombelo araky ty fanahy masy.” (Romanina 9:1) Ka manao akory ty hahaizantsika hoe manaraky ty fitariha ty fanahy masy Jehovah ty feo ty fieritseretantsika? Mila ampiofàny raha io.

MANAO AKORY TY HAMPIOFANA TY FEO TY FIERITSERETA?

8. a) Ino ty asa ty fo amy ty feo ty fieritsereta, le ino ty tokony ho vatan-draha marè amintsika lafa hanapa-kevitsy? b) Manino ro tsy voatery ho ampy ty fieritsereta hoe: “Malio ty eritseriko”? (Henteo ty fanamariha ambany pejy)

8 Ty dinidininy noho ty fihetseham-pony avao ro manday ty olo sisany lafa manapa-kevitsy. Mety hivola ie bakeo hoe: “Tsy mania ahy aloha ty eritseriko.” Lafa marè loatsy ty faniria ty fo, le mety hitariky ty olo raiky ho amy lala diso ty feo ty fieritseretany. Hoy ty Baiboly: “Mamitaky mandilatsy ty raha iaby ty fo, sady sarotsy fehezy. Ia ty mahay azy?” (Jeremia 17:9) Ka tsy tokony ho ty faniria ty fontsika ro ho vatan-draha marè amintsika, fa mila henteantsika tse ze hampifalifaly Jehovah Ndranahary. *

9. Ino ty atao hoe tahotsy a Ndranahary, le ino ty vokatsy ty fanana raha io amy feo ty fieritseretantsika?

9 Laha nampiofàny soa ty feo ty fieritseretantsika, le ho hita amy ty fanapahan-kevitsintsika fa matahotsy Jehovah tsika, fa tsy manaraky faniriantsika avao. Nahazo lala hitaky hetra tamin’olo a Jerosalema ao, ohatsy, Nehemia Governora. Fe tsy nanao raha zay ie, satria tsy teany ndre ty nieritseritsy hoe tsy hahazo hatò amy Jehovah ie laha nampijaly ty vahoakiny. Hoy ty asany: “Tsy nanao ho zay aho satria natahotsy a Ndranahary.” (Nehemia 5:15) Mila matahotsy a Ndranahary vatany tsika, na hoe matahotsy marè tsy no tsy hahazo hatò aminy. Zay ro mahavy antsika hila ty tari-dala amy Safà Ndranahary ao avao lafa hanapa-kevitsy.

10, 11. Ino ty torolala ty Baiboly mikasiky ty finòma toaky, le manao akory ty hahazoantsika ty tari-dala Ndranahary lafa manoriky raha zay?

10 Eritsereto, ohatsy, ty mikasiky ty finòma toaky. Lafa miaraky manao fetifety tsika, le matetiky mila manapa-kevitsy hoe: “Hino va aho?” Mila eritserety tseky hoe: Ino ty torolala Baiboly? Tsy mandrara ty finòma toaky araky ty antonony aloha ty Baiboly. Misy fiderà a Ndranahary aza ty ao, satria nanome divay ie. (Salamo 104:14, 15) Fe rarà ty Baiboly ty fimamoa noho ty fisà feno habaleha. (Lioka 21:34; Romanina 13:13) Sady volaniny ao koa fa fahotà bevata marè manahaky ty fijangajangà ty fimamoa. *1 Korintianina 6:9, 10.

11 Mampiofana ty feo ty fieritseretantsika ty torolala manahaky reo. Ka laha hanapa-kevitsy iha hoe hino sa tsy hino lafa misy fetifety atao, le eritsereto hoe: ‘Fetifety manao akory raha io? Fa manaly tsy mahatanjaky ty ainy va ty olo, ka fa hanjary fisà feno habaleha? Ka zaho koa manao akory? Tea toaky va aho? Miankin-doha amy raha zay va aho? Mino toaky va aho soa tsy ho menatsy sady mba hahasakisaky? Mahay mieny va aho?’ Soa ty mivavaky mba hahazoa ty tari-dala Jehovah, lafa mametsivetsy ty torolala ty Baiboly noho ty fanontanea manahaky reo. (Vakio ty Salamo 139:23, 24.) Sahala manasa any Jehovah mba hitari-dala antsika amy alala ty fanahiny tsika amy zay, sady mampiofana ty feo ty fieritseretantsika hifanaraky amy ty torolalany. Fe mbo misy raha raiky mila eritserety koa lafa hanapa-kevitsy.

TY FEO TY FIERITSERETA TY HAFA

Manampy anao ty feo ty fieritsereta nampiofàny ty Baiboly lafa hanapa-kevitsy hoe: “Hino sa tsy hino?”

12, 13. Manino ro tsy mitovy ty feo ty fieritsereta ty Kristiana, le manao akory ty tokony ho fihetsikintsika lafa tojiky raha zay?

12 Mety ho tseriky iha lafa mahita fa samby hafa ty feo ty fieritsereta ty Kristiana. Mety haminga ty ilany ty fahazara sisany, kanefa tsy mampanino ty hafa sady teany koa aza. Misy, ohatsy, tea misotrosotro lafa miaraky mifalifaly amy ty namany amy harivariva rey. Ty ilany voafinga raha zay. Ino ty nahavy tsy fitoviza io? Manao akory ty hahaiza manapa-kevitsy mifanaraky amy zay?

13 Maro ty antony tsy mampitovy ty olo. Tsy mitovy ty raha niainantsika. Mety ho nisarotsy tamy ty olo sisany, zao, ty nialy tamy fahalemea raiky, ka tsy afaky an-tsainy ao raha zay. (1 Mpanjaka 8:38, 39) Laha resaky toaky, ohatsy, ro nanahira azy, le mety ho sarotiny marè amy raha zay ie. Laha mandalo an-tranonao ao ie, bakeo ameanao toaky, le mety handrara azy tsy hino ty feo ty fieritseretany, sady marina ty azy. Ho meloky va iha? Mbo hisisiky avao va iha? Tsy hanao any zay iha laha mana fitiavan-drahalahy, ndre hainao ndre tsy hainao ty antony andanany. Mety tsy ho teany hovolany aminao eo koa raha zay.

14, 15. Resaky ino ro tsy nampitovy ty feo ty fieritsereta ty Kristiana tamy taonjato voalohany, le ino hoy ty asa Paoly ty tokony hatao?

14 Hita Paoly fa tsy nitovy matetiky ty feo ty fieritsereta ty Kristiana tamy taonjato voalohany. Tsy nihina hany namea ho ahy ty sampy ty olo sisany. (1 Korintianina 10:25) Tsy nampanino ty eritsery Paoly ty nihina raha rey, lafa navarotsy tam-bazary eny. Raha tsy misy dikany sampy zao aminy. Tsy mana hany zao rey. Jehovah ro namboatsy ty hany, ka ie ro tompony, fa tsy ty sampy. Fe, nazava soa tamy Paoly fa nisy tsy nitovy hevitsy taminy. Nety ho nimpanompo sampy marè ty olo sisany taloha, ka le fa tsy mety aminy avao lafa atao raha nahazohazo sampy. Ka ino ty hatao?

15 Nivola Paoly hoe: “Fe, tsika matanjaky io, tokony handay ty fahalemea azy tsy matanjaky reo, fa tsy hanao ze mahafalifaly ty vatantsika. Satria ndre Kristy tsy nanao ze nahafalifaly ty vatany.” (Romanina 15:1, 3) Tokony hanahaky Kristy tsika, hoy ty asa Paoly, ka hieritseritsy ze raha ilà ty rahalahintsika aloha ty raha ilàntsika. Naleo Paoly tsy nihina hena mihintsy, tany haminga olo raiky lafovily namoiza Kristy ty ainy.—Vakio ty 1 Korintianina 8:13; 10:23, 24, 31-33.

16. Manino ty olo mana feo ty fieritsereta somary henjankenja ro tsy tokony hitsara ty hafa?

16 Fe tsy tokony hikinokino ty hafa koa azy mana feo ty fieritsereta somary henjankenja rey, na hamepetsy fa tokony hitovy hevitsy amin-drozy ty olo, amy raha mianky amy feo ty fieritsereta. (Vakio ty Romanina 14:10.) Tokony hampiasantsika hitsarà ty vatantsika feo ty fieritsereta io fa tsy hitsara olo. Tiarovo safà Jesosy iny, hoe: “Ka mitsara sasy tsy no hotsarà.” (Matio 7:1) Tsy tokony hialy hevitsy amy raha mianky amy feo ty fieritsereta tsika. Aleo miezaky hampisy fifankatiava noho fiharoa say, ka hifampahery fa tsy hifanerisery.—Romanina 14:19.

TY FITAHIA AZO BAKA AMY FEO TY FIERITSERETA MALIO

Mitari-dala anao amy fiaina ty feo ty fieritsereta malio, ka manday hafalea noho fiadana anaty

17. Manao akory ty feo ty fieritseretan’olo maro henanizao?

17 “Manàna feo ty fieritsereta malio avao”, hoy ty asa apostoly Petera. (1 Petera 3:16) Fitahia bevata ty hoe mana feo ty fieritsereta malio miatriky Jehovah Ndranahary. Maro biby ty olo tsy mana raha zay henanizao. Nisy olo nivolany Paoly hoe “mana feo ty fieritsereta sahala tinomboky vy may.” (1 Timoty 4:2) Manoro ty vy may, ka mahavy ty nofotsy hisy holatsy sady tsy ho daitsy. Maro ty olo manao ho zay. Fa tsy daitsy sasy ty eritseriny, ka tsy mampiamby azy na mahavy azy hahatiaro menatsy noho diso, lafa manao raha raty ie. Le vomaiky teany koa aza raha zay!

18, 19. a) Manino ro mety hahasoa ty hoe mahatiaro ho diso na menatsy? b) Ino ty azontsika atao laha mbo meloky amintsika avao ty feo ty fieritseretantsika, ndre fa nibebaky aza tsika?

18 Lafa mahatiaro ho diso tsika, le ty feo ty fieritseretantsika zay ro nivola hoe nanao raha raty tsika. Laha manosiky ty olo raiky hibebaky raha zay, le hengà ndre ty fahotà farany ze bevata aza. Diso, ohatsy, Davida Mpanjaka satria nanao hadisoa bevata. Fe nengà ty hadisoany, satria nibebaky vatany ie. Halany ty raha raty vitany, sady tapa-kevitsy hanoriky avao ty lalàna Jehovah ndraiky ie. (Salamo 51:1-19; 86:5) Ka manao akory laha mbo mahatiaro ho diso noho menatsy avao tsika, ndre fa nibebaky noho nengà hadisoa?

19 Masiaky loatsy ty feo ty fieritseretantsika kindraiky, ka mahavy antsika hahatiaro ho diso avao ndre fa ela tsika ro nibebaky noho niova. Lafa miseho raha zay, le soa ty manome toky ty fontsika fa bevata Jehovah, ka mahatakatsy ze kila fihetseham-pontsika olombelo. Tokony hino noho haneky tsika fa tea antsika ie sady manenga hadisoa, satria mampirisiky ty olo hanao raha zay koa tsika. (Vakio ty 1 Jaona 3:19, 20.) Miadan-tsay noho milamy ty olo mana feo ty fieritsereta malio, sady mahita hafalea tsy ananan’olo maro. Mana raha zay koa henanizao ty olo maro nanao fahotà bevata. Fa malio ty feo ty fieritseretany, sady manompo Jehovah Ndranahary ie.—1 Korintianina 6:11.

20, 21. a) Hanampy anao hanao ino ty tea boky toy hiavia? b) Ino ty fahafaha miavaky ananantsika, le manao akory ty tokony hampiasantsika raha io?

20 Ty antony namboara boky toy, le mba hanampea anao hahatsapa hafalea zay noho hana feo ty fieritsereta malio, amy fotoan-tsarotsy sisa ahareta tontolo Satana toy. Maro ty lalàna noho torolala mila eritseretinao noho orihinao sanandro. Fe, tsy ho voaresaky atoa iaby raha rezay. Ka mitamà koa hoe hisy lalàna mivanta mikasiky ty raha mianky amy feo ty fieritsereta ty ato. Ty hanampy anao hampianatsy noho hampiofana ty feo ty fieritseretanao ro tea boky toy hiavia, ka resahiny atoa ty fanoriha ty raha volany ty Baiboly amy ty fiainan-tena sanandro. Tsy manahaky ty Lalàna Mosesy moa ty “lalàna Kristy”, satria mandrisiky ty Kristiana hitoliky marerè amy ty feo ty fieritsereta noho ty torolala, fa tsy amy fitsipiky voasoratsy. (Galatianina 6:2) Fahafaha miavaky vatany ty amea Jehovah ty Kristiana. Fe, mampahatiaro antsika ty Safàny fa tsy tokony ho “fanetaha ty raha raty natao” fahafaha zay, fa hohararaoty hanehoa ty fitiavantsika Jehovah.—1 Petera 2:16.

21 Vo nahay Jehovah iha, le nanomboky ‘nampiasa ty fahaizanao mandiniky’ mba hanazaranao azy. (Hebreo 5:14) Ilà vatany raha zay. Mbo hanazatsy raha io avao iha, laha mandiniky miaraky amy vavaky, ty fomba farany ze soa hanorihanao ty torolala ty Baiboly, le bakeo manatanteraky ty fanapahan-kevitsinao. Hahazo fitahia avao iha laha ampiofàny ty Baiboly ty feo ty fieritseretanao. Hanahaky mpitari-dala iny raha io, ka hanampy anao handramby fanapahan-kevitsy mampifalifaly Babanao an-danitsy any iny. Hijano amy fitiava Ndranahary ao marina iha laha manao ho zay avao!

^ feh. 5 Tsy misy safà hoe “feo ty fieritsereta” ty amy Soratsy Hebreo ao. Fe voaresaky ao raha io, laha hentea ty andininy sisany manahaky azy etoa toy. Manondro ty toetsy anatintsika kiraidraiky ao matetiky ty safà hoe “fo.” Hita baka amy zay fa ty feo ty fieritsereta ro teany hovolany amy hoe “fo” eo. Mimpolimpoly in-30 eo ho eo ty safà grika nadika hoe “feo ty fieritsereta” amy Soratsy Grika Kristiana ao.

^ feh. 8 Nampijaly ty Kristiana ty olo sisany, tafilitsy amy zay Paoly. Fe mety tsy hania an-drozy ty eritseriny, satria mieritseritsy ie hoe tea Ndranahary ty raha ataony. Nivola aza Paoly hoe: “Tsy hitako ty tsiniko, fe tsy zay ro mahavy ahy ho marina, fa Jehovah ro mandiniky ahy.” (1 Korintianina 4:4) Atoro ty Baiboly eo fa tsy voatery ho ampy ty fieritsereta hoe: “Malio ty eritseriko.” Tokony halio amy Ndranahary koa ty feo ty fieritseretantsika.—Asan’ny Apostoly 23:1; 2 Timoty 1:3.

^ feh. 10 Soa ho hay fa maro ty dokotera mivola fa tsy vita ty olo fa nimpinon-toaky marè ty hitanjaky ty vatany mba hino kelikely. Mino araky ty “antonony” zao amin-drozy, le midika hoe tsy mino mihintsy.